Zbierka negatívov

Stručná história zbierky a jej charakteristika

Zbierka negatívov bola založená v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v oddelení dokumentácie pod vedením Soni Kovačevičovej v 60. rokoch minulého storočia. Praktická nutnosť spracovať množstvo negatívov, ktoré sa získalo pri prácach na súpise kultúrnych pamiatok, viedla k založeniu ich evidencie. Najprv sa zaviedla evidencia v prírastkovej knihe tzv. starý archív. V nej sa spracovali negatívy fotografa Podhorského (1946–1952), ďalej fotografov a odborných pracovníkov Pamiatkového ústavu, ktorí sa zúčastnili dokumentovania kultúrnych pamiatok v teréne v rokoch 1952–1960, ako aj od externých pracovníkov, ktorí v tom období zameriavali pamiatky. Posledné prírastkové číslo v knihe je 11 140. Je potrebné upozorniť, že v tejto evidencii jedno prírastkové číslo znamená niekoľko negatívov (niekedy súbor aj do 100 kusov). Jednej kultúrnej pamiatke sa priradilo jedno číslo, ktoré sa lomilo počtom negatívov. V tejto evidencii sa spomínajú mená fotografov a odborných pracovníkov z roku 1951: Blanka Kovačovičová; 1952: Ľudovít Zelms, Štefan Pisoň, Forman, Libuša Cidlinská, Hudec, Nováková, Václav Mencl, Šamánková, Dérer, Mária Mariániová, Šajnovič, Dobroslava Menclová, Bašková, Bouda, Jozef Kosák; 1953: Stanislav Palička, Herout, Alexander Šášky, Futák, Hilda Ruttkayová (Fialová), Rudolf Kedro, FFSU, Drašarová, Krejčí; 1954: Peter Švéda, Kováč; 1955: Mária Izakovičová – Komlóšová, Šimko, Milan Pacanovský, Alojz Jursa, Darola; 1956: Terézia Válková, Milan Križan, Ivan Harminc, Lýdia Grúberová – Muchová; 1958: Ľudovít Goga, Michal Štaudt, Vladimír Varinský, Bludík a Jordán, Eva Križanová; 1959: Martinček; 1960: Podstranský, Milan Križan, Ladislav Borodáč, Oľga Vlková, Igor Imro, Ladislav Kubasák, Ivan Bajchy. Negatívy fotografa Podhorského prír. č. 1–814 sú sklenené formátu 13 x 18 cm. Ostatné negatívy v zbierke sú celuloidové negatívy formátu 6 x 6 cm, ojedinele, v roku 1956 Hilda Fialová odovzdala zopár negatívov formátu kinofilm 24 x 36 mm.

Novšia, dodnes používaná prírastková kniha bola založená následne pravdepodobne v rokoch 1966–1967. Zo začiatku sa v nej evidovali negatívy formátu 13 x 18 cm. Boli to negatívy fotografov Zelmsa a Paula z roku 1953, od roku 1954 boli autormi fotografií Hilda Ruttkayová (Fialová), Rudolf Kedro, Šinko, Jozef Kosák, od roku 1960 a neskôr Terézia Válková, Oľga Vlková, Igor Imro, Ladislav Borodáč, Jana Víghová, Štefan Bukšár, Jaroslava Závodná (Justová), Jiří Just, Miroslav Jurík. V roku 1978 nastúpili fotografi Oľga Uhríková a Eva Celle, po roku 1980 na krátke obdobie fotografi Ramon Leško, Ludvik Autrata, Ivan Kostroň, v roku 1981 Ján Sláma, v roku 1988 Peter Pekár, v roku 1990 Peter Červeňanský ml., v roku 1992 Vladimír Faragula, Peter Fratrič a v roku 1999 prešiel do archívu z oblastných reštaurátorských ateliérov fotograf Juraj Müller. V súčasnosti na Pamiatkovom úrade SR pracujú dvaja fotografi Juraj Müller a Peter Fratrič.

Do roku 2000 sa do knihy evidovali iba negatívy fotografov. V roku 2000 si Pamiatkový ústav do plánu hlavných úloh zaradil revíziu Ústredného zoznamu pamiatkového fondu. Súčasťou úlohy bola aj fotodokumentácia kultúrnych pamiatok. Na úlohe sa podieľali aj fotografi a odborní pracovníci z krajských pracovísk. Negatívy z tejto úlohy posielali do archívu. To znamená, že približne od prír. čísla 119 251 (jún 2000) sa začínajú v prírastkovej knihe objavovať aj mená odborných pracovníkov a fotografov z krajských pracovísk.

Okrem priebežného spracovávania negatívov boli do zbierky dodatočne zaradené aj nespracované negatívy zo staršieho obdobia spred roka 1950 získané akvizíciou a delimitáciou z inštitúcií predchodcov vtedajšieho Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody. Pôvodcami a autormi týchto negatívov sú:

1. Vládny komisariát pre zachovanie umeleckých pamiatok na Slovensku 1919-1922
2. Štátny referát na ochranu pamiatok na Slovensku 1923–1939. Súčasťou činnosti pracovníkov komisariátu i referátu bolo aj fotodokumentovanie kultúrnych pamiatok. Z tohto obdobia sa zachovali negatívy z prír. č.: 15 001–19 642, 19 701–19 999, 20 338–22 504, 193 927–194 968;
3. Vydavateľstvo Orbis, po roku 1920, prír. č.: 22 505–23 846, 23 880–24 842;
4. Václav Mencl, roky 1932–1952, prír. č.: 78 697–79 202;
5. Sackmaner: roky 1932–1950, prír. č.: 49 002–49 060;
6. Trejbal: roky 1933–1935, prír. č.: 56 483–56 684;
7. Róth: roky 1933–1950 (ojedinele 1952), prír. č.: 61 944–62 862, 66 440;
8. Mariani–Mendel: roky 1941–1948, prír. č.: 55 975–56 173, 56 292–56 401;
9. bez autora, roky 1948-1949, prír. č.: 112 867–112 868.

Ďalej sa v prírastkovej knihe vyskytujú aj negatívy z rokov 1957–1962 od odborných pracovníkov (historikov umenia, reštauátorov, historikov), ktorí v teréne fotografovali kultúrne pamiatky. Ide o týchto pracovníkov: Michal Staudt, Kuc, Ivan Matejka, Alojz Jursa, Ľudmila Hromadová, Mária Izakovičová-Komlóšová, Imrich Puškár, Radovan Daniel, Ivan Bajchy, Vladimír Varinský, Knapík, Slavomír Motaj, Magdolen.

Sklenené negatívy sa vyhotovovali vo formáte: 9 x 5 cm, 9 x 12 cm, 10 x 15 cm, 13 x 18 cm, 18 x 24 cm. Sú to negatívy z obdobia od roku 1919 približne do roku 1952 (Václav Mencl, Trejbal, Róth, Mariani – Mendel, Podhorský, Orbis, Štátny referát na ochranu pamiatok). Sackmaner už fotografoval na celuloidový negatív formátu 6 x 6 cm. Ojedinele sa sklenené negatívy vyskytujú aj v 50.-60. rokoch minulého storočia.

Negatívy z rokov 1953–1962 sú celuloidové formátu 13 x 18 cm. Nafotili ich profesionálni fotografi a sú zaevidované do prír. č. 11 973 (rok 1961). Odborní pracovníci fotili na formát 6 x 6 cm, 6 x 9 cm, 6 x 12 cm (1957–1962). Približne po roku 1964 sa do knihy evidovali iba negatívy, ktoré nafotili profesionálni fotografi. Ojedinele používali formát 13 x 18 cm, v prevažnej miere používali film 6 x 6 cm, 6 x 9 cm. V roku 1956 fotografka Fialová použila medzi prvými kinofilm 24 x 36 a v roku 1964 fotograf Jiří Just. Od roku 1991 sa začína ojedinele objavovať kinofilm, po roku 1995 sa prestáva fotiť na formát 6 x 6 cm, 6 x 9 cm a začína sa výlučne používať kinofilm.
Farebné negatívy formátu kinofilm 24 x 36 cm sa prvýkrát v evidencii objavili v roku 1998 od fotografov Miroslava Juríka a Juraja Müllera. Po tomto roku sa už začínajú pravidelnejšie objavovať, od roku 2002 sa používa iba farebný kinofilm. Prispelo k tomu rozhodnutie vedenia Pamiatkového úradu SR, že fotodokumentácia kultúrnych pamiatok v rámci úlohy revízie Ústredného zoznamu pamiatkového fondu sa bude robiť iba na farebný negatív.
K 31. októbru 2006 je v prírastkovej knihe zaevidovaných 206 158 negatívov. Keďže od roku 1966/1967 sa v prírastkovej knihe prestali evidovať negatívy od odborných pracovníkov, bolo potrebné zaviesť inú evidenciu týchto negatívov. Poslúžili na to samostatné zošity.V jednom zošite sa viedla evidencia dvoch odborných pracovníkov. Každý zošit má samostatné číslovanie negatívov. Evidencia negatívov odborných pracovníkov formou zošitov sa prestala robiť v 90. rokoch minulého storočia.

Okrem prírastkových kníh súčasťou zbierky negatívov sú karty s pozitívami – katalóg usporiadaný abecedne podľa lokalít a sprístupnený bádateľom v archíve. Je pomôckou pre orientáciu v zbierke negatívov.
V týchto dňoch archív spracováva výberový inventár časti zbierky negatívov z najstaršieho obdobia z rokov 1919 – 1939. Ide o sklenené negatívy formátu 18 x 24 cm. Sú to jedinečné zábery na kultúrne pamiatky, slovenskú krajinu, prírodné scenérie, významné spoločenské a politické udalosti, portréty osobností. Najviac negatívov je z Bratislavy. Veľmi vzácne sú dobové zábery na ulice (Konventná, Lýcejná, Panská, Podhradská, Laurinská, Šulekova, Ventúrska, Žižkova, Zámocké schody, Špitálska, Michalská, pohľady z Petržalky) a námestia (Námestie SNP, Hlavné námestie, Župné námestie, Fajnorovo nábrežie, Palisády), na jednotlivé kultúrne pamiatky (už neexistujúca sýpka Royko – Obchodná ulica, Grassalkovichov palác, Aspremontov palác, palác Uhorskej komory, bývalá vládna budova na nábreží, Michalská brána, hrad, meštianske domy, budova hlavnej železničnej stanice, župný dom, evanjelické lýceum, Académia Istropolitana, súsošie sv.Trojice atď.), kostoly (Kaplnka sv. Jána na Dibrovom nám., kláštor milosrdných bratov, ev. a. v. kostol, kostol klarisiek, Kostol sv. Ladislava, Kostol sv.Trojice, Kostol sv. Alžbety. Zaujímavé je zdokumentovanie vítania prezidenta T. G. Masaryka na železničnom nádraží, príchod generála J. Pellého, hlavného veliteľa čs. branej moci v Československu, čs. divízneho generála A. Mittelhausera, predsedu vlády dr. Kramára ako aj portréty ministrov dr. Mičuru a dr. Dérera, pohľad na účastníkov roľníckeho zjazdu na hradnom nádvorí, či zábery na výstavu Expo 1926 o pamiatkach, ktorú pripravil Štátny referát na ochranu pamiatok.

Počas ciest po Slovensku pracovníci Vládneho komisariátu pre zachovanie umeleckých pamiatok na Slovensku (neskôr Štátneho referátu na ochranu pamiatok na Slovensku) fotograficky zdokumentovali kaštieľ v Bytči, Štiavniku a v Istebnom. Unikátne sú interiérové zábery a pohľad na účastníkov slávnostného banketu z už zaniknutého kaštieľa v Kráľovej pri Senci. Ďalej sa v zbierke nachádzajú diaľkové zábery na obce, námestia niektorých miest (Dolný Kubín, Martin, Prešov, Skalica, Trenčín, Kremnica, Banská Bystrica), zábery na jednotlivé meštianske domy (Prešov, Pezinok, Levoča, Martin), kostol v Martine, Kostol sv. Emeráma v Nitre, Kostol sv. Jána Krstiteľa v Nitrianskom Pravne, kostoly v Pezinku, Podolínci, Poprade, Skalici, Spišskom Podhradí, Trenčíne, Jasove, Trnave a Zvolene. Zábery na hrady sú z Oravského Podzámku, Trenčína, Zvolena, Varína, Starej Ľubovne a Likavky. Umelecky pôsobia zábery z Terchovej – údolie riečky Varínky, zástavba ľudových domov v pozadí s končiarmi hôr alebo zábery na krojované dievčatá pri kolovrátku, krojovaných mládencov či zhromaždenie národnej a robotníckej strany pred zrubovými domami. Zastúpená je aj príroda okolia Kraľovian – pohľady do údolia riečky Oravy aVáhu s mostami a viaduktami. Prírodu zachytávajú aj zábery na Vysoké Tatry (Mengusovská dolina, Popradské pleso, Slavkovský štít, Malá a Veľká Studená dolina, bývalá železničná stanica na Štrbskom Plese s liečebňou Solisko, končiare Vysokých Tatier, pamätník na Hrebienku či hotel Praha v Tatranskej Lomnici s unikátnymi interiérovými zábermi).

Veľmi zaujímavé sú návrhy interiérov hosťovských izieb v hoteli v Štrbe od firmy Artel. Ide o pätnásť návrhov interiérového zariadenia. Československé umelecké družstvo Artel bolo založené v roku 1908 s cieľom obnoviť umelecké hodnoty remesla a pôsobiť na zlepšenie životného prostredia. Zakladatelia Brunner, Janák, Konůpka a Teinitzerová vychádzali zo zásad kubizmu a spolupracovali so skupinou výtvarných umelcov (Silla, Beneš). Umelecké družstvo bolo v roku 1935 zrušené.

V rámci svojej činnosti pracovníci Štátneho referátu spracovávali aj štatistické údaje o školstve. Zmapovali stredné školy na Slovensku počas maďarskej správy, učiteľské ústavy na Slovensku v rokoch 1921-1922 a meštianske školy na Slovensku počas maďarskej správy. Údaje graficky vniesli do máp Slovenska a nafotili na negatívy.

Súčasťou zbierky negatívov sú aj zamerania hradu Bzovík a Kostola sv. Emeráma v Nitre od Dobroslavy Menclovej a Václava Mencla.

Výberový inventár zo zbierky negatívov je zostavený z pozitívov formátu 18 x 24 cm, ktoré vyrobil tradičnou technológiou vo fotolaboratóriu fotograf Pamiatkového úradu SR Juraj Müller. Sú usporiadané abecedne podľa lokalít. Na začiatku inventára je súpis so stručným popisom a prírastkovým číslom, pod ktorým je negatív evidovaný v prírastkovej knihe. Niektoré fotografie vyrobené z najstarších sklenených negatívov sme sprístupnili aj formou verejného vystavovania. Fotograf a grafik Pamiatkového úradu SR Peter Fratrič vyrobil päť tematicky zameraných plagátov, ktoré boli vystavené na veľtrhu Nostalgia Expo 2006 v priestoroch SNM na Vajanského nábreží v Bratislave.

Viera Plávková

1. - Predchodcovia Pamiatkového úradu SR boli: 1951–1958 Pamiatkový ústav, resp. Slovenský pamiatkový ústav, 1958–1981 Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody (SÚPSOP), 1981–1991 Štátny ústav pamiatkovej starostlivosti (ŠÚPS), 1991–1994 Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti (SÚPS), 1994–1996 Pamiatkový ústav (PÚ), 1996–1998 Národné pamiatkové a krajinné centrum (NPKC), 1998–2002 Pamiatkový ústav.
2. - Plávková, V.: Zbierka schematického zamerania. Inventár. Archív PÚ SR. Bratislava, 2006.