Čo hovorí odpad o stredovekej Banskej Bystrici a jej prírodnom prostredí?
Tento rok si Banská Bystrica pripomína 770. výročie udelenia mestských výsad kráľom Belom IV. v roku 1255. Listina mestských práv je zároveň aj prvou písomnou zmienkou o meste. Archeologický výskum a následná analýza spracovaná tímom Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica a ďalších vedeckých inštitúcií zo Slovenska a Českej Republiky, ktorá vyšla v aktuálnom čísle časopisu Archeologické rozhledy, priniesla k pomyselným narodeninám mesta viacero nových poznatkov o živote v stredovekom meste. Jedným z dôležitých zistení je, že aj keď boli získané indície o osídlení mesta od 7. storočia, teda v čase avarského kaganátu, nepretržité osídlenie dnešného mesta začalo o jeden a štvrť storočia pred prvou písomnou zmienkou. Počas spracovania výsledkov výskumu bola aplikovaná aj nová metodika reverzného inžinierstva za pomoci AI na digitálnu 3D rekonštrukciu nálezovej situácie. Viac sa dočítate v publikovanej štúdii či v nasledujúcom zhrnutí.
Banskobystrická radnica vznikla zlúčením dvoch gotických meštianskych domov. Nehnuteľnosť patrila významným mešťanom. Medzi tými, ktorých mená sa zachovali sú:
Štefan Jung, banský ťažiar a bystrický richtár v rokoch 1450 a 1454;
Vít Mühlstein, bystrický richtár, štiavnický a kremnický komorgróf, zvolenský podžupan, neskôr župan, majiteľ baní na Pieskoch;
Henrich Kindlinger, kupec, bystrický richtár v rokoch 1528 a 1534.
Po smrti Henricha Kindlingera, tretieho manžela vdovy po Vítovi Mühlsteinovi, pripadol majetok ako odúmrť cisárovi, ktorý ho daroval mestu.
Počas archeologického výskumu pri obnove radnice bola zistená odpadová jama. Jej veľkosť a tvar napovedá, že pôvodne mohlo ísť o aj provizórnu zemnicu. Takéto objekty slúžili na bývanie počas výstavby prvej etapy meštianskeho domu v novozaložených sídlach. Podľa nálezov v odpadovej jame bola prvá etapa domu postavená ako drevo-hlinená stavba s murovanou komorou. Dokladajú to deštrukčné vrstvy prepálenej hliny zo stien nájdené v odpadovej jame a v pivnici, ako aj drevené konštrukčné prvky. Najstarším prvkom je smrekovcové drevo vyrúbané v zime na prelome rokov 1131/1132. Ide o najstarší doložený stavebný prvok v meste. Jeho nálezové okolnosti sú dokladom kontinuálneho osídlenia parcely od prvej tretiny 12. stor. do súčasnosti. Prvá písomná zmienka o meste je pritom známa až z roku 1255. Keramika spolu s vyhodenými prvkami z dubového a jedľového dreva vyrúbaného v závere 14. storočia pod deštrukčnou vrstvou hlineného domu naznačujú, že k prestavbe celého objektu do kameňa došlo až po požiari v roku 1500.
Odpadová jama priniesla aj doklady o hospodárstve bystrických mešťanov. Z pestovaných plodín boli doložené len mrkva, ľan a hrozno. To bolo zrejme dovážané z južnejších oblastí. Na susednej parcele boli v minulosti doložené aj figy. Obilniny a strukoviny napriek svojmu dôležitému postaveniu v dobovom jedálničku neboli zistené. Ich pestovanie nepriamo dokladajú semiačka kúkoľa, ktorý je viazaný na obilné polia. Varenie a konzumáciu piva , ktoré sa stalo v roku 1524 privilégiom každého bystrického domu, dokladajú nálezy chmeľu, ako aj keramických pohárov.
V historickom bystrickom chotári nebola príliš kvalitná orná pôda, preto sa museli plodiny do mesta dovážať. O to viac sa mešťania venovali chovu dobytka pre mlieko a mäso. Nálezový fond dokladá chov oviec či kôz, hovädzieho dobytka a ošípaných. Jatočný vek zvierat sa pohybuje okolo štyroch rokov. Nepriamo je doložený pes podľa odtlačkov zubov na kostiach. V jedálničku nechýbali ani ryby. Ich pôvod mohol byť aj v Mühlsteinovom rybníku na Uhlisku, ktorý bol v 16. storočí zasypaný. Chov dobytka bol významný z hľadiska výživy baníkov pracujúcich v ťažiarstvach patriciátu. Aj z toho dôvodu mal miestny mäsiarsky cech významné postavenie. Chov dobytka si vyžadoval otvorenú pasienkovú krajinu. Nálezy niektorých zvyškov rastlín, ako sú žalude, drienky či drevo smrekovca rastené v špecifických podmienkach z odpadovej jamy, poukazujú na prítomnosť presvetlených pasienkových lesov v okolí mesta. Nález stredovekého salaša na Kráľovej studni vo Veľkej Fatre predpokladá už aj využívanie vysokohorských pastvín. Pasienková krajina sa podľa viacerých nálezov predpokladá už od staršieho praveku.
Ťažba a spracovanie rúd nemali vplyv na krajinu len vo forme samotných banských diel, ťažby dreva či nepriamo na vytvorenie podmienok pre špecifickú vegetáciu pasienkov. Zvýšené hodnoty ťažkých kovov zistené vo výplniach stredovekých jám poukazujú na znečistenie ovzdušia popolčekom z tavby v miestnych strieborných a medených hutách. Podobné hodnoty boli namerané v pôde na území mesta vo viacerých prípadoch. Vypovedá to o od stredoveku trvajúcej ekologickej záťaži a o dlhodobom vplyve ľudských aktivít na životné prostredie.
Spracoval: Mgr. Martin Miňo, Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica
