Kostol v Nedožeroch – Brezanoch, skrytá krása
Zabudnutý a obchádzaný Kostol sv. Heleny a Krista Kráľa v Nedožeroch – Brezanoch postupne odkrýva svoje tajomstvá. V roku 2019 na základe rozhodnutia KPÚ Trenčín začali prípravné práce na obnove kostola. Dôvodom bola opadávajúca novodobá vrstva omietky z fasád kostola. Pôvodne stredoveký Kostol sv. Heleny z rokov 1423-26 bol postavený ako jednoloďový s polygonálnym uzáverom svätyne zaklenutým rebrovou krížovou klenbou so severnou sakristiou. V neskoršom gotickom období bola klenba svätyne zvýšená, pričom bol charakter dvoch polí krížovej klenby ponechaný a rebrá osadené na pôvodné kamenné nábehy. Loď bola plochostropá a kostol stále bez veže. Samotná veža nie je stredoveká ako sa predpokladalo, ale postavená v renesancii cca v 3. tretine 17. storočia. V baroku bola zvýšená o poschodie s hodinami. Výraznou zmenou cca v polovici 18. storočia bolo zaklenutie lode valenou klenbou s výsečami. Okolo kostola bol cintorín obkolesený kamenným múrom so štrbinovými strieľňami, ktorého časť bola zbúraná počas výstavby rozsiahlej súbežnej prístavby Kostola Krista Kráľa, z dôvodu nedostatočnej kapacity stredového kostola. Prístavba nového kostola zaklenutého vysokou valenou klenbou s výsečami bola realizovaná v rokoch 1938-1939, na základe návrhu architekta B. Štorma. Týmto stavebným zásahom vzniklo dvojkostolie Kostol sv. Heleny a Krista Kráľa. Oba kostoly sú spojené cez južný múr Kostola sv. Heleny veľkou presklenou stenou s dverami.
V roku 1986 boli vykonané reštaurátorské práce na gotickej freske z 15. storočia – Snímanie z kríža. Kostol stojí nepovšimnutý, skrytý očiam širšej verejnosti, hoci nálezy a krásne detaily hovoria o jeho výnimočnosti a kráse. Ing. arch. M. Bóna, PhD. realizoval architektonicko–historický a umelecko–historický výskum a boli zrealizované aj ďalšie prípravné posudky, analýzy, ktoré priniesli veľa zaujímavých zistení a viedli k spracovaniu projektu obnovy kostola. Pamiatkový výskum rozčlenil vývoj pamiatky do ôsmich základných vývojových fáz, ktoré sa podieľali na charakteristickom výraze kostola.
Bola potvrdená rozsiahlejšia vrstva nástenných malieb bližšie skúmaných reštaurátorom Mgr. Art. Petrom Koreňom, pričom boli odkryté nápisy - texty písané neskorogotickou minuskulou v čiernej a červenej farbe – pamätný nápis dátumu úmrtia Mateja Korvína (podľa predbežného rozboru historka doc. PhDr. J. Šedivého, MAS, PhD.).
Samotný Kostol sv. Heleny si zachoval bohatú kamenársku výbavu. Dve polia kamennej, pôvodne polychrómovanej rebrovej krížovej klenby, pričom nábehy z pôvodnej klenby tvoria dve figurálne konzoly s podobou divého muža a ženskej tváre a štyri polkužeľovité konzolové nábehy. Západné pole krížovej klenby ukončuje vrcholový svorník s tvárou Krista. Kamenný vstupný portál s mierne prevýšeným polkruhovým záklenkom s bohatšie profilovanou hruškovitou a vyžliabkovou profiláciou nadpražia, kamenný portál sakristie, kamenné výklenkové pastofórium, podstrešné kamenné maskarónové konzoly na fasáde sakristie či kamenné barokové sväteničky.
Ing. arch. Lívia Reháková, KPÚ Trenčín, prac. Prievidza
