Barokový oltárny obraz sa našiel v kontajneri a zreštaurovaný sa vrátil do Nitrianskej Blatnice

Barokový oltárny obraz sa našiel v kontajneri. Zreštaurovaný sa vrátil do Nitrianskej Blatnice

V roku 2011 na Obecný úrad v Nitrianskej Blatnici priniesol obyvateľ Prašíc Mário Paluš obraz, ktorý našiel vyhodený v kontajneri na blízkej Duchonke. Usúdil, že sa podobá na ten, ktorý ako dieťa vídal na púťach v Kostole sv. Juraja – známej rotunde na úbočí Marhátu nad obcou. Odtiaľ bol v roku 1991 naozaj odcudzený obraz z hlavného oltára, znázorňujúci sv. Juraja bojujúceho s drakom. Keď Pamiatkový úrad SR v roku 2012 barokový oltár vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku (NKP), nebol jeho súčasťou. Nakoľko sa predpoklad o nájdení originálneho diela blížil k istote, v roku 2018 inicioval vtedajší starosta obce Michal Toman v súčinnosti s občianskym združením Rotunda Jurko jeho reštaurovanie, ktorého sa ujal člen Komory reštaurátorov, akad. mal. Jozef Dorica. Obraz bol za NKP vyhlásený v súbehu so začiatkom reštaurovania v roku 2018 (v Ústrednom zozname pamiatkového fondu vedený pod č. 12517/1).

Olejomaľba bola pred reštaurovaním v havarijnom stave, ktorý svedčil o hrubom diletantskom nakladaní neznámej osoby tak pri samotnom odcudzení obrazu, ako aj pri ďalšej manipulácii s ním, pričom olejomaľbe nepomohlo ani jej stočenie maľbou smerom dovnútra. Chýbala celá spodná časť, ktorá bola pravdepodobne pri krádeži odtrhnutá, alebo odrezaná. Plátno bolo čiastočne roztrhnuté v spodných partiách, maliarska vrstva bola v celej ploche poškodená uvoľnením od podkladu, skrakelovaná a na viacerých miestach opadaná. Iba očistená zadná strana plátna by mohla podľa reštaurátora naznačovať začatý a nedokončený pokus o reštaurovanie v čase, keď bol obraz odcudzený.ach opadaná. Iba očistená zadná strana plátna by mohla podľa reštaurátora naznačovať začatý a nedokončený pokus o reštaurovanie v čase, keď bol obraz odcudzený.

Po realizovanom reštaurátorskom výskume prebehlo komplexné reštaurovanie, pozostávajúce z upevnenia uvoľnenej maliarskej vrstvy, jej základného očistenia od nečistôt, podlepenia obrazu novým plátnom, odstránenia starého laku, nevhodnej premaľby a lokálnych opráv, doplnenia chýbajúcich častí originálneho plátna, ako aj maliarskej vrstvy tmelením, zaizolovania zadnej strany nového plátna včelím voskom, napnutia na nový rám a následného dokončenia tmelenia. Najmä na základe stavu a rozsahu zachovania originálu, ako aj pre opätovné uplatnenie obrazu vo funkčnom liturgickom priestore, reštaurátor navrhol a realizoval finálne vizuálne scelenie diela formou napodobňujúcej retuše.

Vzhľadom na skutočnosť, že Jozef Dorica sondážne identifikoval signatúru a datovanie: „A. H. Pinxit 1693“ na zadnej strane oltárnej architektúry, možno uvažovať, či sa táto viaže aj na oltárny obraz. Tak z hľadiska formálno-štýlového, ako aj z hľadiska ikonografického obraz zapadá do vývoja maliarstva záveru 17. a prvej polovice 18. storočia. Má v zásade štandardnú ikonografiu, koncipovanú do jednej z jej ustálených foriem v danom období, s nepriamymi východiskami najmä v dielach talianskeho manieristického a barokového maliarstva 17. storočia, ktoré boli rôznymi cestami tlmočené aj do stredoeurópskeho priestoru a preberané domácimi autormi. Aj v tomto prípade taktikou kombinovania viacerých konkrétnych poznaných predlôh. Pre porovnanie uveďme napr. mladší obraz sv. Juraja s drakom od Augusta Querfurta z Kostola sv. Egídia vo Viedni-Pötzleinsdorfe z roku 1743, prípadne maľbu v kartuši nadstavca ranobarokového hlavného oltára Panny Márie z Kostola sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom ešte z konca 17. storočia, ktorú Jozef Medvecký porovnáva práve s uvedeným viedenským dielom Augusta Querfurta.práve s uvedenou viedenskou prácou Augusta Querfurta.

Výjav súboja sv. Juraja s drakom z Nitrianskej Blatnice je zbavený sprievodných zložiek naratívu. Chýba urodzená panna, ktorú podľa rozprávania pred drakom Juraj zachránil a ďalší svedkovia zápasu – rodičia dievčiny, prípadne ľud, prizerajúci sa na zápas z hradieb mesta alebo hradu. Otvorenou zostáva otázka kruhovej stavby na kopci za postavou svätca, ktorá nahrádza spomenutú častejšie zobrazovanú hradbovú architektúru. Reštaurátor Jozef Dorica vyslovil hypotézu o možnom symbolickom zobrazení rotundy – Kostola sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici, ak platí, že obraz bol spolu s oltárom špeciálne vytvorený pre tento chrám. Treba však dodať, že sakrálne objekty, síce menej často, ale predsa, nachádzame v dochovaných zobrazeniach (kostol aj na vyššie uvedenej olejomaľbe A. Querfurta, kruhová sakrálna stavba napríklad na staršej medirytine od neznámeho autora, rámcovo datovaná do obdobia 1601 – 1675, dnes v Herzog August Bibliothek vo Wolfenbütteli, Inventar-Nr. Graph. C: 646).

Kompozičné nedostatky a pomerne vážne chyby v anatómii koňa a jazdca vyvažujú o niečo zručnejšie zvládnuté detaily, na ktoré sa neznámy autor sústredil omnoho viac. Úroveň schopností maliara (a pomocného maliara?) a pravdepodobne aj motivácia vytvoriť skôr, než realistické stvárnenie, názorné a dôstojné zobrazenie víťazstva kresťanstva nad zlom, spôsobili, že sa historická dráma zmenila na temer nehybnú figúru kresťanského bojovníka na vzopätom koni, s ťažiskom v svätcovej pokojnej tvári. Kulisu jej vytvára do dekoratívnej polohy posunutý rozviaty plášť aj samotný kôň s malebnou hlavou prizerajúci sa z plátna na diváka, vo vrchole kompozície tiež dvojica drobných barokových anjelikov putti.

Hoci obraz sv. Juraja z Nitrianskej Blatnice nepatrí k najvýznačnejším dielam svojej doby, má nepopierateľne výtvarnú hodnotu a svedčí o vývoji maliarstva u nás. Je preto dôležitou súčasťou pamiatkového fondu z oblasti barokovej sakrálnej maľby záveru 17. storočia a prvej polovice 18. storočia.

Reštaurovanie oltárneho obrazu zabezpečila obec Nitrianska Blatnica s využitím finančných prostriedkov získaných v roku 2017 za cenu Fénix – Kultúrna pamiatka roka 2016. Toto ocenenie obec získala práve za komplexnú stavebnú obnovu a reštaurovanie Kostola sv. Juraja pri Nitrianskej Blatnici.

Na odovzdaní zreštaurovaného diela 15. decembra 2023 sa okrem vlastníka – Rímskokatolíckej cirkvi – zastúpeného správcom farnosti Jánom Kováčom, reštaurátora a pracovníkov Krajského pamiatkového úradu Nitra zúčastnil aj súčasný starosta obce Igor Slávik. Oltárny obraz bol dočasne inštalovaný ako samostatné dielo v rímskokatolíckom farskom Kostole Povýšenia sv. Kríža v Nitrianskej Blatnici. Do oltárnej architektúry bude spätne vsadený po jej plánovanom reštaurovaní.

Mgr. Richard E. Pročka, PhD., KPÚ Nitra

Informácie z procesu reštaurovania obrazu a fotografie z jeho reštaurovania použité so súhlasom akad. mal. Jozefa Doricu.

Reprodukcia olejomaľby Sv. Juraj bojuje s drakom Augusta Querfurta. Internetová stránka Mag. art. Alicje Dabrowskej. Zdroj: www.dabrowska.at

Reprodukcia maľby Sv. Juraj bojuje s drakom z nadstavca Hlavného oltára Panny Márie v Kostole sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tríbečom. Archív Pamiatkového úradu SR, foto: Peter Kršák, 2004.

Medvecký, Jozef. Barokové inšpirácie – grafické predlohy, vzory a inšpirácie baroko

Medvecký, Jozef. Barokové inšpirácie – grafické predlohy, vzory a inšpirácie barokového maliarstvana Slovensku : Adaptácia a interpretácia predlôh a migrácia motívov v maliarstve 17. a 18. storočia [online].[cit. 19.1.2024]. Dostupné na: www.barok.me