Unikátny nález kamenných hlavíc/konzol zo 14. storočia a kamenného epitafu z roku 1646 v podstreší radnice mesta Prešov
Počas prebiehajúcej obnovy 3. NP prešovskej radnice, bol koncom júla informovaný Krajský pamiatkový úrad Prešov (KPÚ) o náleze kamenných článkov na pôjde Mestského úradu Prešov (Hlavná 73). Stručná informácia o náleze bola zverejnená aj v médiách.
Počas krátkej obhliadky skupiny kamenných blokov uložených pod schodiskom mestského úradu na 3. NP, bolo možné identifikovať niekoľko výnimočných stredovekých prvkov. Ide o antropomorfné kamenné hlavice klenbových prípor, možno konzol rebrovej klenby (menej pravdepodobné, vzhľadom na úpravu dvoch samostatných plôch pre nasadenie ďalších častí vertikálneho nosného systému, ale je možné, že chýba brada). Datovať je ich možné orientačne do 14. storočia, resp. 1. polovice 14. storočia. Niektoré čelá hlavíc sa na skládke dali identifikovať, ide o motívy mužských hláv s výraznými fúzmi/bradou. V prípade jednej z hlavíc, kde je reliéf povrchu mimoriadne dobre zachovaný, je možné konštatovať, že ide o veľmi kvalitnú kamenársku prácu s dôrazom stredovekého remeselníka/sochára na detaily (oči, viečka, nos, uši a fúzy/bradu). Na povrchu je dobre čitateľná trasológia po nástrojoch kamenára – „sekerách“, ktoré použil na dokonalú úpravu spomínaných profilovaných častí tváre a hladkých plôch (špic/dvojšpic, dláto/plošina, prípadne ich kombinácia).
Identifikovať lokalitu a stavbu, kde boli tieto kamenné artefakty stavebnou súčasťou interiéru zatiaľ nevieme. Môžeme sa predbežne domnievať, že tvorili nosný systém rebrovej klenby pôvodne jednoloďového (?) Kostola sv. Mikuláša v Prešove, ktorý sa podľa publikovaných archívnych výskumov začal stavať už v 1. polovici 14. storočia (okolo roku 1347). Súčasnú podobu sieňového trojlodia získal farský kostol počas prestavby v rokoch 1502 až 1515. Dodnes je v interiéri kostola zachovaná staršia združená kamenná prípora s vegetabilnou hlavicou a kútová konzola s hlavou bradatého muža na severnej stene bočnej lode, ktoré nesúvisia s mladšou prestavbou kostola.
Ďalším významným nálezom je renesančný kamenný epitaf, ktorý dala vyhotoviť Justína Braunová (Iustina Brauniana) v roku 1646 košickému senátorovi Petrovi Molnárovi z Budína, ktorý zomrel 14. augusta 1644. Kamenná doska s obvodovým rámom a kolopisom (latinský text a dátum úmrtia) má rozmery 62 x 85/9,5 cm (šírka x dĺžka/hrúbka). Šírka rámu s textom je 7,5 cm. Hlavnú plochu epitafu tvorí vysoký reliéf (hautreliéf) erbu Petra Molnára, pod ktorým sú v rolwerkovej kartuši informácie o jeho vyhotoviteľovi (meno a rok). Rolwerk (zvinutý ornament) zohral v 16. a 17. storočí významnú úlohu pri tvarovaní epitafov po celej Európe. Epitaf je zachovaný vo veľmi dobrom stave, bez akejkoľvek erózie povrchu, čo navodzuje myšlienku, či bol vôbec niekedy súčasťou podlahy, pre ktorú bol pripravovaný.
Preklad kolopisu a textu v kartuši (M. Krajňáková):
Kolopis:
HIC SEPULT(US) EST GEN(EROSUS) DOM(INUS)
Tu je pochovaný urodzený pán
PETRUS MOLNAR DE BUDDA CIV(IS) ET SENAT(OR)
Peter Molnár z Budína mešťan a radný
CASSOV(IENSIS) OB(II)T AN(NO) MDCXXXXIV DIE
Košíc zomrel roku 1644 dňa
XIV AUG(USTI) AETA(TIS) SUAE LXVI AN(NORUM) ET II MEN(SIUM)
14. augusta vo veku 66 rokov a 2 mesiacov
Kartuša:
G(ENEROSA) D(OMINA)
Urodzená pani
IUSTINA BRAUNIANA
Justína Brauniana (Braun?)
RELI(GIONIS) C(ATHOLICAE) F(IERI) F(ECIT) AN(NO) 1646
vyznania katolíckeho dala vyhotoviť roku 1646
Budúci podrobný prieskum nájdených kamenných artefaktov a ich následný výskum, môže odhaliť nové skutočnosti a priniesť zaujímavé zistenia.
Spracovali: Ing. Ľubor Suchý, Pamiatkový úrad SR a Mgr. Marcela Krajňáková (preklad kolopisu na epitafe), Krajský pamiatkový úrad Prešov
