Kostol nanebovzatia Panny Márie v Sobotišti sa stal národnou kultúrnou pamiatkou

Pôvodne ranobarokový kostol s neskoršou klasicistickou úpravou si zachoval vysokú mieru autenticity jednotlivých stavebných etáp. Objekt je, vzhľadom na množstvo zachovaných pôvodných architektonických prvkov a prevažne barokový mobiliár, cenný z architektonického, ako aj z výtvarného hľadiska. Historická hodnota kostola je umocnená najmä väzbou na šľachtický rod Ňáriovcov (Nyáry), donátorov jeho stavby, ktorí pôsobili v obci a jej okolí. Areál kostola je situovaný na rovnom teréne v centre Sobotišťa na mieste pôvodného stredovekého kostola. Tvorí dôležitú súčasť urbanistického komplexu obecnej zástavby a pôsobí ako jedna z jej architektonických dominánt. Bezprostredné okolie kostola tvorí plocha dnes zaniknutého prikostolného cintorína. 

Kostol bol postavený v roku 1637 a jeho donátorom bol majiteľ panstva, ku ktorému patrilo Sobotište, barón Ľudovít Ňári (Nyáry). Kostol striedavo patril katolíkom a evanjelikom, až kým v 18. storočí definitívne nepripadol katolíckej cirkvi. Z obdobia barokovej prestavby interiéru kostola po požiari v roku 1745 pochádzajú všetky oltáre, pričom hlavný oltár a bočný oltár sv. Aje z Montu (Hennegau) boli darmi Ňáriovcov, kým bočné oltáre sv. Anny a sv. Jána Krstiteľa daroval kostolu prepošt Jakub Haško z Nového Mesta nad Váhom. Kazateľnica je ranobaroková. Koncom 18. storočia sa zrealizovali úpravy veže a kostol z dôvodu hrozby zrútenia stropnej konštrukcie nanovo zaklenuli. Múry kostola boli spevnené opornými piliermi a došlo aj k zmene dispozície okien. V prvej polovici 19. storočia bol kostol klasicisticky bola fasáda kostola upravená v klasicistickom štýle. V jadre si gotická veža zachovala renesančno-barokovú úpravu, má nepravidelne zasadené ranobarokové okná a novšiu ihlanovú strechu s nárožnými vežičkami. Organ, situovaný na empore, postavil Johann Drabek z Borského Mikuláša v roku 1871 (v prameňoch sa uvádza oprava či znovupostavenie nástroja z roku 1830). 

V roku 1916 boli kostolné zvony, okrem zvona sv. Floriána z roku 1793, zrekvirované na vojenské účely. V roku 1925 alebo 1926 boli do veže umiestnené nové dva zvony, odliate v trnavskej firme bratov Fischerovcov. Jeden z nich bol však puknutý a druhý nemal požadovaný zvuk, preto ich dal farský úrad opätovne odliať a v roku 1948 inštalovať do veže – ide o zvon Nepoškvrneného srdca Panny Márie a zvon Božského srdca Ježišovho. 

Kostol je jednoloďový s orientáciou pozdĺžnej osi v smere západ – východ, s východne orientovanou svätyňou s polkruhovým záverom a na západnej strane s predstavanou, štvorbokou vežou s hlavným vstupom. K južnej stene svätyne prilieha sakristia obdĺžnikového pôdorysu so zaoblenými nárožiami. Kruchtová empora je situovaná v západnom závere lode. Loď, sakristiu a priestor pod emporou kryje valená klenba s výsečami. Svätyňa je zaklenutá jedným poľom krížovej klenby nadväzujúcej na klenbu oblúkového záveru s dvoma výsečami. Loď kryje sedlová strecha s polkužeľovou valbou nad svätyňou a sakristiu valbová strecha s nízkym sklonom strešných rovín. Strecha veže je ihlanová. Hlavný vstup do objektu sa nachádza na západnej fasáde predstavanej veže. Polkruhový vstupný otvor má portál s erbom Ňáriovcov a vročením 1637. 

Vznik prikostolného cintorína sa viaže k vzniku pôvodného stredovekého kostola (spolu s farou sa v listinách spomína už v 14. storočí), na základoch ktorého stojí dnešný kostol. Slúžil svojmu účelu až do konca 18. storočia, kedy došlo k zákazu pochovávania pri kostoloch v súvislosti s hygienickými nariadeniami Márie Terézie a Jozefa II. Sporadicky sa tu však pochovávalo aj naďalej. Túto výsadu, ako dokladajú zachované kamenné náhrobníky, mali príslušníci vyšších spoločenských vrstiev, ktorí pôsobili v Sobotišti. Prikostolný cintorín nebol dosiaľ archeologicky skúmaný. Predpokladá sa pod celým kostolným areálom, na ploche ktorého je vysoký predpoklad archeologických nálezov a nálezových situácií, vzťahujúcich sa k pôvodnej funkcii tejto plochy ako pohrebného miesta. 

V južnej časti areálu sa zachovalo päť hrobov s kamennými náhrobníkmi, ktoré patrili Koronthályovcom, Vietorisovcom a rodine Jeszenák-Štetina (ktorej patria tri hroby s kamennými náhrobníkmi v tvare obelisku), ako aj náhrobník s krížom s neidentifikovanými menami zomrelých. Všetky predstavujú hodnotné ukážky sepulkrálnych kameňosochárskych diel z obdobia od 1. polovice 19. storočia až po začiatok až 1. polovicu 20. storočia, väčšinou s glyptickými nápismi alebo erbmi, ktoré sú svojím výtvarným stvárnením poplatné dobovým slohovým umeleckým princípom (klasicizmus, novoklasicizmus, secesia). Náhrobníky vypovedajú o dobovom výtvarnom názore, religiozite a umeleckoremeselných technikách. Vzhľadom na úroveň výtvarného stvárnenia svedčia aj o životnom štandarde privilegovaných spoločenských vrstiev. 

Vysokú umeleckohistorickú hodnotu má barokový srdcový náhrobník s krížom osadený do severnej fasády svätyne kostola. Údajne označuje zrušený vchod k jednej z troch hrobiek Ňáriovcov. Jeho vznik možno na základe tvaroslovia a ornamentiky datovať do druhej polovice 18. storočia. Ide o typ tzv. srdcového alebo basového náhrobníka, ktorý sa u nás vyskytoval v období od polovice 18. do polovice 19. storočia. Tieto náhrobníky boli vytesané z jedného kusa kameňa a tvorila ich tabuľa v tvare srdca či basy, zavŕšená krížom, ktorého ramená mali často trojlisté zakončenie zdobené rozetami.

Rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie s areálom v Sobotišti sa stal súčasťou pamiatkového fondu Slovenskej republiky na základe rozhodnutia Pamiatkového úradu SR, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10. októbra 2025. Do registra nehnuteľných kultúrnych pamiatok Ústredného zoznamu pamiatkového fondu bol zapísaný pod číslom 13055/1-9 ako súbor deviatich pamiatkových objektov – Kostola nanebovzatia Panny Márie, siedmich náhrobníkov (srdcový náhrobník, náhrobník rod. Vietoris, náhrobník Jeszenák Paula, náhrobník Štetina Aranka a Štetina Leontin, náhrobník Štetina János a Ravasz Eva, náhrobník s krížom, náhrobník Koronthály János) a prikostolného cintorína.

Spracovala: Mgr. Milada Oravcová, Pamiatkový úrad SR
Odborný podklad na vyhlásenie objektu za NKP vypracovala Mgr. Ingrid Babiková, PhD., KPÚ Trnava