Archeologický výskum pri Rimavskej Sobote priniesol prekvapivé výsledky
V polovici roka 2023 Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica rozhodol o nevyhnutnosti vykonať archeologický výskum na území, na ktorom je plánovaná výstavba rozsiahleho priemyselného parku pri Rimavskej Sobote (technická infraštruktúra pre priemyselný park). Po rokovaní s Krajským pamiatkovým úradom Banská Bystrica stavebník zabezpečil na budúcej stavebnej ploche realizáciu nedeštruktívneho geofyzikálneho výskumu magnetometrom. Ten uskutočnil Archeologický ústav SAV, v. v. i. v Nitre. Výsledky geofyzikálneho výskumu naznačili, že v severnej časti areálu budúceho priemyselného parku možno predpokladať existenciu archeologického náleziska a historických obranných pozícií (zákopov). KPÚ Banská Bystrica pracoval s predpokladom, že očakávané archeologické nálezisko by mohlo byť stredovekým osídlením Kľačany. Jedinou písomnou zmienkou o Kľačanoch je listina z roku 1557, v ktorej sa osada spomínaná ako zaniknutá. Jej zánik zjavne súvisel s tureckými nájazdmi. Predbežné výsledky v súčasnosti ešte stále vykonávaného archeologického výskumu však priniesli iné, oveľa viac prekvapujúce zistenia. Ale poporiadku.
Ešte pred začatím terénnych úprav spojených s výstavbou sa tu v polovici augusta minulého roku začal archeologický výskum pod vedením Evy Fottovej z Archeologického ústavu SAV, v. v. i. v Nitre. Zistenie líniových anomálií, zákopov, geofyzikálnym výskumom magnetometrom, ale predovšetkým boje súvisiace s postupom frontu v záverečnej etape druhej svetovej vojny predstavovali dôvody pre vykonanie podrobného pyrotechnického prieskumu. Bezprostredne po pyrotechnickom prieskume nasledoval aj výskum detektorom kovov s pozitívnymi výsledkami. Okrem munície z druhej svetovej vojny boli zistené viaceré archeologické nálezy, medzi ktorými vynikali nálezy fragmentov spôn z doby rímskej.
Po ukončení výskumu detektorom kovov sa pristúpilo k skrývkam ornice v jednotlivých sektoroch plochy veľkosti 20 hektárov. Vo východnej časti staveniska bola od začiatku zjavná pomerne silno podmočená pôda, pričom stratigrafia v nej vyhĺbených zisťovacích sondách poukázala podľa Evy Fottovej na pravdepodobnosť koryta dnes už neexistujúceho potoka, do údolia ktorého bola zo svahu priľahlej vyvýšeniny Kľačianska stráň splachovaná zemina. V stúpajúcom teréne, na svahu Kľačianskej stráne (na polohe s názvom Kľačianske lúky) boli postupne objavované archeologické objekty sídliskového, hospodárskeho a technologického charakteru. Archeologické nálezy z nich doložili nielen stredoveké osídlenie z 11. – 13. storočia, ale aj staršie osídlenie datované do doby rímskej, čiže do prvých storočí nášho letopočtu. V často mimoriadne náročných terénnych a poveternostných podmienkach preskúmal archeologický ústav vyše 150 objektov, zásobné jamy, hliníky, studne a pravdepodobne zemnicu. Unikátnym objavom sú však technologické zariadenia (pece) na spracovanie bahennej rudy z doby rímskej a v súvislosti s nimi aj nálezy metalurgických trosiek a rôznych polotovarov. Výsledky archeologického výskumu budú odborne a systematicky spracované vo výskumnej dokumentácii vedúcou výskumu, ktorá ich bude tiež prezentovať na rôznych vedeckých konferenciách a sympóziách. Ide totiž o prvú systematicky preskúmanú osadu z doby rímskej v regióne južnej časti stredného Slovenska.
Hoci sa archeologickým výskumom preskúmali veľmi zaujímavé archeologické objekty, ich prezentácia v teréne nie je kvôli postupujúcim zemným a stavebným prácam súvisiacim s výstavbou priemyselného parkumožná. Preskúmané plochy staveniska sú postupne odovzdávané stavebníkovi. Archeologický výskum bude pokračovať minimálne do konca marca 2024.
Gabriela Brezňanová, KPÚ Banská Bystrica
