Preskočiť na hlavný obsah
Oficiálna stránka SK

Doména gov.sk je oficálna

Toto je oficiálna webová stránka orgánu verejnej moci Slovenskej republiky. Oficiálne stránky využívajú najmä doménu gov.sk. Odkazy na jednotlivé webové sídla orgánov verejnej moci nájdete na tomto odkaze.

Táto stránka je zabezpečená

Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.

  1. Portál
  2. Aktuality
  3. Detail

Do kaštieľa rodu Pottornyay v Podturni sa postupne vracia život

Kaštieľ rodu Podturnianských, foto: Jana Uhričíkova (júl/2023)

Kaštieľ rodu Pottornyay leží v centrálnej časti obce Podtureň v okrese Liptovský Mikuláš a miestny ho poznajú i pod názvom Forgáčovsky kaštieľ. Forgáčovsky kaštieľ – pôvodne obklopený anglickým parkom, z ktorého ostalo torzo – je dnes súčasťou zástavby rodinných domov. Začiatkom 90. rokov 20. storočia sa pripravovala jeho rekonštrukcia, ktorá sa však neuskutočnila a odvtedy opustený kaštieľ chátra. V súčasnosti svitá nádej na jeho záchranu. Od konca roka 2022 má objekt nového vlastníka, ktorý pripravuje jeho obnovu. Je to dobrá správa aj v prípade, že nepôjde o návrat podoby kaštieľa z obdobia jeho najväčšieho rozkvetu, ale v rozsahu zachovania jej hodnôt, pre ktoré bol po druhej svetovej vojne zapísaný do Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok. 

Objekt je renesančným zemianskym sídlom s barokovou prestavbou. Obytná stavba nižšej šľachty predstavuje blokovú voľne stojacu stavbu obdĺžnikového pôdorysu, čiastočne podpivničenú, s dvomi nadzemnými podlažiami, s centrálnym vestibulom a schodiskom.

Počiatky stavby kaštieľa, ako aj samotnej obce, sú úzko späté so zemianskym rodom Pottornyay, ktorí na základe kráľovskej donácie z roku 1474 vlastnili obec Podtureň nepretržite od stredoveku až do 19. storočia. Rod Pottornyay patril k významným rodom v Liptovskej stolici. Prvé písomné zmienky o sídle rodu v Podturni sa vyskytujú až v 17. storočí, v spisoch z rokov 1600 – 1649, keď došlo k rozdeleniu rodinného majetku. Renesančnú kúriu začal pravdepodobne stavať Andrej II. Podturniansky (rod používal aj meno Pottornyay) v druhej polovici 16. storočia a to pravdepodobne na mieste staršej drevenej stavby zo 14. storočia, čo bolo v tom čase obvyklé aj pre zemianske sídla. Je možné, že tu v 15. storočí stála neskorogotická kamenná stavba alebo čiastočne kamenná stavba. Renesančný objekt mohol byť postavený ako jednopodlažný objektso zvýšeným podkrovím a drevenými stropmi s neskoršou dostavbou. Po smrti Andreja II. Podturnianskeho zdedili kúriu jeho synovia Tomáš II., Pavol II. a Ján IV. Podturnianskí. Ján k otcovmu domu pristavil nový dom, maštale a pivovar. V roku 1603 sa na základe súdneho mandátu výlučným vlastníkom stal Pavol. Po jeho smrti kúriu využívali jeho synovia, o čom svedčia písomne pramene z roku 1658, keď došlo k sporu medzi bratmi a jeden z nich nechal zbúrať bránu do areálu kaštieľa.

Najrozsiahlejšou prestavbou objektu bola baroková prestavba realizovaná za Šimona IV. Podturnianskeho a jeho brata Pavla IV. Podturnianskeho v 18. storočí. Pôvodne jednopodlažný objekt nadstavali o jedno podlažie a na druhom poschodí vytvorili reprezentačné priestory. Stred dispozície tvorila baroková schodisková hala s umelecky kovaným zábradlím a ústredná sála vykurovaná honosnými kachľami v rohu miestnosti. V zmenenej dispozícií prízemia vytvorili dva pivničné priestory, ktoré čiastočne vyhĺbili. Generálnou úpravou prešli aj priečelia, vstupné dvere sú dodnes zvýraznené dvomi okennými otvormi s polkruhovým ukončením na spodnej i vrchnej strane a ústredná miestnosť poschodia má veľké obdĺžnikové okná s polkruhovým ukončením. Stavba bola zastrešená monumentálnou manzardovou strechou. Nákladná prestavba, ktorá sa vo svojej podstate zachovala dodnes zmenila celkový vzhľad predtým skromného a bežného renesančného objektu. V rámci nej sa založil aj veľký anglický park s okrasnými drevinami. Po smrti bratov vlastnili kaštieľ ich deti, ktoré zomreli bez potomkov a tak sa objekt dostal do vlastníctva druhej vetvy rodu Podturnianských (tzv. Františkova vetva). 

Rodina Podturnianských vlastnila kaštieľ až do začiatku 20. storočia. V roku 1862 bol jeho vlastníkom Mikuláš VI. Podturnianský (1793 – 1862), v tom istom roku však mohol byť už vlastníkom objektu jeho syn Mikuláš IX., ktorý bol posledným mužským potomkom rodu. Po smrti Mikuláša v roku 1904 a ďalších členov rodiny v 20. rokoch 20. storočia kúpila celý kaštieľ rodina Forgáčovcov z Podturne. Rodina v časti kaštieľa žila až do 60. rokov 20. storočia. V rokoch 1920 – 1935 v časti objektu sídlila Štátna ľudová škola. Stavebné úpravy, ktoré sa udiali v priebehu 19. a začiatku 20. storočia mali len účelový charakter, vymenili sa okná a časť dverí, upravili sa niektoré dlážky, viackrát boli opravované omietky a čiastočne sa pozmenila dispozícia. 

Po druhej svetovej vojne došlo k rozparcelovaniu pôvodného anglického parku. Na začiatku 80. rokov 20. storočia budovu odkúpila Kancelária Slovenskej národnej rady. Z prostriedkov kancelárie sa mala uskutočniť dôkladná rekonštrukcia kaštieľa, ktorý mal potom slúžiť ako účelový objekt pre Slovenskú národnú radu. V roku 1988 kaštieľ kúpilo výrobné družstvo Služba v Bratislave, ktoré ju po prestavbe chcelo využívať ako rehabilitačné centrum pre svojich zamestnancov. V rámci prípravných rekonštrukčných prácach bola na začiatku 90. rokov 20. storočia uskutočnená stabilizácia objektu, asanovaná manzardová strecha, pre nedostatok financií bol objekt len provizórne zastrešený jednoduchou sedlovou strechou a rekonštrukčné práce sa zastavili. Odvtedy je objekt nevyužívaný, čo výrazne prispelo k jeho zlému technickému stavu. 

Jana Uhričíková,KPÚ Žilina, pracovisko Ružomberok 

Kaštieľ rodu Podturnianských, foto: Jana Uhričíkova (júl/2023)
Kaštieľ rodu Podturnianských v 2. pol. 20. storočia; zdroj: KPÚ Žilina, pracovisko Ružomberok