Medzinárodný deň pamiatok a historických sídiel 2026
Živé dedičstvo a reakcia na núdzové situácie v kontexte konfliktov a katastrof
Medzinárodný deň pamiatok a historických sídiel alebo tiež Svetový deň kultúrneho dedičstva vznikol na podnet Medzinárodnej rady pre pamiatky a sídla (ICOMOS) a pripomíname si ho každoročne 18. apríla. V roku 1983 ho oficiálne vyhlásilo UNESCO. Upriamuje pozornosť na rozmanitosť kultúrneho dedičstva s cieľom zvýšiť povedomie širokej verejnosti o nevyhnutnosti a dôležitosti jeho ochrany. Je totiž mimoriadne zraniteľné a úsilie, ktoré štáty, organizácie a jednotlivci vyvíjajú v oblasti jeho zachovania, je mimoriadne aktuálne aj v dnešných dňoch. Tento rok je témou medzinárodného dňa zviditeľnenie aktivít vykonávaných s cieľom chrániť tzv. živé dedičstvo, keďže aj to je čoraz výraznejšie ohrozované gradujúcimi katastrofami a konfliktmi vo svete.
Čo môžeme pokladať za živé dedičstvo?
Podľa definície UNESCO ide o: „Ústne tradície, interpretačné umenie, spoločenské praktiky, rituály a slávnostné udalosti, vedomosti a praktiky týkajúce sa prírody a vesmíru a vedomosti a zručnosti súvisiace s remeslom.“ ICOMOS ho však identifikuje ako rámec, ktorý zahŕňa všetky dimenzie kultúrneho dedičstva – hmotné, nehmotné a prírodné. Slovensko má bohaté zastúpenie živého dedičstva v nástrojoch definovaných Dohovorom na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva. Môžete ho lepšie spoznať napríklad aj prostredníctvom Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska či Zoznamu najlepších spôsobov ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, ktoré sú živé a neustále sa dopĺňajú o nové zápisy.
Ako však môžu odborníci, komunity, inštitúcie a osoby s rozhodovacou právomocou na všetkých úrovniach ešte lepšie reagovať na katastrofy a konflikty ovplyvňujúce živé dedičstvo? Akú úlohu môžu spoločne zohrať a čo potrebujú, aby boli v tejto práci efektívni? V tejto súvislosti dávame do pozornosti jednu z publikácií ktorá vznikla v spolupráci dvoch poradných organizácií UNESCO, ICOMOS a Medzinárodného centra pre štúdium a obnovu kultúrnych statkov (ICCROM). Príručka ICOMOS-ICCROM Guidance On Post-Disaster And Post-Conflict Recovery And Reconstruction For Heritage Places Of Cultural Significance And World Heritage Cultural Properties (Usmernenia ICOMOS-ICCROM o obnove a rekonštrukcii po katastrofách a konfliktoch pre lokality kultúrneho dedičstva a statky kultúrneho svetového dedičstva) je zameraná na obnovu kultúrneho dedičstva, ktoré bolo zničené alebo poškodené v dôsledku rôznych katastrof. Publikácia poskytuje akýsi rámec pre podporu a obnovu kultúrneho dedičstva, ktoré je vnímané ako nástroj na vyrovnávanie sa s traumou spojenou so stratou a ničením. Prax ukázala, že aj straty a poškodenie kultúrneho dedičstva v dôsledku katastrof spôsobujú, alebo zhoršujú osobnú a sociálnu traumu. Úsilie o nápravu negatívnych následkov vedie k fyzickej obnove poškodených či zničených pamiatok a pamiatkových území a je dôležité začleniť ju do širšieho rámca spoločenských procesov. Riešenia obnovy pamiatok a pamiatkových území v tejto príručke vychádzajú zo súboru ideí a praxe, ktoré ICOMOS a ICCROM vyvinuli počas desaťročí ich činnosti.
Príručka je voľne dostupná na: https://publ.icomos.org
Spracoval: Ing. arch. Anna Gondová, PhD., referát svetového kultúrneho dedičstva PÚ SR




