Záchrana kultúrneho dedičstva je tímovou prácou - odcudzený archeologický nález sa vrátil na Slovensko
V sobotu 18. októbra 2025 si pripomíname Medzinárodný deň archeológie. Múzeá a ďalšie inštitúcie po celom svete sa rôznymi podujatiami snažia priblížiť prácu archeológov a rozmanitosť archeologického dedičstva širokej verejnosti.
Pamiatkový úrad Slovenskej republiky sa chce pri tejto príležitosti poďakovať všetkým, ktorým nie je ľahostajná ochrana nášho spoločného archeologického dedičstva, ale aktívne sa na nej zúčastňujú. Či už ide o odborníkov, štátne inštitúcie, samosprávy, vlastníkov pozemkov alebo dobrovoľníkov. Mnohé archeologické lokality boli totiž v priebehu posledných troch desaťročí doslova vyplienené hľadačmi pokladov, používajúcich detektory kovov. Síce neexistujú presné štatistiky, ale z publikovaných zdrojov a kuloárnych informácií je možné odhadnúť, že v súkromných zbierkach na Slovensku a v zahraničí skončili prostredníctvom čierneho trhu desiatky tisíc nelegálne získaných unikátnych archeologických nálezov nevyčísliteľnej hodnoty. Vo väčšine prípadov nie je známa ani presná lokalizácia takto vykopaných nálezov a samotní hľadači zničili pri ich vyberaní nálezové okolnosti. Len v ojedinelých prípadoch sa podarí takéto ukradnuté nálezy vypátrať a vrátiť späť na Slovensko.
Takýmto prípadom je aj bronzová šálka z neskorej doby bronzovej, ktorá bola pred pár mesiacmi zaistená v Rakúsku. Šálka, nelegálne nájdená údajne v okolí Martina, bola prostredníctvom online aukcie ponúkaná na predaj za sumu 8 500 eur. Pričinením kolegov z rakúskeho Spolkového pamiatkového úradu, polície, Interpolu, Ministerstva kultúry SR, Úradu policajného pridelenca na Veľvyslanectve SR vo Viedni a Pamiatkového úradu SR bola 10. 10. 2025 vrátená na Slovensko.
Ide o šálku vyhotovenú z bronzového plechu, zdobenú vytepávanou výzdobou, ktorá typologicky patrí k šálkam typu Jenišovice-Kirkendrup (obr. 1 – 5). Má výraznú profiláciu s vysoko položenou lomenou výduťou, ploché segmentované dno a lievikovite sa rozširujúce hrdlo s von vyhnutým okrajom. Výzdoba je v podobe radu väčších vypuklín na hrdle a striedajúcich sa radov menších (tzv. perličkovitých) a väčších vypuklín na tele. Nezdobené pásikové ucho je na koncoch rozšírené a k nádobe je pripevnené hore z vnútornej strany a dole z vonkajšej strany, a to dvoma nitmi hore aj dole.
Zaujímavosťou je, že šálka bola už v praveku reparovaná – zrejme dierka na dne bola zakrytá kúskami bronzového pásika z oboch strán, ktoré boli pripevnené dvoma nitmi. To jednoznačne potvrdzuje, že išlo o cenný predmet, ktorý stálo za to opraviť.
Šálky typu Jenišovice sa považujú za charakteristický predmet počiatku neskorej <s>d</s>oby bronzovej, ktoré sa však asi začali vyrábať už na sklonku mladšej doby bronzovej. V strednej Európe predstavovali najrozšírenejší typ bronzových nádob stupňa Ha B1 (cca 1050 – 950 pred n. l.). Objavujú sa od Sedmohradska cez Potisie a severnú časť strednej Európy až po severné Nemecko a dánske ostrovy, pričom centrom ich rozšírenia je územie Moravy, Čiech, Slovenska, južného Poľska a Dolného Sliezska. Hoci šálky typu Jenišovice sú najrozšírenejšími šálkami a celkovo najbežnejším typom bronzového riadu na začiatku neskorej doby bronzovej, nejde o typ predmetu, ktorý by bol masovo rozšírený. Z územia Slovenska je aj vďaka tomuto exempláru doposiaľ známych 20 kusov.
Šálka bola zrejme súčasťou depotu (zámerne uloženého súboru predmetov), rovnako ako väčšina týchto artefaktov. Podľa údajov predajcu pochádzala z depotu, v ktorom bolo 7 kusov takýchto šálok. Pôvodne bola poškodená, nie je však zrejmé, či došlo k jej poškodeniu pred alebo po uložení do zeme. Poškodená časť bola profesionálne doplnená a zreštaurovaná. Šálka bude po odbornom vyhodnotení odovzdaná do Archeologického múzea Slovenského národného múzea.
Situácia s vykrádaním archeologických nálezísk sa v posledných rokoch na Slovensku zhoršila po zverejnení lidarových máp a je možné konštatovať, že nelegálna činnosť hľadačov pokladov je na vzostupe. Archeológovia pri prieskumoch doteraz neznámych archeologických lokalít nachádzajú na väčšine z nich nepovolené výkopy. Pamiatkový úrad SR, krajské pamiatkové úrady aj ďalšie inštitúcie preto v posledných rokoch vykonávajú vo viacerých častiach Slovenska záchranné archeologické výskumy ohrozených lokalít. Na výskumoch spolupracujú desiatky dobrovoľníkov, bez ktorých by systematický výskum týchto lokalít, zahŕňajúci odborné vyzdvihnutie nálezov a dokumentáciu nálezových okolností nebol možný. Ukážku spolupráce archeológov a dobrovoľníkov z OZ Hradiská a Archeo Moravia z. s. v pohorí Tribeč si môžete pozrieť v tomto videu.
Spracovali: Mgr. Peter Bisták, PhD. a Mgr. Erika Makarová, PhD., Pamiatkový úrad SR
