Detail NNKP
SÚSOŠIE (Golgota, súsošie malej kalvárie)
urbanizmus
Kalvárske súsošie je situované vo vinohradoch na svahu juhozápadne od zastavaného územia mesta Modra. Vznikla počas pôsobenia dekana Štefana Kratochvíľa v roku 1814 na mieste, kde predtým stávala jej drevená predchodkyňa, zrejme z druhej polovice 18.storočia. Nová kalvária vznikla z darov veriacich a bola udržiavaná z výnosu základiny 116 zlatých, ktorá bola uložená na 6 percentný úrok. Golgota pozostáva z trojice krížov na veľkej terase. Vznik terasy je však možné predpokladať podľa neskorobarokových slohových znakov už v 18.storočí, spolu s pôvodnou kalváriou. Objekt prešiel v rokoch 1999-2000 reštaurovaním a v roku 2018 bola popri prístupovej ceste doplnená o novodobú krížovú cestu. Mohutná pozdĺžna murovaná terasa ja zo všetkých štyroch strán oblúkovito vydutá, v čelnej severovýchodnej stene je vyhĺbená zamrežovaná nika. Pódium je prístupné dvojicou zrkadlovo umiestnených schodísk vytočených smerom od seba. Na terase sú situované tri kríže, uprostred Ukrižovaný Kristus, po jeho pravici Dismas (dobrý lotor) a po jeho ľavici Gesmas (zlý lotor). Kríže sú s vysokými podstavcami, hranolové a klasicisticky dekorované. Kristus je stvárnený v podživotnej veľkosti, modelácia postavy je pomerne hrubá, má prepracované niektoré anatomické detaily, viditeľná je rana na pravom boku od kopije. Tvár je pomerne prepracovaná, hlavu má spustenú na pravé rameno, dominantnou je veľká tŕňová koruna a kovová svätožiara. Okolo bedier má uviazanú rúšku, drapéria je zviazaná pri ľavom boku s pomerne výraznými záhybmi na látke. Gesmas je obdobne spracovaný, líši sa vytočenou pozíciou tela, naopak modelácia postavy Disamasa je veľmi hrubá, proporčne a anatomicky nepresná a nedostatočná. Ruky má príliš krátke vzhľadom k telu a sú spracované veľmi hrubo, bez snahy o detaily. Zdá sa teda, že ho mohol spracovať iný autor. Ani u jedného z lotrov nie je zjavné, či má oči otvorené alebo zatvorené. Komplex kalvárie je v rámci ostatnej krajiny zreteľne vymedzený vo forme malej terénnej vyvýšeniny. Je pravdepodobné, že vyvýšenina je v tomto prípade umelo vytvorená. V bezprostrednej blízkosti murovanej terasy s krížmi sa nachádzajú agáty, ktoré tvoria pohľadový rámec (pozadie) kalvárie pri pohľade smerom od mesta. (Okkel Samuel, PÚSR)
LITERATÚRA
ČIČO Martin, KALINOVÁ Michaela, PAULUSOVÁ Silvia: Kalvárie a krížové cesty na Slovensku. Pamiatkový ústav, Bratislava 2002
GÜNTHEROVÁ Alžbeta: Súpis pamiatok na Slovensku, zväzok druhý K-P. Obzor, Bratislava 1968
KROPILÁK Miroslav: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II., Veda, Bratislava 1977
MAJTÁN Milan: Názvy obcí na Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773-1997). Bratislava 1998
ROYT Jan: Slovník biblické ikonografie. Praha 2006
ŠÜLE Peter / ŠÜLE Peter ml., Encyklopédia miest a obcí Slovenska, Lučenec 2005
VIRŠIK Branislav: Z osídlenia západného a stredného Slovenska v stredoveku. Veda, Bratislava 1984
ŽUDEL Juraj, DUBOVSKÝ Ján: Dejiny Modry. Modra 2006
Internetové zdroje
MACH František: Požehnanie unikátnej keramickej krížovej cesty v Modre: https://www.literarny-tyzdennik.sk/products/pozehnanie-unikatnej-keramickej-krizovej-cesty-v-modre/ (4.10.2023)
- Unifikovaný názov PO: KALVÁRIA
- Zaužívaný názov PO: kalvársky vrch
- Číslo ÚZPF PO: 13039/1
- Unifikovaný názov PO: TERASA
- Zaužívaný názov PO: pódium kalvárie
- Číslo ÚZPF PO: 13039/2
- Unifikovaný názov PO: KRÍŽ S KORPUSOM
- Zaužívaný názov PO: socha Krista na kríži
- Číslo ÚZPF PO: 13039/3
- Unifikovaný názov PO: KRÍŽ S KORPUSOM
- Zaužívaný názov PO: socha Dismasa na kríži
- Číslo ÚZPF PO: 13039/4
- Unifikovaný názov PO: KRÍŽ S KORPUSOM
- Zaužívaný názov PO: socha Gesmasa na kríži
- Číslo ÚZPF PO: 13039/5