Šesťdesiat rokov Benátskej charty

Benátska charta bola prijatá v máji 1964 na II. Medzinárodnom kongrese architektov a technikov historických pamiatok v Benátkach. Dodnes predstavuje jeden zo základných dokumentov, ktorý kodifikoval základné princípy ochrany a obnovy pamiatok a pamiatkových sídel, formulované na báze medzinárodných skúseností. 

Benátska charta nadviazala na Aténsku chartu o ochrane a obnove historických pamiatok z roku 1931, z ktorej niektoré zásady prevzala a rozvinula (napr. ochranu pamiatok resp. ich častí in situ, odmietnutie purizmu). Voči niektorým zásadám však zaujala odlišný postoj – na rozdiel od Aténskej charty, ktorá odporúčala použitie novodobých technológií a zvlášť železobetónu, Benátska charta uprednostnila uplatňovanie tradičných technológií. 

Benátska charta reagovala aj na tradície dovtedajšej pamiatkovej starostlivosti s jej koncepciami obnovy pamiatok (vrátane ich niektorých škodlivých tendencií), tak ako sa formovali v Európe od 19. storočia. V neposlednej rade zúročila aj zásadnú skúsenosť s povojnovou obnovou Európy, ktorú premietla okrem iného do pojmu pamiatky. Tou sú nielen samotné architektonické diela, ale  - ako reakcia na vojnou zničené historické mestské celky,  aj sídelné útvary. 

Princípy pamiatkovej ochrany, sformulované chartou do 16 článkov, sú dodnes uplatňované v praxi obnovy a reštaurovania pamiatok, zvlášť pri náročnejších akciách. Z tých najvšeobecnejších ide napríklad o stanovenie základného prístupu k pamiatke, ktorým je jej komplexné vedecké poznanie nadobudnuté odborným výskumom. Dôraz sa kladie na rešpektovanie originálnej hmoty pamiatky, pričom charta vylučuje jej nevedecké historizujúce dotváranie a súčasne, pre prípad opodstatnených rekonštrukcií, stanovuje požiadavku odlíšiteľnosti doplnkov od originálu. Tým zdôrazňuje, zvlášť v oblasti reštaurovania, etickú stránku obnovy. Charta ďalej reguluje analytické obnovné prístupy, kde odkrývanie starších etáp (vrstiev) na úkor mladších pripúšťa len po kritickom odbornom vyhodnotení, a to v nadväznosti na požiadavku rešpektovania hodnotných prínosov všetkých vývojových etáp pamiatky. Súčasne, podľa tézy, že cieľom obnovy pamiatky je chrániť okrem historického dokumentu aj umelecké dielo, charta predkladá pri analytickom obnovnom prístupe zohľadnenie aj výtvarnej a estetickej integrity pamiatky. 

Charta už viac než pred polstoročím nastolila a presadzovala viaceré princípy v prospech zakotvenia ochrany, obnovy a reštaurovania pamiatok ako špecializovanej vedeckej disciplíny a vytvorila priestor pre čoraz širšie presadzovanie jej záujmov. Tieto princípy sú dodnes aktuálne a uplatňované v praxi pamiatkovej obnovy. 

Jedným z mnohých kvalitných príkladov uplatnenia viacerých zásad , ktoré nastolila už charta, bola aj reštaurátorská obnova barokových nástenných malieb a následne celého interiéru piaristického Kostola sv. Františka Xaverského v Trenčíne (V prílohe).

Znenie charty zverejnené na: https://www.pamiatky.sk/content/data/File/ICOMOS/3_BENATKY_charta_1964.pdf

PhDr. Ingrid Gajdošová, PÚ SR