Úspešná spolupráca archeológov a geológov prináša sľubné výsledky
Spolupráca odborníkov z rôznych vedných odborov vždy obohacuje a posúva naše poznanie. Hoci je archeológia humanitnou vedou, už dávno sa nezaoberá len keramikou či kovovými predmetmi, pretože v priebehu výskumov získava množstvo prírodnín. Medziodborová spolupráca je preto potrebná nielen pri vyhodnotení výsledkov výskumu, ale aj v jeho priebehu. V súvislosti s úsilím o komplexné poznanie minulosti sa čoraz väčšia pozornosť venuje aj životnému prostrediu, hospodárstvu či prírodným zdrojom. Výskum konkrétnych lokalít má potenciál posunúť nielen ich poznanie, ale aj poznanie širších javov. A práve tieto témy sa stali predmetom spolupráce archeológov pamiatkového úradu a krajských pamiatkových úradov Banská Bystrica a Nitra s geológmi zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra (ŠGÚDŠ). Záujmy archeológov – pamiatkarov a geológov sa stretli vďaka prieniku APVV projektu MRAK Krajina pod mračnom bodov. Potenciál špecializovaného spracovania leteckého laserového skenovania s veľmi vysokým rozlíšením pre ochranu kultúrneho dedičstva na Slovensku, na ktorom participujú archeológovia s kolegami zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ako aj viacerých projektov ŠGÚDŠ s rôznymi výskumnými úlohami v regiónoch Štiavnické vrchy a severnej časti Podunajskej nížiny, vrátane priľahlých častí pohoria Tribeč.
Vďaka tejto úspešnej spolupráci sa už podarilo identifikovať zosuvy svahov vo vzájomnej interakcii s pravekými ľudskými aktivitami v okolí známeho hradiska Sitno či hradiska Suť v Šášovskom Podhradí. Tieto zaujímavé situácie nám ukazujú, ako ľudia v období popolnicových polí vplývali na prírodné prostredie, aké následky to pre nich malo a ako sa s nimi dokázali vysporiadať. Aktuálny výskum a spoločné terénne prieskumy realizované na jar 2026 sa zameriavajú na strategické územie prielomu Hrona Štiavnickými vrchmi, tzv. Slovenskej brány a jeho blízkeho okolia. To bohatou sieťou hradísk a opevnení chránilo prístup k ložiskám kovov v stredoslovenskej banskej oblasti. Na hradisku Krivín, čnejúcom sa na brale nad ľavým brehom Hrona v k. ú. Rybník, boli identifikované viaceré druhy importovaných hornín, ktorých najbližšie výskyty sa nachádzajú približne 20 km vzdušnou čiarou v pohorí Tribeč, ako aj kamenné artefakty vyrobené z iných nedomácich surovín. Špeciálnou výskumnou témou je otázka výskytu tzv. spečených, resp. vitrifikovaných hornín na hradisku a ich vznik. Tieto špecifické artefakty boli v apríli podrobnejšie študované aj na tzv. Spečenom vale, nazývanom aj Val obrov, v oblasti Sitnianskeho predhoria. Hoci je známy archeológom aj širšej verejnosti, doteraz bol skúmaný len veľmi málo. Zvláštna pozornosť je tiež venovaná sedimentácii Hrona v oblasti Slovenskej brány. Zo všetkých skúmaných lokalít, často národných kultúrnych pamiatok, bol odobratý väčší počet vzoriek, ktoré budú v blízkej dobe laboratórne analyzované a podrobne vyhodnocované. Veríme, že táto spolupráca prinesie viaceré zaujímavé výsledky.
Táto práca bola podporená Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-22-0151.
Spracovali: Mgr. Petra Kmeťová, PhD., Mgr. Peter Bisták, PhD., Martin Miňo (PÚ SR, KPÚ BB)
