Preskočiť na hlavný obsah
Oficiálna stránka SK

Doména gov.sk je oficálna

Toto je oficiálna webová stránka orgánu verejnej moci Slovenskej republiky. Oficiálne stránky využívajú najmä doménu gov.sk. Odkazy na jednotlivé webové sídla orgánov verejnej moci nájdete na tomto odkaze.

Táto stránka je zabezpečená

Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.

  1. Portál
  2. Aktuality
  3. Detail

Ďalšie 3D modely archeologických nálezísk

Odbor archeológieEurópske dni archeológieAktuality PÚSR
3D model hradiska Hôrka v Rajci a Veľkej Čiernej

Pri príležitosti tohtoročných Európskych dní archeológie pripravili pracovníci Pamiatkového úradu SR a Krajského pamiatkového úradu Žilina popisy k ďalším desiatim digitálnym 3D modelom terénu zaujímavých archeologických nálezísk. Tentokrát ide o lokality zo severného Slovensku, z ktorých mnohé boli objavené len prednedávnom. Sú publikované na platforme Sketchfab, kde nájdete 3D modely aj ďalších významných archeologických lokalít. Môžete ich tak spoznať a virtuálne sa po nich poprechádzať aj z pohodlia svojich domov. Najnovšie 3D modely si v nasledujúcom článku v krátkosti predstavíme. 

Hradisko na vrchu Brada v Strážovských vrchoch sa nachádza na hranici katastrov Hlboké nad Váhom a Hrabové (okr. Bytča). V areáli opevnenia a severne od valu boli zistené umelo upravené praveké terasy. Nájdené archeologické nálezy naznačujú, že ide o polykultúrnu lokalitu. Osídlená bola v mladšej až neskorej dobe bronzovej (lužická kultúra), mladšej dobe železnej (laténskej – predpúchovský stupeň, púchovská kultúra?) a novoveku. 

Výšinné sídlisko Hlavačka leží v katastrálnom území Komjatná (okr. Ružomberok). Ide o západný skalnatý výbežok kopca Nemčík s umelými terasami orientovanými na sever. Na juhozápadnom okraji sa pravdepodobne nachádza val. Lokalita bola osídlená v období neskorej doby laténskej púchovskou kultúrou, ale pochádzajú odtiaľ aj nálezy z obdobia novoveku, resp. vrcholného stredoveku. Viaceré z nich dokladujú využitie koňa v horskom prostredí. 

Hradisko na vrchu Opálenisko v Nízkych Tatrách sa nachádza južne od obce Pavčina Lehota (okr. Liptovský Mikuláš). Valové opevnenie ho chráni z troch strán, predpokladaný vstup do areálu je zo severu v mieste zlomu hrebeňa. Na základe nájdených archeologických nálezov je datované rámcovo do doby železnej. 

Opevnené výšinné sídlisko na vrchu Kýčera sa nachádza v intraviláne obce Petrovice (okr. Bytča) a má tvar písmena L. Výšku valu je v súčasnosti možné odhadnúť na približne 2 m. V areáli opevnenia sú viditeľné viaceré novoveké terasovité úpravy terénu. Z hradiska pochádzajú nálezy nielen z mladšej až neskorej doby bronzovej (lužická kultúra), medzi ktorými vyniká depot bronzových predmetov, ale aj z novoveku, keď bolo dané územie využívané na poľnohospodárske účely. 

Hradisko na vrchu Rubáň v pohorí Veľká Fatra sa rozprestiera na hranici katastrov obcí Podhradie nad Váhom a Sklabinský Podzámok (okr. Martin). Opevnenie využíva členité vápencové bralo, ktoré dopĺňa masívny val vybudovaný z troch strán. V areáli hradiska je na niektorých miestach viditeľná terasovitá úprava terénu. Získané archeologické nálezy dokladajú využívanie lokality v staršej dobe železnej (halštatskej) a v novoveku. 

Hrádok na vrchu Hôrka, nachádzajúci sa medzi Rajcom a obcou Veľká Čierna (okr. Žilina), má rozlohu 0,13 ha a nevýrazné valové opevnenie. Vstup do areálu bol pravdepodobne z juhu. Jeho osídlenie púchovskou kultúrou nie je v súčasnosti bezpečne doložené. Z lokality pochádzajú aj nálezy zo stredoveku a novoveku. 

Hradisko na vrchu Háj, ležiacom na ľavom brehu rieky Orava, sa nachádza južne od intravilánu obce Sedliacka Dubová (okr. Dolný Kubín). Opevnenie tvorí val, ktorý sa tiahne pozdĺž terénnej hrany a vytvára oválny tvar hradiska. Lokalita bola dlhodobo osídlená, s ťažiskom osídlenia v dobe železnej. Nájdené archeologické nálezy sú datované od doby železnej až po novovek. 

 

Výšinné opevnené sídlisko v polohe Nad Čiernym Blatomjuhovýchodne od obce Sklabiňa (okr. Martin), predstavuje hradisko ostrožného typu. Na severozápadnej strane bolo vybudované opevnenie pozostávajúce zo systému dvoch valov a priekop. Ostatné strany boli chránené ťažko dostupným terénom. Akropola sa pravdepodobne nachádzala na mohutnom skalnom brale v severnej časti areálu. Na lokalite je doložené osídlenie v eneolite (badenská kultúra) a dobe laténskej (púchovská kultúra). Nateraz však nie je známe, v ktorom z týchto období bolo opevnenie vybudované. 

Opevnené výšinné sídlisko v polohe Domitierka leží v katastri obce Závažná Poruba (okr. Liptovský Mikuláš). Areál hradiska bol chránený z troch strán valovým opevnením. Zvyšná, južná strana bola chránená vďaka strmým svahom a skalnatému terénu. Žiaľ, lokalita bola v nedávnej minulosti vykradnutá. Prieskumom sa podarilo získať len niekoľko zlomkov pravekej (lužická kultúra?, púchovská kultúra) a stredovekej keramiky. 

Výšinné opevnené sídlisko na vrch Žaškovský šíp sa nachádza západne od obce Žaškov (okr. Dolný Kubín). Pravdepodobne pochádza z obdobia mladšej až neskorej lužickej kultúry s možným presahom do obdobia púchovskej kultúry. Areál hradiska, ktorý je upravený sídliskovými terasami, chráni valové opevnenie. Na lokalite sa našli tiež nálezy z obdobia neskorého stredoveku, resp. staršieho novoveku. Aj toto hradisko bolo v minulosti vykradnuté ilegálnymi hľadačmi s detektormi kovov. 

Digitálne 3D modely predstavených lokalít pôvodne vznikli pre publikáciu Nové objavy v Žilinskom kraji II. Archeologické aktivity v rokoch 2018 – 2022. Jej editorom bol Martin Furman z Krajského pamiatkového úradu Žilina a na obsahu sa podieľali aj ďalší archeológovia z tohto pracoviska. Vizualizácie a 3D zobrazenia vytvoril Tibor Lieskovský zo Stavebnej fakulty STU v Bratislave pomocou špecializovaných vizualizačných postupov z dát získaných leteckým laserovým skenovaním, ktoré Pamiatkovému úradu SR poskytol Úrad geodézie, kartografie a katastra SR. Vizualizácia využíva farebné zobrazenie zvýrazňujúce terénne nerovnosti: žltá farba indikuje vypuklé tvary (napr. pozostatky valov či architektúr), modrozelená farba znázorňuje priehlbiny (priekopy, archeologické sondy a pod.).

Mnohé archeologické lokality na Slovensku sú dlhodobo vykrádané a ničené hľadačmi pokladov. Preto si vážime všetkých, ktorým na ochrane nášho spoločného kultúrneho dedičstva naozaj záleží. V prípade, že uvidíte na archeologickej lokalite ľudí s detektormi kovov, neváhajte to nahlásiť polícii.

Táto práca bola podporená Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-22-0151.

3D model hradiska Hôrka v Rajci a Veľkej Čiernej