Hrad Brekov
Hrad Brekov stojí juhozápadne od obce Brekov na homoľovitom návrší, ktoré je bočným výbežkom návršia Klokočiny. Jeho výstavba začala pravdepodobne v období okolo prelomu 13. a 14. storočia na mieste staršieho veľkomoravského hradiska. Najstaršia priama písomná zmienka o hrade Brekov pochádza z roku 1307, kedy sa pred jágerskou kapitulou potvrdila majetková výmena medzi Vavrincom z Michaloviec a Petrom synom Petenya. Najstaršou zachovanou časťou hradu sú zvyšky obvodovej hradby hradného jadra. Peter Petenyi sa však v roku 1317 zapojil do povstania proti kráľovi Karolovi Róbertovi. Pri potlačení povstania bol hrad dobytý magistrom Mykchom, pričom bol ťažko poškodený, následne sa dostal do rúk palatína Filipa Drugetha. Keďže pôvodná hradba bola až na krátke úseky takmer úplne zničená nasledovala jej obnova a na juhovýchodnej strane pribudla obytná budova. Pravdepodobne v 2. polovici 14. storočia vývoj hradu pokračoval zosilnením a zvýšením obvodovej hradby a stavbou novej obytnej budovy. Najmladšiu stredovekú stavbu hradného jadra predstavuje štvorpodlažná obytná veža vybudovaná v juhozápadnom nároží už v 15. storočí. Zároveň sa menilo predhradie, pôvodná podoba bola pri rozširovaní hradu prestavaná, orientovala sa prevažne na sever, na východnej strane boli postupne vstavané obytné budovy. Tie boli v 1. polovici 16. storočia zjednotené a nadstavané do podoby štvorpodlažného paláca. Pozornosť bola venovaná taktiež zdokonaleniu opevnenia. Časť hradby bola z vonkajšej strany zosilnená masívnou plentou so strieľňami pre nové palné zbrane. Zásadnou zmenou bola stavba renesančného paláca, ktorý prepojil vežu v hradnom jadre s palácom na východnej strane. Potreba ďalšieho rozširovania obytných priestorov bola začiatkom 17. storočia riešená vybudovaním veľkého palácového bloku priloženého z vonkajšej západnej strany k opevneniu jadra. Palác má atypický dvojtraktový pôdorys. Vzhľadom na položenie stavby na výrazne klesajúcom svahu sú voči sebe aj výrazne posunuté úrovne podlaží v jednotlivých traktoch. Taktiež predhradie bolo značne rozšírené severovýchodným smerom a vonkajší obvod bol obohnaný valovým opevnením s palisádou, o ktorom sa predpokladalo, že mohlo byť pozostatkom veľkomoravského hradiska. Medzi záverečné úpravy hradu zhruba v polovici 17. storočia patrí výstavba mohutnej vstupnej brány v juhozápadnej časti valového opevnenia predhradia. V 2. polovici 17. storočia prebehla rozsiahla neskororenesančná obnova palácových stavieb jadra. Nie je vylúčené, že tieto úpravy boli realizované po dobytí hradu pri povstaní Juraja I. Rákociho v roku 1644. V nasledujúcom období sa však už Drugethovcom, ktorí vlastnili aj výstavný kaštieľ v Humennom a neďaleký dobre opevnený hrad Jasenov, neoplatilo do hradu viac investovať a ten začal postupne upadať. Po vymretí rodu po mužskej línii sa rodové majetky dedili ďalej aj po praslici, takýmto spôsobom sa dostali do rúk Csákyovcov. Záujem o hradnú zrúcaninu sa nakrátko oživil až na začiatku 19. storočia s vlnou šíriaceho sa romantizmu, avšak k obnove hradu to neviedlo. Systematická obnova hradu započala v roku 2009. (PÚSR-OKL)