Náhodný nález lochu pri stredovekom hrádku v obci Branč
Na jeseň v roku 2025 sa v obci Branč za účasti pracovníkov odboru digitalizácie a grafickej dokumentácie PÚ SR a odboru preventívnej údržby pamiatok (pracovisko Západ) uskutočnila dokumentácia nálezu umelej podzemnej dutiny na poli.
Nález bol KPÚ Nitra oznámený obyvateľom obce a spočiatku sa javil ako prepad pôdy do jamy kruhového tvaru. Ukázalo sa však, že jama sa v spodnej časti v skutočnosti ďalej rozširuje do rozsiahlejšieho podzemného priestoru.
Ten je situovaný na poli severne od obce Branč, v k. ú. Veľká Ves, v polohe Arkuš v priestore národnej kultúrnej pamiatky Hrádok (č. ÚZPF: 1398/1). Tú tvorí stredoveký zemný hrádok, ktorý vznikol v 12. – 13. st. a bol vybudovaný v južnej časti vyvýšenej piesočnej duny, ktorú pôvodne z východnej strany obtekalo dnes už zaniknuté rameno rieky Nitry. Na zvyšnej časti duny sa nachádzalo predhradie, oddelené od hrádku priekopou. Vznik hrádku sa dáva do súvislosti s vybudovaním pôvodného sídla šľachtického rodu Branč-Lipovnických. Jeho priestor však doposiaľ nebol archeologicky skúmaný.
V časti priestoru severne od samotného hrádku realizoval v 90. rokoch 20. storočia Archeologický ústav SAV v spolupráci s Nitrianskym múzeom archeologický výskum v súvislosti s výstavbou ropovodu, ktorý daný priestor preťal. Výskum ukázal, že v bezprostrednom okolí hrádku je situované polykultúrne archeologické nálezisko. Výskumom bola doložená osada patriaca nositeľom kultúry s mladšou lineárnou keramikou, výraznejšie bolo osídlenie v neskorej doby kamennej, keď tu vznikla opevnená osada datovaná do obdobia badenskej kultúry. Sporadické osídlenie je doložené aj v období neskorej doby bronzovej a v mladšej dobe železnej. Z 2. pol. 2. storočia až 1. pol. 3. storočia pochádzajú dôkazy prítomnosti germánskych kmeňov. Osídlenie následne pokračovalo v období včasného stredoveku, ale jeho najväčší rozmach je doložený v období vrcholného stredoveku. V tom čase sa v tomto priestore nachádzala opevnená osada, ktorá sa dáva do súvislosti s prítomnosťou bratríkov na Ponitrí okolo polovice 15. storočia. Osada slúžila pravdepodobne ako tábor ich menšej skupiny. Zanikla požiarom koncom 50., prípadne v 60. rokoch 15. storočia, čo mohlo súvisieť s príchodom vojsk Mateja Korvína do Nitry okolo roku 1465.
Samotný nález bol dokumentovaný metódou laserového skenovania. Zdokumentovaný podzemný priestor sa okolo prepadu pôdy do jamy kruhového tvaru rozširoval do podoby nepravidelnej dutiny, z ktorej severozápadným aj juhovýchodným smerom pokračovala užšia chodba. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o tzv. „loch“. Loch (pôvodne nemecké slovo označujúce otvor, dieru, jamu) obvykle predstavuje umelo vyhĺbenú podzemnú chodbu, jamu, alebo priestor, ktorý mohol slúžiť ako miesto na uschovanie zásob potravín, v prípade potreby ako úkryt pre obyvateľstvo, resp. ako obydlie v zimnom období. Samotná kruhová jama, ktorú nálezca ohlásil a ktorá sa prepadla, zrejme slúžila na odvetranie priestoru takéhoto lochu.
Na Slovensku sa archeologickému výskumu lochov doposiaľ nikto nevenoval. Dlhá tradícia ich výskumu je na Morave, v Rakúsku a Nemecku. Z nášho územia je doposiaľ známy jeden podobný nález, ktorý bol zdokumentovaný pracovníkmi KPÚ Trnava v roku 2024 v obci Dubovany (Pamiatkový úrad - Nález lochu v Dubovanoch, autor článku: Matúš Sládok, KPÚ Trnava). Podobné nálezy prepadlín do lochov mimo intravilánov súčasných obcí tak môžu prispieť k objavu zaniknutých, doteraz neznámych osídlení.
Spracovali: Mgr. Kristína Šebőková, Michal Gróf, KPÚ Nitra
Podklady poskytli odbor digitalizácie a grafickej dokumentácie PÚ SR a odbor preventívnej údržby pamiatok (pracovisko Západ).
Pramene a literatúra
Pamiatkový informačný systém (PAMIS)
KOS, P. K moravským lochům. In: Forum Urbes Medii Aevi II. Brno, 2005, s. 166 – 183.
VÁGNER, M. Zaniklé ohrazené středověké vesnice na jižní Moravě z pohledu metod nedestruktivní archeologie [Dizertačná práca]. Brno: Masarykova univerzita, 2021.
