Kalvária v Hornej Rovni je národnou kultúrnou pamiatkou
Kalvária na návrší v Hornej Rovni predstavuje významné barokové dielo vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku 18. novembra minulého roku. Vzniklo vo väzbe na lokálny urbanizovaný priestor baníckeho osídlenia z konca 17. a najmä 18. storočia. Patrí k dielam, ktoré sa v regióne Banskej Štiavnice stali v tomto období špecifickým prejavom zbožnosti s mimoriadnymi umeleckými a výtvarnými kvalitami.
Kalváriu tvorí šesť zastavení vo forme kamenných stél, ktoré uzatvára vrcholové súsošie Ukrižovania. Stély pozostávajú z obdĺžnikovej soklovej časti s nápisom, strednej časti s reliéfom a ukončovacieho segmentového štítu tvoreného profilovanými rímsami. Reliéf lemuje rám po bočných stranách s tenkou predsadenou páskou prechádzajúcou v spodnej a hornej časti do volút, ktoré sú v dolnej časti väčšie a v hornej časti menšie. Nad hornými je nízka profilovaná rímsa nesúca samotný štít. V jeho strede sú situované inciály IHS. Jednotlivé reliéfne scény zachytávajú motívy z modlitieb bolestného ruženca.
V rokoch 1936 – 1937 boli reliéfy na stélach obnovované ich prehĺbením. Kamenosochárske práce realizoval vyučený rezbár zo Štiavnických Baní Filip Weiss (1. 1. 1888 – 12. 1. 1947). Súčasťou prác bolo zrejme aj polychrómovanie reliéfov, ktoré pravdepodobne odstránili pri obnove v roku 1974.
Pred stélami sa nachádza primárny kamenný ryolitový schodík s okosenými hranami, ktorý vyrovnáva prudký sklon terénu a slúži zároveň ako kľakátko. Jeho čelná strana je tvorená opracovaným kameňom. Tesne pod stélou sú murované lomové kamene. Statika stél je zo zadnej strany zabezpečená oceľovými tyčami. Záverečné siedme vrcholové zastavenie tvorí päťfigurálne súsošie Ukrižovania. Na murovanej terase s dvomi schodiskovými stupňami sú vztýčené tri drevené latinské kríže, Ukrižovaný Kristus s lotrami po stranách. Pôvodné barokové korpusy sú plechové, v originálnom prevedení boli polychrómované. Pri päte ústredného kríža je osadený korpus stvárňujúci kľačiacu plačúcu Máriu Magdalénu. Ide o kópiu vyhotovenú v roku 1974. Atmosféru v okolí zastavenia kedysi umocňovalo svetlo z lampáša v tvare šesťcípej hviezdy, datovaného do 2. polovice 19. storočia. Kríž zdobí sekundárne pridaná váza s tromi ratolesťami a Božským Srdcom. Súbor Ukrižovania dopĺňa socha Panny Márie a sv. Jána Evanjelistu. Podľa barokového prevedenia a rukopisu je ich autorstvo, spolu s reliéfmi, pripisované rovnakej osobe z prostredia dielní banskobystrického kraja.
Kalvária prešla viacerými úpravami. V roku 1974 prebehla obnova vrcholových krížov, pravdepodobne bola vtedy odstránená i polychrómia z reliéfov. V roku 1990 sa realizovala premaľba plechových korpusov. Posledné reštaurátorské práce vo forme konzervovania kamenných stél vykonal v roku 2007 akademický sochár Pavol Čambál z Trnavy.
Kalvárska cesta, vnorená do dvojradovej lipovej aleje, smeruje z juhu na sever k vrcholu návršia so záverečným Ukrižovaním. Historická alej je zachovaná po predposledné zastavenie, pôvodne však viedla až po vrchol. Okrem cennej výtvarno-architektonickej kompozície je dôležité spomenúť i krajinnú pamiatkovú hodnotu diela. Podčiarkuje ju vizuálne prepojenie vrcholového súsošia Ukrižovania s Kalváriou v Banskej Štiavnici, s ktorou zdieľa i kompozičné východiská pri stvárnení jednotlivých scén. V kontexte vývoja mesta má i nezanedbateľnú spoločensko-historickú hodnotu. Kalvária v Hornej Rovni obohacuje pamiatkový fond autentickým architektonicko-výtvarným prevedením, urbanistickým riešením a citlivým kooperovaním s prírodným prostredím.
