Pamiatkový úrad SR zverejňuje ďalšie 3D modely archeologických nálezísk
Pri príležitosti Európskych dní archeológie 2023 pripravili pracovníci Pamiatkového úradu SR a krajských pamiatkových úradov ďalších päť digitálnych 3D modelov terénu zaujímavých archeologických nálezísk. Pokračujeme tak v začatej tradícii, vďaka ktorej sa tohto podujatia môžu zúčastniť záujemci o archeológiu a archeologické dedičstvo aj prostredníctvom internetu. V nasledujúcom článku Vám ich v krátkosti predstavíme.
Prvým 3D modelom je územie Pečnianskeho lesa v Bratislave-Petržalke, v ktorom sa nachádzajú viaceré fortifikácie a relikty historickej krajiny. Už od stredoveku tvorilo územie dnešnej Petržalky obranné predpolie Bratislavy na pravom brehu Dunaja. Osobitný význam mal pritom dunajský ostrov Pečňa, na ktorom zrejme už pri vzniku Uhorska boli pre obranu hraníc usadené bojové družiny Pečenehov. Tvoril totiž protipól k Bratislavskému hradu. Opevňovacie aktivity však v tomto priestore pokračovali aj v neskoršom období – počas výbojov Osmanskej ríše, stavovských povstaní či napoleonských vojen. Význam hraničného územia si udržal až do 20. storočia.
Druhým 3D modelom je hrad Gelnica a jeho okolie. Hrad bol vybudovaný v stredoveku na vrchu Zámčisko, vypínajúcom sa nad riekou Hnilec. Dôvodom bola ochrana banského mesta Gelnica a jeho vyťaženého bohatstva, predovšetkým striebra a medi. Hrad vystriedal niekoľko majiteľov. V 2. polovici 15. storočia ho získali Zápoľskí, v 1. polovici 16. storočia bola Gelnica darovaná Turzovcom a v 1. polovici 16. storočia sa dostal do vlastníctva Čákiovcov. Už koncom 17. storočia bol však opustený a po jeho výraznom poškodení počas povstania Františka II. Rákociho v roku 1712 už nebol obnovený. Ba postihol ho ešte smutnejší osud. Najskôr sa ruiny hradu stali zdrojom stavebného materiálu pre výstavbu domov, mostu cez rieku Hnilec i radnice, v ktorej dnes sídli Banícke múzeum, a neskôr, v 1. polovici 19. storočia, mesto nariadilo z dôvodu bezpečnosti jeho nestabilné časti zbúrať.
Zvyšné tri digitálne 3D modely sú modely hradísk. Prvým je hradisko v Bíni na juhu Slovenska. Svojou rozlohou patrí k najväčším na našom území. Tvorí ho trojica prstencov valových násypov a prislúchajúcich vonkajších priekop na západnej strane. Na východnej strane je prirodzene chránený vďaka zrázu terasy rieky Hron. Zatiaľ čo z územia obce je doložené osídlenie od mladšej doby kamennej až po novovek, datovanie hradiska je neustále predmetom vedeckej diskusie. Zdá sa však, že by mohlo pochádzať zo včasného stredoveku.
Ešte menej vieme o datovaní hradiska v Semerove, ktoré sa od neho nachádza asi 23,5 km vzdušnou čiarou na severozápad. Hoci nie je vylúčené, že by mohlo pochádzať zo stredoveku, zatiaľ neexistujú žiadne nálezy, ktoré by to s istotou potvrdzovali. Dokonca sa o ňom dlho nevedelo ani nič konkrétne. O jeho existencii napovedal názov polohy „Hradište“ známy zo staršej literatúry, ale prvé konkrétnejšie zistenia priniesli až moderné metódy nedeštruktívneho archeologického výskumu. Vďaka leteckej prospekcii sa najskôr zistili priekopy v južnej časti areálu a neskôr sa prostredníctvom leteckého laserového skenovania podarilo odhaliť aj jeho ďalšie detaily. Akropola hradiska sa nachádza na prirodzenom kopci, ktorý sa vkliňuje do strednej časti obce.
Viac informácií máme o hradisku v Uníne na západnom Slovensku. Toto praveké hradisko bolo situované v strede hrebeňa vypínajúceho sa severovýchodne od obce, v polohe Zámčisko. Bolo vybudované už v staršej dobe bronzovej. Z tohto obdobia pochádza aj hromadný nález bronzových predmetov, ktorý sa podarilo odkryť priamo počas archeologického výskumu. Je tu doložené osídlenie aj z neskorších období – zo strednej a mladšej doby bronzovej, z doby halštatskej (staršej doby železnej), laténskej (mladšej doby železnej) i rímskej. Najstaršiu časť opevnenia tvorí akropola, na ktorú sa napájajú minimálne dva prstence obvodového valu. Severne od hradiska sa nachádza menší opevnený areál, ktorý je komunikačným krčkom spojený s akropolou.
Vizualizácie a 3D zobrazenia vytvoril Tibor Lieskovský zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave pomocou špecializovaných vizualizačných postupov z dát získaných leteckým laserovým skenovaním, ktoré Pamiatkovému úradu SR poskytol Úrad geodézie, kartografie a katastra SR. Vizualizácia využíva farebné zobrazenie zvýrazňujúce terénne nerovnosti: žltá farba indikuje vypuklé tvary (napr. pozostatky valov či architektúr), modrozelená farba znázorňuje priehlbiny (priekopy, archeologické sondy a pod.).
Vďaka predstaveným digitálnym 3D modelom sa ich celkový počet v galérii publikovanej na platforme Sketchfab zvýšil na 33. Pamiatkový úrad SR v spracovaní 3D modelov terénu zaujímavých archeologických nálezísk bude pokračovať aj v budúcnosti.
Mnohé archeologické lokality na Slovensku sú dlhodobo vykrádané a ničené hľadačmi pokladov. Preto si vážime všetkých, ktorým na ochrane nášho spoločného kultúrneho dedičstva naozaj záleží. V prípade, že uvidíte na archeologickej lokalite ľudí s detektormi kovov, neváhajte to nahlásiť polícii.
Spracovala: Erika Makarová (PÚ SR) na základe podkladov od autorov: Filip Jaššo (PÚ SR), Martin Neumann (PÚ SR), Pavel Paterka (KPÚ Nitra) a Peter Grznár (KPÚ Trnava).