Preskočiť na hlavný obsah
Oficiálna stránka SK

Doména gov.sk je oficálna

Toto je oficiálna webová stránka orgánu verejnej moci Slovenskej republiky. Oficiálne stránky využívajú najmä doménu gov.sk. Odkazy na jednotlivé webové sídla orgánov verejnej moci nájdete na tomto odkaze.

Táto stránka je zabezpečená

Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.

  1. Portál
  2. PÚSR
  3. Bádateľňa
  4. Bádanie
  5. Mapy 1., 2. a 3. vojenského mapovania

Mapy 1., 2. a 3. vojenského mapovania

Zbierka historických máp prvého, druhého a tretieho vojenského mapovania (xls, 1,73 MB) (xls, 1774 kB)

Zbierku historických máp prvého, druhého a tretieho vojenského mapovania územia dnešného Slovenska získal Archív PÚ SR v priebehu rokov 2004 – 2005 z Vojenského historického múzea v Budapešti (Hadtőrténeti Intézet és Múzeum). Originály týchto máp územia bývalého Uhorska sa nachádzajú v Rakúskom štátnom archíve vo Viedni. Mapy boli poskytnuté v elektronickej forme na CD nosičoch (1. a 2. mapovanie vo formáte JPEG, 3. mapovanie vo formáte TIFF) a postupne z nich boli v Archíve PÚ SR vyhotovené aj tlačené kópie.

Prvé vojenské mapovanie označované ako jozefínske (dokončilo sa za panovania Jozefa II.) sa na území Slovenska vykonávalo v rokoch 1769 a 1782 – 1784. V Archíve PÚ SR sa nachádza 273 mapových listov tohto mapovania, z čoho 267 kusov zachytáva územie Slovenska, zvyšok zasahuje do okrajových častí susedných štátov. Na každej mape sa nachádza pomenovanie kraja, ktorého časť je tu zobrazená, napr. Theil des Presburger Comitat. V stĺpci na pravom okraji mapy je abecedne usporiadaný zoznam obcí, ktoré sú na nej zobrazené.

V rámci druhého vojenského mapovania (nazývané aj Františkovo podľa cisára Františka I.) bolo územie Slovenska zmapované v rokoch 1819 – 1858. Archív PÚ SR má vo svojej zbierke 413 mapových listov, z nich 23 je len na CD. Územie Slovenska je obsiahnuté na 260 listoch. Chýba však mapa, na ktorej je južná časť Bratislavy a územie južne od nej, originál tejto mapy sa pravdepodobne nezachoval. Okrem Slovenska je tu aj pomerne veľká časť Maďarska, časť Ukrajiny, Rumunska a okrajové územia Poľska a Českej republiky. Takisto aj tu sa na každej mape nachádza pomenovanie zobrazeného územia – názvy krajov a žúp, napr. Königreich Hungarn. Kreis Diesseits der Theiss. Saroser und Zipser Gespannschaft. Rovnako sú na pravom okraji mapy v stĺpci vypísané všetky zaznamenané obce zoradené podľa žúp. Pri každej lokalite je tiež zaznačený počet domov a stajní a počty mužov a koní, ktoré je možné v danej lokalite ubytovať. V pravom dolnom rohu je uvedený rok aj mená osôb, ktoré príslušnú mapu vyhotovili.

Tretie vojenské mapovanie sa na Slovensku realizovalo v rokoch 1857 – 1883. Archív PÚ SR vlastní 79 máp, územie Slovenska z toho pokrýva 63 kusov. Tieto mapy sú len v čiernobielom vyhotovení. Pomenované sú názvami jednej alebo dvoch najvýznamnejších lokalít.

Mapy prvého a druhého vojenského mapovania sú spracované v mierke 1:28 800. Jednotkou je jeden viedenský palec (1 viedenský palec = 2,63 cm). Tretie vojenské mapovanie je v mierke 1:75 000.

Klad mapových listov u všetkých troch mapovaní je zoradený do stĺpcov – kolón, označených rímskymi číslicami a do riadkov – sekcií, označených arabskými číslicami. Čísla označujúce kolóny a sekcie sú vyznačené na každom mapovom liste, a pod týmito označeniami sú mapy uložené aj v elektronickej forme na CD nosičoch.

Názvy lokalít sú na mapách v mnohých prípadoch zaznamenané v dvoch, niekedy aj troch variantoch – slovenskom, maďarskom a nemeckom. Jeden z nich je vždy zapísaný výraznejším písmom, zrejme ten, ktorý bol v danej oblasti najviac zaužívaný.

Inventár k zbierke vojenských historických máp je výsledkom ich elektronického spracovania v Geografickom informačnom systéme (GIS) PÚ SR. Tlačený inventár je vlastne lokalitným registrom ku všetkým trom mapovaniam. Pri spracovávaní inventára bola snaha zachytiť čo najviac pomenovaných sídiel zaznamenaných na vojenských mapách. Tlačený inventár obsahuje len lokality na území Slovenska, v elektronickej forme sú s menšou podrobnosťou spracované všetky mapové listy nachádzajúce sa v archíve PÚ.

Inventár je usporiadaný abecedne podľa v súčasnosti platných názvov lokalít. Ak má viacero lokalít zhodný názov, sú rozlíšené pomocou značky okresu, v ktorom sa nachádzajú. Ku každej lokalite prislúchajú spravidla tri historické názvy z každého vojenského mapovania, ktoré sú zoradené postupne pod sebou a sú označené poradovým číslom príslušného mapovania. Historické názvy, ktoré sa od súčasných často výrazne líšia, sú uvedené presne v takom tvare, ako boli zaznamenané na mape. V prípade, že sa na mape nachádzalo viacero verzií názvu, uvedený je ten, ktorý bol zapísaný najvýraznejšie. Ak názov z niektorého mapovania chýba, buď sa na mapách nenachádzal (najmä v prípade prvého vojenského mapovania – sídlo ešte nemuselo existovať), alebo sa ho pri spracovaní nepodarilo zachytiť. V nasledujúcich stĺpcoch sú údaje identifikujúce mapu, na ktorej sa príslušná lokalita nachádza – rímska číslica označujúca kolónu a arabská číslica označujúca sekciu. Ďalším údajom je prírastkové číslo CD, na ktorom sa jednotlivé mapy nachádzajú a ďalej prírastkové číslo vytlačenej mapy v Zbierke historických máp Archívu PÚ SR. Posledné dva údaje zaznamenávajú stav, ak boli pôvodne samostatné obce pričlenené k inej, alebo viacero menších obcí zlúčených do jednej a ako celok dnes nesú nový názov. V inventári je možné ich vyhľadať pod týmto spoločným názvom (stav uvedený ako zlúčené), aj pod pôvodnými názvami jednotlivých častí (stav uvedený ako zlúč. do a spoločný názov). Takisto sú samostatne uvedené aj jednotlivé pričlenené miestne časti (stav uvedený ako pričl. k a názov lokality, ku ktorej v súčasnosti patria). Niektoré lokality na okrajových častiach máp sú rozdelené na dva, zriedkavo aj tri mapové listy. V takých prípadoch sú v inventári pri takejto lokalite uvedené údaje ku všetkým mapám, na ktorých sa nachádzajú jej časti.

V GIS je možné vyhľadať údaje nielen k samostatným lokalitám, ale aj k jednotlivým mapovým listom. Elektronický záznam k jednému mapovému listu obsahuje tieto údaje: poradové číslo mapovania, prírastkové číslo tlačenej mapy, číslo kolóny, číslo sekcie, názov (pomenovanie mapovanej oblasti – kraj, župa), datovanie mapy, krajina, prírastkové číslo CD a vymenované všetky lokality nachádzajúce sa na mape, ako aj súčasné znenie názvov s údajmi o zlúčení alebo pričlenení jednotlivých obcí. Elektronický záznam jednej lokality obsahuje rovnaké údaje ako tlačený inventár a navyše údaj o krajine, a v prípade zhodných názvov viacerých lokalít je v poznámke uvedený okres. Podľa všetkých týchto údajov a ich vzájomných kombinácií je možné v GIS vyhľadávať záznamy o mapách aj samostatných lokalitách.

Bronislava Porubská