Rímsky nápis v Trenčíne ochráni pred zrážkovou vodou subtílna strieška

Jednou z najvýznamnejších epigrafických pamiatok Slovenska je nepochybne rímsky nápis na hradnej skale v Trenčíne – najdôležitejší autenticky in situ zachovaný písomný doklad o prítomnosti rímskych vojsk na našom území v 2. storočí n. l. Keďže ide o artefakt, ktorý je stáročia vystavený vplyvu exteriérového prostredia, vyžaduje si vhodný odborný spôsob ochrany a zároveň kvalitnú formu prezentácie verejnosti. V roku 2016 Krajský pamiatkový úrad Trenčín inicioval spracovanie revízneho reštaurátorského výskumu, ktorého investorom sa stal vlastník hradného brala mesto Trenčín. Keďže ide o špecifickú kultúrnu pamiatku, nielen z pohľadu typológie a veku, a najmä skutočnosti, že sa nachádza na pôvodnom mieste ako súčasť vápencového skalného brala, mal posledný reštaurátorský výskum interdisciplinárny charakter.

Približne päť metrov nad súčasnou úrovňou terénu, za eklektickou stavbou Hotela Elizabeth, sa na brale nachádza nápis, ktorý napriek skromnému rozsahu, svojím pôvodom a obsahom reprezentuje mesto Trenčín v učebniciach dejepisu. Dnes si ho verejnosť môže pozrieť cez presklený otvor v priestore schodiskovej podesty hotela. Rímsky nápis vytesali do vopred pripraveného, približne obdĺžnikového poľa, ktoré si pred tesaním textu nahrubo vyhladili. Samotný text vysekaný latinskou majuskulou je usporiadaný do šiestich riadkov, pričom jednotlivé slová sa postupne skracujú a písmená sa po riadkoch smerom zhora nadol zmenšujú, t. j. v najspodnejšom riadku sú slová najkratšie a písmená najmenšie. Predpokladá sa, že písmená boli pôvodne zvýraznené polychrómiou. Aktuálny prepis nápisu:

VICTORIAE / AVGUSTORV(m) / EXERCITVS QVI LAV / GARICIONE SEDIT MIL(ites) / L(egionis) II DCCCL(V) / (Marcus Valerius) MAXIMIANVS LEG(atus) LEG(ionis) II AD(iutricis) CVR(avit) F(aciendum)

V minulosti bol nápis už niekoľkokrát obnovovaný a hoci sa o prvých „reštaurátorských“ zásahoch do rímskeho nápisu nezachovali priame písomné záznamy, možno ich predpokladať už v 19. storočí. Mladšie reštaurátorské dokumentácie uvádzajú, že rímsky nápis v Trenčíne prvýkrát reštauroval Ondrej Dzúrik v roku 1964. K tomuto reštaurátorskému zásahu sa však nepodarilo doložiť priamy písomný záznam o rozsahu vykonaných prác. Z roku 1978 pochádza dokumentácia z reštaurovania nápisu Ústredím umeleckých remesiel v Bratislave. Súčasťou dokumentácie je aj geologicko-tektonické posúdenie hradnej skaly, oblasti s nápisom. Autori dokumentácie uviedli nasledovné príčiny jeho poškodenia: trhliny a olupovanie sa vrchných vrstiev horniny hradného brala, nečitateľnosť spôsobená prítomnosťou machov a lišajníkov. K ďalšiemu reštaurátorskému zásahu sa pristúpilo v roku 2001 a jeho realizátorom bol Albín Okša. V spracovanom zámere a zásadách na reštaurovanie sa konštatuje, že v priebehu dvadsiatich troch rokov od predošlého zásahu nedošlo k radikálnemu zhoršeniu stavu nápisu. Zároveň sa upozorňuje na to, že vápencová skala je rozrušená viacerými trhlinami a puklinami, ktoré boli už počas predchádzajúcich reštaurátorských zásahov opravené. V roku 2001 sa zrealizovalo ďalšie tmelenie diagonálnej praskliny nad nápisovým poľom tak, aby bola stekajúca dažďová voda odvedená po jeho bočných stranách, no išlo len o „čiastkové usmernenie“. 

V roku 2016 aktualizoval doterajšie poznatky o rímskom nápise reštaurátorský výskum spracovaný Martinom Mikulášom. Cieľom reštaurátorského výskumu bolo zadefinovať hlavnú príčinu úbytkov kamennej hmoty v oblasti nápisu a navrhnúť najvhodnejšiu metódu jeho ochrany. V rámci výskumu boli vyhotovené viaceré odborné posudky – petrografická analýza, statický a inžinierskogeologický posudok, analýza reštaurátorského technológa. Za účelom vedeckého monitorovania úbytkov boli tiež vyhotovené 3D skeny rímskeho nápisu, ktoré bude možné v budúcnosti porovnať a s veľkou presnosťou vyhodnotiť skutočnú mieru vzniknutých poškodení. 

K samotnému reštaurovaniu a zabezpečeniu vzácneho nápisu podľa schváleného návrhu na reštaurovanie z roku 2016 pristúpilo mesto Trenčín v roku 2025. Súčasťou reštaurovania bolo odstránenie starých tmelov a vyčistenie otvorených puklín. Následne bolo možné doplniť potrebné informácie o rozsahu puklinového systému. Ako rizikový bol vyhodnotenýmohutný klinovitý skalný blok nad nápisom, lemovaný hlbokou prasklinou až trhlinou. Podľa odporúčaní inžinierskogeologického posudku Vladimíra Greifa a návrhu statického zabezpečenia Jozefa Závackého sa pod dohľadom reštaurátora vykonala beztlaková injektáž, pričom bola použitá navrhnutá maltová zmes. Keďže malta plnila funkciu tmelu, bola farebne prispôsobená farebnosti skalného brala. Následne sa povrch skalného bloku prekryl tvarovateľným oloveným plechom. Okrem znásobenia ochrany pred presiaknutím zrážkovej vody do puklinového systému sa týmto opatrením zabezpečilo odvedenie stekajúcej zrážkovej vody od plochy s nápisom. Stabilizačnými prácami na skalnom bloku sa na najbližšie desaťročia ochráni nielen rímsky nápis, ale bude zabezpečená aj ochrana susednej kultúrnej pamiatky – Hotela Elizabeth.

Posledným, no o to viac dôležitým opatrením zabezpečujúcim ochranu nápisu bola realizácia striešky. Zastrešovanie pamiatkových objektov, predovšetkým výtvarných diel, pomníkov, ale aj archeologických nálezov situovaných trvalo v exteriéri býva pre pamiatkarov z objektívnych dôvodov metodickou otázkou – áno či nie? Za opatrnosťou sú najmä obavy z nekvality realizácie takéhoto zastrešenia, tiež otázky udržateľnosti či údržby, ale berie sa do úvahy aj celkový výraz takto prezentovanej kultúrnej pamiatky. V prípade trenčianskeho rímskeho nápisu sa na základe vyhodnotenia všetkých zhromaždených posudkov dospelo k názoru, že najvhodnejším spôsobom, akým možno zabrániť postupnej degradácii nápisu, je odklonenie tečúcej zrážkovej vody formou striešky. Keďže jednou z kľúčových pamiatkových hodnôt nápisu je jeho autentická poloha na skalnom brale, v záujme jej zachovania sa pristúpilo aj k tomuto kroku. Na osadenie striešky sa využila už existujúca vysekaná horizontálna drážka nachádzajúca sa nad plochou s nápisom. Jej vznik možno na základe archívnych fotografií datovať do obdobia medzi rokmi 1963 – 1972. Minimalistickú, na mieru tvarovanú striešku z dvojvrstvového číreho bezpečnostného skla, podľa realizačného návrhu Mateja Polonca, upevnili o skalný blok pomocou dvoch subtílnych nerezových úchytov. Mierny sklon striešky by mal zabezpečiť stekanie zrážkovej vody mimo pamiatkového objektu, pričom tvar ani materiál striešky prezentáciu vyše tisícosemsto rokov starého nápisu nenarúšajú. Možnosť pridania ochrannej striešky sa prvýkrát spomenula ešte v roku 2001, dnes sa jej vzácna kultúrna pamiatka konečne aj dočkala. Nech sa nám osvedčí! 

Zdroje:

Archív Krajského pamiatkového úradu Trenčín. MIKULÁŠ, M. Správa z reštaurátorského výskumu a návrh na reštaurovanie. Rímsky nápis na hradnej skale ÚZPF č. 1345/69, parc. č. 1185/1, k. ú. Trenčín. Trenčín, 2016.

VDOVIČÍKOVÁ, M. a M. MIKULÁČ. Rímsky nápis na hradnej skale v Trenčíne vo svetle nových poznatkov z reštaurátorského výskumu z roku 2016. In: Monumentorum Tutela: Ochrana pamiatok 31. Bratislava: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2020, s. 7 – 24. ISBN 978-80-89175-90-1.