KPÚ Nitra - Zachránil tzv. Fogdovu baštu - reminiscenciu na novozámockú protitureckú pevnosť
Impulzom vzniku pevnosti v Nových zámkoch bola krutá realita obsadenia Ostrihomu Turkami. Jej kľúčovou úlohou bolo zabrániť ďalšiemu postupu osmanských vojsk do údolia rieky Nitry, a tým následnému prieniku hlbšie do územia Horného Uhorska. Táto fortifikačná stavba, hoci dávno zanikla, zohrala rozhodujúcu úlohu v boji Uhorska s Osmanmi. Súčasne je synonymom veľmi včasného uplatnenia progresívnych talianskych renesančných traktátov a teórií o vzniku ideálneho mesta, a to v podmienkach krajiny reálne vystavenej neúprosnej osmanskej hrozbe.
Ojedinelá historizujúca stavba záhradného pavilónu, známa ako „Fogdova bašta“, bola postavená ako reminiscencia na slávnu fortifikáciu, symbolicky na ňu odkazuje svojím umiestnením, materiálom a pôdorysom.
Nachádza v priestore severnej časti dnes už neexistujúcej vodnej priekopy novozámockej pevnosti. Je situovaná približne v polohe vrcholového hrotu Ernestovho bastiónu.
Existenciu jednej z najvýznamnejších protitureckých fortifikačných stavieb v priestore jej bývalého severného opevnenia dnes už takmer nič nepripomína. Po vytlačení Turkov stratila novozámocká pevnosť svoj obranno-strategický význam. V roku 1724 uhorský kráľ Karol VI. nariadil jej zbúranie. Ako prvé boli zničené práve severne situované bastióny, najmä z dôvodu že sa nachádzali v blízkosti vyústenia kanála zásobujúceho vodnú priekopu pevnosti vodou z rieky Nitry. Sutinu z nich použili na ich zasypanie. Ostatný materiál bol s najväčšou pravdepodobnosťou rozobratý civilným obyvateľstvom.
Tento priestor v priebehu ďalšieho formovania urbanistickej štruktúry postupne pohltil ďalší rozvoj mesta, ktorý však dodnes plne rešpektuje šesťuholníkovú základňu a okružnú komunikáciu pevnosti, ktorá pôvodne prepájala jednotlivé bastióny (dnešná ulica M. R. Štefánika). Pri pohľade na súčasné mesto z vtáčej perspektívy je jasne čitateľný šesťuholníkový tvar historického jadra, rovnako ako aj prstenec zelene, ktorý ho nápadne oddeľuje od zvyšku zástavby. Zeleň pokrýva práve polohy zasypanej vodnej priekopy, kde by zakladanie stavieb v nepretržite zavlhnutom močaristom násype bolo veľmi náročné. Aj v 19. storočí sa tu v prevažnej miere nachádzali iba okrasné záhrady domov a víl.
Fogdovu baštu postavili v poslednej tretine 19. storočia v priestore tzv. Singerovej záhrady, ktorej torzo sa zachovalo dodnes. Bola riešená ako anglický park, ktoré sa Uhorsku tešili veľkej obľube. Neoddeliteľnou a špecifickou súčasťou krajinársky koncipovaných parkových úprav boli aj umelo budované ruiny.
Stavba Fogdovej bašty je situovaná na vrchole tiahleho návršia, ktorý je pozostatkom zásypu Enestovho bastiónu. Gotizujúce a stredoveké prvky architektonického stvárnenia záhradného pavilónu mali v súlade s princípmi dobových romantizujúcich tendencií odkazovať na historický význam, zašlú slávu a legendárnu minulosť Nových Zámkov. Fogdovu baštu s pevnosťou symbolicky spájajú tri momenty - lokalizácia, tvar základne a materiál. Objekt vznikol aj ako pamätník minulosti mesta Nové zámky, ktoré vo svojom erbe dodnes nesie šesťuholníkový pôdorys protitureckej pevnosti.
Nie je možné vylúčiť ani hypotetickú možnosť, že podnetom pre vznik tejto stavby so silnou symbolikou a väzbou na pevnosť, bola príležitosť niektorého významného výročia súvisiaceho s Novými Zámkami. Takým je napríklad založenie prvej novozámockej pevnosti v roku 1545 (na rok 1895 by tak pripadalo 350. výročie) alebo tisícročie príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny (1896), sprevádzané vlnou vztyčovania pamätníkov naprieč celým územím historického Uhorska.
Staviteľom predmetnej stavby bol niektorý z významných členov rodiny Fogdovcov, miestni historici považujú za staviteľa advokáta Karola Fogda, alebo richtára Gábora Fogda, veľkého nadšenca histórie mesta Nové Zámky a dejín pevnosti. Erb tejto rodiny bol osadený aj nad jedným z gotizujúcich vstupov sprístupňujúcim zaklenutý interiér vežovitej stavby so šesťuholníkovým pôdorysom.
Vežovitá stavba „bašty“ osadená na murovanej podnoži slúžila ako záhradný pavilón s vyhliadkovou terasou sprístupnenou kamenným schodiskom. Strešná terasa bola obohnaná cimburím, neseným strieškovým vlysom. Murovaná podnož bola omietnutá omietkou pripomínajúcou kyklopské murivo, do súčasnosti sa, rovnako ako kamenné schodisko, zachovala iba vo fragmentoch. Na stavbu záhradného pavilónu bol sekundárne použitý aj stavebný materiál pochádzajúci zo zvyškov asanovanej pevnosti, ktorý sa našiel pri výkopových prácach v záhrade, ostatný materiál tvorila dobová tehla so značením „K G“, tieto iniciály používala miestna tehelňa Gašpara Kurtzweila v rokoch 1889 – 1918.
Stavba dlhodobo vykazovala vysokú mieru degradácie a deštrukcie murív. Do konštrukcií stavby dlhodobo zatekalo a nepretržite boli vystavené aj fyzickému poškodzovaniu miestnymi vandalmi. Podlaha interiéru bola zasypaná hrubou vrstvou tehál a sutiny, čo ešte zhoršovalo jej vlhkostné pomery. Viaceré konštrukcie sa v dôsledku absolútnej neúdržby objektu zrútili, alebo čiastočne zanikli. Zánik postupom času hrozil celej hmotnej podstate pamiatky.
Novozámčan a priaznivec histórie mesta pán Peter Ranto dlhodobo upozorňoval zainteresovaných, ako aj vlastníka stavby, na havarijný stav Fogdovej bašty. Hoci nie je majiteľom pamiatky, začiatkom roka 2019 na základe súhlasu vlastníka, Mesta Nové Zámky, z vlastnej iniciatívy požiadal KPÚ Nitra o poskytnutie odborno - metodickej pomoci a usmernenia pri záchrane tejto výnimočnej, no predsa zabudnutej stavby. Prioritou pri záchrane tohto objektu, ktorý nie je súčasťou pamiatkového fondu, bolo zachovanie jej pamiatkových hodnôt výlučne odbornými zásahmi a metódami v súlade s princípmi pamiatkovej starostlivosti.
Na základe odbornej a metodickej pomoci a usmernení KPÚ Nitra boli pred začatím záchrany stavby spracované prípravné dokumentácie obnovy, ktoré preverili existenciu dostupných informácií o stavbe, zdokumentovali jej vývoj a stav, zinventarizovali pamiatkovo hodnotné súčasti objektu a vyšpecifikovali jej pamiatkové hodnoty. Taktiež bolo spracované kompletné zameranie stavby a návrh statického zabezpečenia objektu v súlade s usmerneniami KPÚ Nitra, tak aby zostali zachované jeho pamiatkové hodnoty. Na jeho spracovaní sa podieľal dlhoročný odborný spolupracovník PÚSR, špecialista v oblasti statiky pamiatkových objektov, Ing. Vladimír Kohút. (Predtým prizvaní statici videli iba jedno riešenie - a to zbúranie objektu...)
V prvej etape obnovy bolo teda hlavným cieľom obnovy vykonanie neodkladných prác súvisiacich so zamedzením zrútenia a zániku stavby, ktorý sa javil ako nezvratný.
Pán Peter Ranto vykonal o. i. aj základný zber súvisiaceho obrazového a textového materiálu. Tieto podklady poskytol aj pre účely spracovania dokumentačného výskumu stavby, ktorý má slúžiť ako východisko pre ďalšie kroky vo veci záchrany zmienenej stavby. Spracovanie všetkých prípravných dokumentácií, podrobné zameranie, 3D model objektu, statický posudok a návrh statického zabezpečenia stavby financoval a hradil pán Ranto z vlastných finančných zdrojov. Rovnako financoval aj vyčistenie bezprostredného okolia stavby, realizáciu statického zabezpečenia stavby, zhotovenie provizórneho dočasného prestrešenia stavby, a doposiaľ všetky zrealizované odborné záchranné práce súvisiace s obnovu stavby konzervačnou metódou.
Hroziaci zánik a takmer jasný osud tejto historickej stavby sa vďaka výnimočnému a u nás ojedinelému prístupu pána Petra Ranta podarilo zvrátiť.
Týmto príspevkom by sme chceli tiež upozorniť na veľký význam povedomia a uvedomelosti obyvateľov našej krajiny vo vzťahu k významu ochrany pamiatkovému fondu. U mnohých skutočných vlastníkov úcta ku vlastnej pamiatke často chýba. Dôvodom býva vo väčšine prípadov iba nevedomosť a nezáujem. Absencia vzťahu ku kultúrnemu dedičstvu často preto znamená zánik pamiatkových hodnôt nášho pamiatkového fondu.
Ing. arch. Zuzana Kramárová, KPÚ Nitra
