Znovuobnovenie strešného plášťa Slovenského komorného divadla v Martine
Budova Slovenského komorného divadla (SKD) bola postavená v rokoch 1888 –1889 podľa návrhu architekta – staviteľa Blažeja Félixa Bullu, ktorý študoval u Josefa Zítka – staviteľa neorenesančného pražského Národného divadla. Do interiéru výnimočnej stavby, nazývanej Národný dom, umiestnil nad vstupný vestibul reprezentačný priestor átria obkoleseného arkádami poschodia s bohatým využitím zelene. Bol otvorený do podkrovia a uzavretý transparentným strešným svetlíkom stanového tvaru. V divadelnej sále, niekdajšej Národnej dvorane, boli dve proscéniové lóže, tri galérie a veľký priestor na státie s kapacitou okolo tisíc divákov. V prízemí boli situované priestory Turčianskeho kasína a klubových miestností. Interiér kasína architekt stvárnil v štýle ľudovej architektúry, s drevenými obkladmi stien pomaľovanými ľudovými motívmi podľa návrhu Milana Thomku Mitrovského.
V Národnom dome sa hrávalo ochotnícke divadlo, organizovali besiedky, koncerty, plesy, výstavy, zábavy, či hral biliard. Polyfunkčnosťou, priestormi pre divadlo, kníhkupectvo, kaviareň, knižnicu, múzeum, reštauráciu, hotel a kasíno, sa martinský Národný dom radí medzi mestské reduty. V minulosti patril medzi najvýznamnejšie centrá kultúrneho, politického a sociálneho života, povedomie o jeho význame je však v našej spoločnosti veľmi slabé.
V roku 2001 vyústil havarijný stav historickej budovy do prípravy rozsiahlej rekonštrukcie. Prechádzalo jej spracovanie prípravnej dokumentácie – Návrhu obnovy kultúrnej pamiatky objektu Národného domu v Martine, vypracovaného Pamiatkovým ústavom, pracoviskom Martin, s ohľadom na zachované pamiatkové hodnoty stavby a s úctou k nim. V podstate išlo o renováciu pôvodného stavu, vrátane repasovania niektorých pôvodných prvkov a výrobkov. Nevyhnutné stavebné úpravy, vynútené súčasnými prevádzkovými a technickými nárokmi, boli minimalizované a navrhované interiérové riešenie átria so svetlíkom obnovovalo pôvodný predpokladaný charakter v duchu zásad Blažeja Félixa Bullu. Zároveň sa riešili nevyhovujúce stavebno-fyzikálne vlastnosti stavby a z toho vyplývajúce úpravy pôvodného stavu. Snahou bolo napraviť novodobé devastačné úpravy fasád a interiérov z druhej polovice 20. storočia, prinavrátiť objektu pôvodný vzhľad a obnoviť funkciu budovy ako sídla profesionálneho divadla s modernou divadelnou technológiou.
Pri realizácii obnovy sa ako rozhodujúce ukázalo prepojenie minulosti a tradícií ukrytých do stavby s nevyhnutnými inováciami a následné vizuálne odlíšenie starého a nového, formou cezúry. Po niekoľkokrát prerušenej rekonštrukcii projektovanej Vladimírom Kordíkom, v súlade s Návrhom obnovy kultúrnej pamiatky z prípravnej dokumentácie, bol objekt divadla v roku 2008 odovzdaný verejnosti.
Divadlo ako organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, zastúpené riaditeľom Tiborom Kubičkom v druhom polroku 2023 iniciovalo obnovu strešného plášťa národnej kultúrnej pamiatky z dôvodu dlhodobého zatekania do budovy, ktorého príčinou bol zlý stav strešnej krytiny, ale aj nekvalitne realizované remeselné detaily týkajúce sa osadenia izolácie okolo strešných okien, dreveného latovania, poistnej hydroizolačnej fólie, klampiarskych výrobkov a jednotlivých vrstiev konštrukcie strešného plášťa podkrovia. SKD odmietlo odporúčanie predchádzajúceho dodávateľa prinavrátiť pásovú plechovú krytinu z druhej polovice 20. storočia (aj na pohľadovo exponovaných plochách strechy prístupných z uličného interiéru), ktorá bola v súlade s uvedenou prípravnou dokumentáciou z roku 2001 vymenená na začiatku 21. storočia za keramickú škridlu, uplatnenú aj na pôvodnej streche Národného domu. Keďže samotná škridla vykazovala v súčasnosti nedostatky tým, že sa na mnohých miestach mrvila, čo môže byť spôsobené opotrebovaním, poveternostnými vplyvmi, ale aj technológiou výroby, divadlo strešnú krytinu reklamovalo.
Spoločnosť Wienerberger, s. r. o. prejavila ako výrobca danej škridle od začiatku rokovaní mimoriadne ústretový prístup. Z pôvodne 150 m dlhého úseku uznala reklamáciu a vymenila na vlastné náklady strešnú krytinu za novú na celej streche – v rozsahu takmer 1 100 m2.
Pri následnej realizácii bol rešpektovaný a zachovaný typ, materiál, proporcie a farebnosť doterajšej strešnej krytiny – keramická krytina Tondach Valčík režnej červenej farby, vrátane členenia, umiestnenia, proporcií, materiálového a konštrukčného riešenia klampiarskych výrobkov a systému odvodnenia striech. Nevyhnutné však bolo opraviť a vymeniť aj ďalšie časti strechy. Okrem výmeny strešnej krytiny boli na viacerých úsekoch strechy opravované aj uvedené detaily okolo strešných okien, vymenené ochranné fólie, drevené latovanie, izolácie, revidované a reparované klampiarske plechové časti. Podarilo sa obnoviť funkčnosť a razantne predĺžiť životnosť strešného plášťa so zachovaním autentického vzhľadu strešnej krytiny budovy. Finančné prostriedky na tieto opravy boli poskytnuté z rozpočtu zriaďovateľa a vlastníka národnej kultúrnej pamiatky Žilinského samosprávneho kraja.
Potvrdilo sa, že pri architektonických obnovách je kľúčové porozumenie vlastníka, resp. správcu pamiatkového objektu a jeho vzťah k histórii i k dedičstvu predkov a to bez ohľadu na to, či ide o stáročiami preverenú národnú kultúrnu pamiatku alebo o budovu modernej architektúry.
Tibor Kubička (SKD Martin) , Milan Marček (KPÚ Žilina)
