Nástenné maľby v Kostole sv. Juraja v Starej Haliči

Interiér Kostola sv. Juraja prešiel od svojho vzniku niekoľkými rozsiahlymi stavebnými úpravami. Románska loď pochádza z tretej štvrtiny 13. storočia. Za stavebníka kostola môžeme považovať majiteľa haličského hradu, ktorým v tom čase bol Dionýz zo šľachtického rodu Tomajovcov, pôsobiaci ako uhorský palatín. Okolo roku 1350 sa magister Tomáš z rodu Tomajovcov (potomok Dionýza) pustil do gotickej prestavby kostola, o čom sa dozvedáme z nápisu v gotickej majuskule na kamennej stéle v presbytériu kostola. Zbúral starú svätyňu a postavil nové polygonálne presbytérium so štyrmi úzkymi a vysokými oknami ranogotického tvaru. S touto etapou súvisí aj stavba gotického víťazného oblúka a vznik nástenných malieb, ktoré boli objavené v roku 1904 v lodi a presbytériu pri opravách kostola. 

Na základe rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica a pod jeho metodickým dohľadom sa v roku 2014 v interiéri kostola uskutočnil reštaurátorský výskum. Na základe jeho výsledkov – rešpektujúc, že nástenné maľby sú súčasťou živého sakrálneho priestoru – boli aj vďaka dotácii z Ministerstva kultúry SR realizované dve etapy reštaurovania v rokoch 2017 a 2018. V prvej etape sa reštaurovali výjavy Mikulášskeho cyklu, ktorý vznikol okolo polovice 14. storočia. Maľby Mikulášskeho cyklu patria k tým najhodnotnejším v kostole. Zreteľné sú tu vplyvy súdobej talianskej nástennej maľby.  Celú scénu vyhotovil jeden majster, ktorý poznal dobové umelecké trendy a zrejme bol vyškolený priamo v talianskom prostredí. Kompozične, farebným prevedením, ale aj materiálovým spracovaním sa vymyká bežnej produkcii. Vyskytujú sa tu plasticky v omietke stvárnené svätožiare svätcov – pastiglie. Mikulášsky cyklus je namaľovaný technikou pravej fresky. 

V roku 2023 prešla reštaurovaním freska sv. Tomáša s Kristom (súčasť Mikulášskeho cyklu) a mladšie nástenné maľby – maľba sv. Juraja s drakom a prvý výjav z Cyklu nerestí na severnej stene lode, ktoré pochádzajú z prvej polovice 15. storočia a sú vytvorené technikou mezzo fresco – teda technikou, pri ktorej sa maľuje do novej a ešte vlhkej omietky. Nástenné maľby sa zachovali v relatívne dobrom stave, aj keď poškodené hustým pekovaním, ale predsa v jestvujúcich plochách bez deštruktívnych zásahov a v autentickej podobe. 

Samotné reštaurovanie bolo na začiatku zamerané na stabilizáciu diela. Najskôr bola celá plocha maľby očistená od nečistôt a rôznych depozitov. Následne boli všetky poškodené časti spevnené. Tmelenie poškodených častí sa realizovalo postupne v niekoľkých krokoch. Hlboké diery boli vymurované kúskami tehly a vápennou omietkou. Jej povrch bol prispôsobený povrchu originálu pri ostrom bočnom svetle. Po preschnutí bola na tmely nanesená tónovaná vápenná vrstva, farebne prispôsobená zachovaným originálnym častiam. Nasledovala samotná retuš – lokálna, čiarkovaná, ktorá bola realizovaná práškovými pigmentami. Na záver bola prevedená fixáž. Reštaurátorské práce boli vykonané reštaurátorom odborne spôsobilým na reštaurovanie nástennej maľby, historickej omietky a muriva v interiéroch a exteriéroch historickej architektúry Marianom Kelešim.

Daša Paholíková, KPÚ Banská Bystrica, pracovisko Lučenec