Projekt MRAK odhaľuje tajomstvá zaniknutej krajiny

Stovky doteraz neznámych archeologických nálezísk, desiatky tisíc identifikovaných pozostatkov činnosti ľudí v minulosti, dokumentácia stôp rozmanitých aktivít, ktoré človek vykonával v krajine od praveku až do 20. storočia, nálezy unikátnych alebo zriedkavých predmetov, ale aj nové podnetné spolupráce. Aj to sú prínosy projektu „Krajina pod mračnom bodov“, skrátene nazvanom MRAK, na ktorom už dva roky participujú archeológovia Pamiatkového úradu SR.

O projekte MRAK

Identifikácia a dokumentácia archeologických nálezísk a pozostatkov zaniknutej kultúrnej krajiny sú len malou časťou projektu, o zameraní ktorého viac napovie jeho podnázov: „Potenciál špecializovaného spracovania leteckého laserového skenovania s veľmi vysokým rozlíšením pre ochranu kultúrneho dedičstva na Slovensku“. Z dát získaných leteckým laserovým skenovaním (LLS, známe aj ako LiDAR) sú v rámci projektu vytvárané kvalitné vizualizácie terénu s veľmi vysokým rozlíšením (až 25 cm/px). Tie poskytujú jedinečný podklad pre vyhľadávanie a rozpoznávanie pozostatkov (reliktov) zaniknutej kultúrnej krajiny. Spolu s terénnym výskumom zároveň prispievajú k tvorbe metodiky ich dokumentácie a overovania. Cieľom je efektívnejší terénny výskum, ale aj prezentácia archeologického dedičstva na Slovensku a jeho zvýšená ochrana pred rôznorodým poškodzovaním.

Pre získanie obrazu o rôznych činnostiach v rámci projektu možno spomenúť tie najdôležitejšie z cieľov: Okrem detailných lidarových vizualizácií patrí medzi ne aj vybudovanie infraštruktúry na ich poskytovanie odbornej verejnosti, vytvorenie metodiky, dokumentácie a verejne dostupných nástrojov na generovanie špecializovaných vizualizácií pre dáta s veľmi vysokým rozlíšením, tvorba databázy potenciálnych reliktov zaniknutej kultúrnej krajiny na základe týchto vizualizácií, archeologický terénny výskum zameraný na overovanie a datovanie jednotlivých druhov pozostatkov zaniknutej kultúrnej krajiny, vytvorenie katalógu ich jednotlivých druhov viditeľných na vizualizáciách dát LLS či príprava podnetov a podkladov na vyhlásenie najvýznamnejších území s reliktami zaniknutej krajiny za národné kultúrne pamiatky či pamiatkové zóny. Zodpovedným riešiteľom je geoinformatik Tibor Lieskovský zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (STU). V projekte spolupracujú odborníci z Katedry geodetických základov Stavebnej fakulty STU, Pamiatkového úradu SR a Archeologického ústavu SAV v Nitre, v. v. i. Financie na štvorročný projekt (2023 – 2027) poskytuje Agentúra na podporu výskumu a vývoja.

MRAK na pamiatkovom úrade

V rámci Pamiatkového úradu SR na projekte pracujú archeológovia z odboru archeológie (Peter Bisták, ktorý spolu s Tiborom Lieskovským stojí za ideou celého projektu, ďalej Petra Kmeťová a v rokoch 2023 – 2024 aj Martin Neumann), Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica (Martin Miňo) a Krajského pamiatkového úradu Košice (Martin Pristáš). Zameriavajú sa na rozpoznávanie a vyhľadávanie terénnych reliktov na vizualizáciách dát LLS, ako aj na ich overovanie, datovanie, prípadne určenie ich funkcie terénnym archeologickým výskumom. V nasledujúcom období sa budú venovať aj tvorbe databázy a katalógu terénnych reliktov zaniknutej kultúrnej krajiny a príprave podnetov a podkladov na vyhlásenie najvýznamnejších území za národné kultúrne pamiatky alebo za pamiatkové zóny. Ich aktivity sa sústreďujú na tri záujmové územia: pohorie Tribeč s okolím, Štiavnické vrchy a Medzibodrožie na Zemplíne. Ide o regióny, ktoré pamiatkari začali skúmať ešte v období, kedy dáta LLS nedosahovali dnešnú kvalitu, alebo v čase, keď LiDAR nebol k dispozícii, preto jedným z dôležitých cieľov bude aj porovnanie jednotlivých metód výskumu a ich výsledkov. Spomínané územia boli zvolené aj kvôli ich rôznorodosti: zalesnená krajina pohoria Tribeč s nížinným okolím, prevŕtaná banská krajina Štiavnických vrchov a rovinatá krajina Medzibodrožia pôvodne s mnohými mokraďami a záplavovými územiami.

Zaujímavé výsledky

Za dva roky fungovania projektu archeológovia pamiatkových úradov identifikovali a zmapovali tisícky dovtedy neznámych reliktov zaniknutej kultúrnej krajiny. Časť z nich sa podarilo overiť aj terénnym prieskumom. V prípade časti reliktov a archeologických nálezísk, novozistených aj už známych, sa podarilo aj bližšie určiť dobu ich vzniku a ďalšieho využívania, prípadne zistiť prítomnosť archeologických objektov pod zemou. Vybrané relikty boli overované priamo v teréne formou deštruktívnych a nedeštruktívnych metód (povrchový prieskum, detektorový prieskum, geofyzikálne meranie, pedologické vrty, sondážny výskum) a boli odobraté vzorky na špecializované analýzy (rádiouhlíkové datovanie, archeobotanická analýza, X-RTG, XRF a iné). Podarilo sa tiež získať viaceré unikátne artefakty, prípadne v našich končinách zriedkavé nálezy.

Za zmienku stojí napríklad prieskum hradiska Veľký Tribeč v Tribeči, ktoré predtým nebolo systematicky skúmané, a prekvapivé doklady o jeho využívaní vo viacerých obdobiach dávnej minulosti (mladšia – neskorá bronzová doba, laténska doba, neskorá rímska doba a obdobie sťahovania národov), ale aj pokračujúce prieskumy predtým neznámych terasových sídlisk v jeho okolí s ďalšími prekvapivými výsledkami. Menší sondážny výskum jednej z terás (umelo vytvorených plošiniek vo svahu) narušenej vývratom stromu a mikromorfologická analýza objavených fragmentov potvrdila, že ide o pozostatky podlahy stavby, a teda, že na terase (plošinke) kedysi stála budova z hliny a dreva. Veľmi pravdepodobnú prítomnosť pozostatkov stavieb pod zemou zachytil aj geofyzikálny prieskum niekoľkých terás v okolí hradiska Žibrica. Pri Skýcove v severnej časti Tribeča boli lokalizované a zdokumentované pozostatky sklárne Drahožická huta z 19. storočia, ku ktorej pôsobeniu zistil archívny prieskum ďalšie zaujímavé detaily. V okolí známeho hradiska na vrchu Sitno v Štiavnických vrchoch boli overené a zdokumentované viaceré predtým neznáme areály so sídliskovými terasami (plošinkami), ale aj mokraď, ktorá poslúžila na odber palynologického profilu pre účely palynologickej (peľovej) analýzy, ktorá nám pomôže zistiť životné prostredie v mikroregióne Sitna v dávnej minulosti. Dovtedy neznáma, rozsiahla a komplexne zachovaná praveká kultúrna krajina s mohylami, sídliskom a poľnohospodárskymi štruktúrami bola identifikovaná na severozápadnom okraji katastra Krupiny. Zdokumentovať sa podarilo aj historický kamenný klenutý most na stredovekej ceste medzi Banskou Štiavnicou a Kremnicou v extraviláne obce Jalná. Na lokalite Kerling v Banskej Hodruši sa podarilo vytypovať zdroj železnej rudy a zároveň sa podarilo zdokladovať jej spracovávanie už od 12. storočia, čo je najstaršie doložené datovanie tejto činnosti v regióne. V Medzibodroží boli zrealizované terénne prieskumy v areáli zaniknutej dediny v polohe Bešeňov v obci Svätuše, na polykultúrnej lokalite v polohe Malomhomok v Strede nad Bodrogom, tiež opevneného areálu Nagy Hegy v Kráľovskom Chlmci či v priestore východného násypu valu hradiska v Zemplíne. V prípade Zemplínskeho hradu sa vďaka rádiouhlíkovej analýze dokonca podarilo potvrdiť predpoklady o jeho vzniku a využívaní v mladšom období, než sa pôvodne myslelo, a to až v 11. a 12. storočí, v období arpádovského Uhorského kráľovstva. Toto zistenie má zásadný význam pre výskum včasnostredovekých dejín lokality i regiónu.

Počas spomínaných terénnych prieskumov sa na jeseň 2024 zároveň rozvinula spolupráca s geológmi zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra, a to formou spoločných archeologicko-geologických prieskumov (Sitno; Šášovské Podhradie – hradisko Suť; Rybník – hradisko Krivín). Vďaka podpore projektu sa zabezpečilo zariadenie na preplavovanie archeobotanických vzoriek (vzorky zeminy z archeologických situácií) a odborné zaškolenie pamiatkarov z projektu na preplavovanie, aby si mohli vo vlastnej réžii spracovať vzorky získané počas terénnych aktivít pre ďalší interdisciplinárny výskum. V roku 2024 sa pamiatkari podieľali na organizácii špecializovanej konferencie Počítačová podpora v archeológii v Kočovciach.

Projekt je aktuálne v polovici, jeho riešiteľov čaká ešte mnoho práce na ďalších aktivitách aj na podrobnom spracovaní doterajších výsledkov a príprave do publikačnej podoby. Veríme, že o ich objavoch a zisteniach sa budete môcť dočítať aj na týchto stránkach.

Mgr. Petra Kmeťová, PhD. na základe textov kolektívu autorov: Mgr. Peter Bisták, PhD., Ing. Tibor Lieskovský, PhD., Mgr. Petra Kmeťová, PhD., Mgr. Martin Miňo, Mgr. et Mgr. Martin Neumann, PhD., Mgr. Martin Pristáš

Táto práca bola podporená Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-22-0151.