Medzinárodná riadiaca skupina Dunajský Limes (západ) sa stretla v Bratislave
Bude to už päť rokov, čo sa svetové dedičstvo UNESCO na Slovensku rozrástlo o šiestu kultúrnu a zároveň prvú pamiatku s archeologickým charakterom. Je ňou medzinárodná sériová lokalita Hranice Rímskej ríše – Dunajský Limes (západná časť). Tvorí ju 77 komponentov pozostávajúcich z legionárskych táborov, táborov pomocných jednotiek, malých pevností, strážnych veží, predmostí, dočasných táborov a pridružených civilných osád, ktoré ležia pozdĺž Dunaja na území dnešného Nemecka (Dolného Bavorska), Rakúska a Slovenska. Na zabezpečenie riadenia a ochrany lokality a jej hodnoty, ako aj jej prezentácie ako celku vznikla Medzinárodná riadiaca skupina Frontiers of the Roman Empire – Danube Limes (West). Jej členovia sa pravidelne stretávajú dvakrát ročne a pri organizovaní zasadnutí sa striedajú všetky tri krajiny. Túto zimu prišlo na rad Slovensko, a tak sa siedme zasadnutie uskutočnilo 28. až 30 januára 2026 v Bratislave. Na pôde Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, ktorý zasadnutie zorganizoval, sa stretli zástupcovia inštitúcií zabezpečujúcich ochranu lokality na národnej úrovni každej z krajín. Sú nimi: Bavorský krajinský úrad pre pamiatkovú starostlivosť (Bayerisches Landesamt für Denkmalpflege, Nemecko), Fórum Dunajského Limesu (Forum Donaulimes), rakúsky národný kontaktný bod pre implementáciu Dohovoru o svetovom dedičstve a Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, ako aj správcovia obidvoch slovenských lokalít – Bratislavy-Rusoviec (Gerulaty) a Iže, ktorými sú Múzeum Mesta Bratislavy a Podunajské múzeum v Komárne.
Ako býva zvykom, zasadnutie sa začalo informovaním o aktuálnom stave lokalít a o aktivitách jednotlivých inštitúcií, či už spojených s vedeckým výskumom, pamiatkovou ochranou alebo propagáciou. Pokračovalo sa prezentovaním prebiehajúceho reštaurátorského výskumu neskoroantickej pevnosti v Gerulate a diskusiou o konzervácii a reštaurovaní nadzemných častí antických murív, ako aj o pripravovanej smernici pre rekonštrukcie v lokalite, ktorá je požiadavkou Centra svetového dedičstva v Paríži (UNESCO World Heritage Centre). Na rad prišlo aj predstavenie projektu ROMAN LEGACY, ktorého cieľom je vytvoriť tematickú oblasť a kultúrnu trasu pozdĺž rímskeho Dunajského Limesu, t. j. od Bavorska po Čierne more s cieľom posilniť sociálno-ekonomický rozvoj spoločného európskeho dedičstva. Posledným bodom prvého dňa bolo zhodnotenie aktuálneho stavu webovej stránky o západnej časti Dunajského Limesu. Tá obsahuje okrem iného informácie o všetkých komponentoch, múzeách a výnimočných nálezoch z týchto lokalít v nemeckom a slovenskom jazyku a v budúcnosti by mala pribudnúť aj mutácia v anglickom jazyku.
Druhý deň sme absolvovali exkurziu do Trenčína, ktorý je tento rok európskym hlavným mestom kultúry. Prvou zastávkou bol rímsky nápis vytesaný do hradnej skaly. Ten predstavuje najvýznamnejší autenticky in situ zachovaný rímsky písomný doklad o prítomnosti rímskych vojsk na našom území počas markomanských vojen, t. j. v druhej polovici 2. storočia n. l. V roku 2025 bol nápis zreštaurovaný a bola nad ním nainštalovaná krycia konštrukcia na zabezpečenie ochrany nápisu pred stekaním zrážkovej vody. Odtiaľ sme sa presunuli do neologickej synagógy z roku 1913. Tá získala za reštaurovanie maliarskej výzdoby interiéru Výročnú cenu časopisu Pamiatky a múzeá za rok 2024 v kategórii reštaurovanie. Okrem obnoveného interiéru sme si pozreli aj expozíciu s názvom Židovské kultúrne dedičstvo na strednom Považí. Sprevádzal nás Tomáš Michalík z Trenčianskeho múzea, ktorý nám prostredníctvom historických fotografií mesta stručne objasnil aj vybrané kapitoly z dejín Trenčína, porozprával o objavení rímskeho nápisu, ako aj o histórii synagógy. Za sprostredkovanie skúseností s obnovou tejto národnej kultúrnej pamiatky ďakujeme aj pani Oľge Hodálovej zo Židovskej náboženskej obce Trenčín. Poslednou zastávkou bol Trenčiansky hrad postavený v 11. storočí ako pohraničná pevnosť. Strážil dôležité vážske brody a karpatské priesmyky, cez ktoré prechádzali obchodné cesty do Poľska, na Moravu a do Čiech. Postupne sa menila jeho podoba a nadobúdal aj ďalšie funkcie – stal sa sídlom pohraničného komitátu, kráľovskej a neskôr šľachtickej župy.
Posledný deň stretnutia sme sa opäť venovali diskusiám o dôležitých témach týkajúcich sa pamiatkovej ochrany a prezentácie lokality, akými sú vypracovanie metodiky a formulára pre monitoring jednotlivých komponentov či spoločná popularizačná brožúra o západnej časti Dunajského Limesu, ktorá sa pripravuje pri príležitosti piateho výročia zapísania lokality do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. A na rad prišla aj diskusia o rozšírení lokality o východnú časť.
Stretnutie sme zavŕšili návštevou Michalskej veže, ktorou nás sprevádzal kurátor výstavy Michal Augustovič z Múzea mesta Bratislavy. S históriou vývoja centra stredovekej Bratislavy a priľahlého okolia, ktorého neoddeliteľnou súčasťou bola aj Michalská veža, nás oboznámil v zrekonštruovaných priestoroch Lekárne U červeného raka. Kedysi sa tam nachádzalo Múzeum farmácie, dnes na funkciu lekárne odkazuje pôvodné zariadenie oficíny a barokovo-klasicistické fresky v prednej miestnosti. Ostatné priestory slúžia ako návštevnícke centrum pre Michalskú vežu, ktorého súčasťou je aj expozícia venovaná téme stredovekej obrany Bratislavy. V objekte veže sme navštívili výstavu Michalská veža: po rekonštrukcii. Tá približuje nielen vybrané témy z dejín pamiatky, ale aj jej obnovu, ktorá sa uskutočnila v rokoch 2021 až 2022 na základe architektonicko-historických a reštaurátorských výskumov a je príkladnou ukážkou spolupráce medzi investorom a odborníkmi. Viac informácii o vývoji veže, jej obnove a zaujímavých nálezoch sa nachádza v nedávno publikovanom zborníku Monumentorum Tutela 34, ktorý vydal Pamiatkový úrad Slovenskej republiky v spolupráci s Múzeom mesta Bratislavy v roku 2024.
Na záver možno zhodnotiť, že siedme zasadnutie Medzinárodnej riadiacej skupiny FRE DL (West) bolo opäť veľmi prínosné, keďže sa nám podarilo vyriešiť viacero problematík týkajúcich sa pamiatkovej ochrany a prezentácie lokality. Ďalšie zasadnutie sa uskutoční v septembri 2026 v hornorakúskom meste Enns.
Mgr. Erika Makarová, Ph.D., Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
