Silvia Paulusová

Mgr. *8.9.1944

Mgr. Silvia Paulusová sa narodila 18. septembra 1944 v Bratislave, kam sa presťahovali jej rodičia z Beckova. V mladosti sa S. Paulusová zaujímala o šport, hru na klavíri a výtvarné umenie, ktoré nakoniec prevážilo pri výbere jej ďalšieho vzdelania. V roku 1962 zmaturovala na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave, odbor textil.

V rokoch 1962 – 1969 pracovala ako výtvarníčka v reklamnom oddelení firmy Otex, pričom začala externe študovať dejiny umenia na FF UK v Bratislave. Štúdium ukončila v roku 1975 diplomovou prácou „Urbanistický a architektonický vývoj kúpeľných miest na Slovensku“. Téma obsahovala aj výskum historickej architektúry, ku ktorej S. Paulusová inklinovala aj vďaka svojim skúsenostiam z nového pracoviska – Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody. Tu začínala ako technička v tíme s Dr. B. Kovačovičovou-Puškárovou a Ing. arch. Ľ. Husovskou. Podieľala sa na výskume architektonických blokov v historickom jadre Bratislavy a na rozsiahlych výskumoch v zátopovej oblasti Liptovská Mara. Postupne sa začala venovať prevažne sakrálnej architektúre.

Participovala na výskume Karnera sv. Michala v Trenčíne, Kostola Panny Márie v Novom Meste nad Váhom, cintorínskej kaplnky v Holíči, rozsiahlom projekte stavebnej obnovy Kostola sv. Kataríny a areálu kalvárie v Banskej Štiavnici. V tímovej práci s dlhoročným spolupracovníkom Ing. arch. I. Gojdičom sa podarilo spresniť napr. stavebný vývoj pôvodne románskeho kostola v Haláčovciach-Otrhánkach, Kostola sv. Michala v Nitre-Dražovciach či stratigrafiu výstavby bývalého dominikánskeho kláštora v Banskej Štiavnici.

V 70. – 80. rokoch sa podieľala na metodickom usmerňovaní obnovy národných kultúrnych pamiatok – kaštieľa v Strážkach, karnera a Hodinovej veže mestského hradu v Kremnici či zvyškov rotundy na Trenčianskom hrade. Sledovala aj obnovu kaštieľa v Betliari, kláštora v Hronskom Beňadiku či areálu Solivaru pri Prešove. V 80. – 90. participovala na spracovaní Zásad ochrany mestských pamiatkových rezervácií Košíc a Prešova, či vyhlasovaní ochranných pásiem viacerých kostolov (Kostol sv. Egídia v Iliji, kaplnka kláštora na Veľkej Skalke, dominikánsky kostol a kláštor v Košiciach).

Okrem pravidelného publikovania výsledkov svojej práce sa priebežne prezentovala aj prednáškami na odborných seminároch a konferenciách na Slovensku a v Čechách. V roku 1996 sa zúčastnila na medzinárodnom seminári v talianskom Varalle, kde sa zrodila iniciatíva zostaviť Atlas Svätých vrchov, kalvárií a devocionálnych komplexov v Európe. Po spracovaní základnej pasportizácie a evidencie týchto areálov jednotlivými krajskými pamiatkovými strediskami nasledovalo dopracovane témy v spolupráci s Michaelou Kalinovu a Martinom Čičom, zavŕšené vydaním knižnej publikácie v roku 2002.

Výskumnú činnosť rozvíja S. Paulusová aj po odchode do dôchodku v roku 2001, čo dokladajú výskumy kostolov v Považskej Bystrici, Krajnom, Sedmerovci-Pominovci, Krakovanoch-Strážach, či spolupráca pri archeologickom výskume Dómu sv. Martina v Bratislave. Pozornosť upriamila aj na rodičovský kraj spoluúčasťou na regionálnych monografiách o Beckove a Novom Meste nad Váhom. Naposledy participovala na architektonicko-historických výskumoch kostolov v Štítniku a v Devíne.

V roku 2016 jej bola udelená Cena Pamiatkového úradu SR za celoživotné dielo a mimoriadny prínos v oblasti ochrany pamiatkového fondu Slovenskej republiky – Cena Alžbety Güntherovej-Mayerovej 2016.

Zostavila M. Riháková