Henckovce (okr. Rožňava) – rímskokatolícky Kostol Všetkých svätých s areálom
Romantický stredoveký kostolík v Henckovciach situovaný na malom návrší v južnej časti obce Henckovce, pôvodne pri stredovekej ceste medzi Rožňavou a Dobšinou, je už dlhšie v centre pozornosti verejnosti kvôli jeho pamiatkovej obnove prebiehajúcej vo viacerých etapách od roku 2011. Jej súčasťou bola nielen realizácia viacerých pamiatkových výskumov – reštaurátorského (akad. soch. Ladislav Székely – Mgr. art. Peter Mlích – Mgr. art. Tomáš Székely 2011-2017), archeologického (Mgr. Peter Tajkov, PhD. 2015), architektonicko-historického (Mgr. Silvia Paulusová – Mgr. Michaela Kalinová, 2016) i archívneho (Mgr. Monika Tihányová, PhD. 2016), ale aj vykonanie jeho revízie v rámci dlhodobej a systematickej úlohy Pamiatkového úradu SR – Revízia Ústredného zoznamu pamiatkového fondu (ÚZPF). V rámci nej došlo v roku 2018 k prehodnoteniu stavu evidencie predmetného kostola v ÚZPF. Bol spracovaný návrh na vyhlásenie celého sakrálneho areálu ako súčasti predmetnej národnej kultúrnej pamiatky. V praxi to znamenalo, že okrem samotného kostolíka a jeho opevnenia tvoreného hradbovým múrom, sa ukázalo ako nevyhnuté rozšíriť pamiatkovú ochranu aj na prikostolný cintorín a zvonicu, ktoré sú súčasťou celého sakrálneho areálu. Po spracovaní príslušného podkladu PÚ SR, sa uskutočnilo správne konanie v uvedenej veci. Jeho výsledkom je zabezpečenie komplexnej pamiatkovej ochrany celého areálu kostola.
Kostol v dnešných Henckovciach (v stredoveku v Hermanovciach) mal s veľkou pravdepodobnosťou už od počiatku svojho vzniku v 2. pol. 13. storočia okolo seba aj vymedzenú plochu na pochovávanie, t.j. – prikostolný cintorín. Vyplývalo by to z historického kontextu vzniku kostola, ktorý bol ako tzv. kolonizačný, vybudovaný v súvislosti s vlnou osídľovania Gemera. Pochovávanie bolo vtedy úzko späté s vysväteným priestorom okolia kostola. Avšak cintorín mohol mať vtedy len farský kostol. Na základe dostupných historických údajov, keďže kostol nie je doložený v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 – 1337, ani v iných historických písomnostiach stredovekého obdobia, však nie je možné jednoznačne doložiť, či mal henckovský kostol štatút farského kostola, a teda či tu prikostolný cintorín v tom čase mohol existovať. Túto situáciu sa nepodarilo nateraz objasniť ani realizovaným čiastkovým archeologickým výskumom. V 15. storočí došlo k zániku tunajšieho stredovekého osídlenia. Po jeho obnove máme zmienky len o tom, že tunajší kostol bol filiálnym kostolom k farskému kostolu v Gemerskej Polome. To by znamenalo, že sa tu nemohlo pochovávať, keďže nemal príslušné svätenia.
Na Gemeri sa veľmi skoro začínajú prejavovať v 16. storočí vplyvy protestantizmu a evidentne bol v tomto období protestantským aj kostol v Henckovciach. V rámci zmeny konfesie sa tu najneskôr v tomto období mohlo začať pochovávať. Archeologický výskum realizovaný Mgr. P. Tajkovom, PhD. v roku 2015 preukázal hroby v interiéri kostola, ale v sondách v exteriéri sa hroby identifikovať nepodarilo, len sekundárne kostrové pozostatky. Súvisí to čiastočne aj s pomerne plytkým skalnatým podložím, na ktorom je kostol situovaný. Historické hroby je možné v súčasnosti jednoznačne identifikovať na základe terénnych nerovností, kde vidieť hrobové kopčeky, o ktorých je možné predpokladať, že sú relatívne novodobé, no ich presné datovanie nie je známe, keďže neboli predmetom realizovaného archeologického výskumu. Z dostupných zápisníc kanonických vizitácií existencia cintorína okolo kostola jednoznačne nevyplýva, čo však nemusí znamenať, že tu v nejakom období nebol. V obci totiž nie je žiadne iné stredoveké ani iné novoveké pohrebisko.
Na historickej katastrálnej mape z roku 1868 je vyznačené ohradenie okolo kostola ale cintorín je tu značený až za ním, na ploche dnešného obecného cintorína. Najstaršie novoveké hroby tohto cintorína je možné predpokladať práve z východnej strany kostola za murovaným hradbovým múrom.
Až obecná kronika z roku 1933 popisuje, že v priestore okolo kostola bol cintorín. Na ploche prikostolného cintorína sa pri severovýchodnej strane kostola nachádza kamenný cintorínsky kríž.
Zvonica situovaná zo severozápadnej strany areálu kostola, v smere historického prístupu od osídlenia obce, bola vybudovaná pravdepodobne v súvislosti s prítomnosťou osmanských vojenských jednotiek v tejto oblasti a v dôsledku potreby zabezpečenia ochrany obyvateľstva pred touto hrozbou v 1. polovici 17. storočia, resp. niekedy tesne pred rokom 1642. Zvonicu zaznamenáva totiž ako novovybudovanú zápisnica z kanonickej vizitácie z roku 1642. Išlo o stavebnú úpravu, ktorú môžeme zaradiť do renesančnej stavebnej etapy kostola, ktorá je v jeho vývoji definovaná ako tretia. S hmotou kostola zvonicu prepája drevená konštrukcia prestrešenia napojená na severnú predsieň hlavného vstupu do kostola.
V roku 1901 kostol vyhorel a následne sa pristúpilo k jeho komplexnej obnove, pričom obnovovacie práce prebiehali zrejme postupne v niekoľkých etapách a dotkli sa aj objektu zvonice. Dokladá to letopočet 1901 na kríži zvonice. Ďalšie jej úpravy boli realizované v roku 1935, v rámci väčšej opravy kostola. Vtedy došlo k statickému spevneniu zvonice stužením železným tiahlom a obohnaním železnou obručou v úrovni 1. N.P. a zo severnej strany pri severozápadnom nároží zvonice bol realizovaný betónový oporný pilier. Podľa kroniky obce oprava kostola a veže prebehla na jeseň v roku 1935 a stála 22 000 Kčs. Zrejme vtedy sa realizovala aj tehlová dlažba v podveží a na chodníku medzi vežou a severným vstupom do kostola. Počas týchto úprav bola do západného vstupu zvonice vsadená drevená latková dvojkrídlová dverná výplň a kvôli jej osadeniu bol zaslepený segmentový záklenok vstupu tehlovou vysprávkou. Predpokladáme, že bola zároveň vymenená aj drevená konštrukcia medzipodest a rebríkových schodísk v interiéri veže, no je otázne či sa tak už nestalo ešte po požiari v roku 1901. V murivách sú rozlíšiteľné tehlové lokálne zámurovky súvisiace zrejme s týmito úpravami po požiari, a to: v segmentovom záklenku západného vstupu do podvežia, ktorý bol touto tehlovou zámurovkou upravený na pravouhlý; v okenných otvoroch, ktoré boli taktiež upravené na pravouhlé; pod drevenou konštrukciou medzipodest a ako vysprávka pod železnou stužovacou obručou v exteriéri. Tehlová nadmurovka je ďalej v úrovni koruny muriva veže, ktoré bolo nanovo premurované a spevnené čo je možno predpokladať, že súviselo s obnovou po požiari v roku 1901.
Zvonica mala v tomto období dva zvony, jeden z roku 1901, ktorý je tu zachovaný doposiaľ a druhý, zrejme väčší, bol zrekvírovaný počas prvej svetovej vojny. V roku 1944 pri prechode frontu bola zvonica poškodená v dôsledku streľby do makovice s krížom vo vrchole. V 80. rokoch 20. storočia sa uskutočnila oprava jej šindľovej strechy.
O architektonicko-historickom výskume kostola sa dozviete viac v zborníku: KALINOVÁ, M. (ed.). Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste II.: Zborník Gotická cesta 2/2016. Rožňava; Bratislava: O.z. Gotická cesta; Pamiatkový úrad SR, 2018. Dostupné na webe v PDF (pdf, 12,37 MB).
K archívnemu výskumu viac aj v zborníku: KALINOVÁ, M. (ed.). Najnovšie poznatky z výskumov stredovekých pamiatok na Gotickej ceste III.Gotická cesta 3/2018. Rožňava; Bratislava: O. z. Gotická cesta; Pamiatkový úrad SR, 2020. Dostupné na webe v PDF. (pdf, 33 MB)
Spracovala: Mgr. Michaela Kalinová, PhD.
