Z bardejovskej konferencie Drevená architektúra pohraničia

Tradičná a historická drevená architektúra slovensko-poľského pohraničia bola témou medzinárodnej konferencie, ktorú v dňoch 9. a 10. októbra 2025 usporiadalo Šarišské múzeum v Bardejove a Únia múzeí v prírode – odborná komisia pri Zväze múzeí na Slovensku. Príležitosť na podujatie poskytlo tohtoročné 60. výročie otvorenia expozície ľudovej architektúry v Bardejovských Kúpeľoch a zároveň v Starej Ľubovni a oravskom Zuberci (1965) a malo za cieľ utvoriť priestor na odbornú diskusiu a výmenu skúseností z oblasti výskumu drevených stavieb, metód a trendov ochrany, obnovy, zachovávania a prezentácie. Aktuálnosť a potrebnosť konferencie vyzdvihla Emília Antolíková, vedúca odboru kultúry Prešovského samosprávneho kraja, ktorý je zriaďovateľom hosťujúcej inštitúcie. 

Odborný program otvoril Ľubor Suchý z PÚ SR, špecialista na drevené stavebné konštrukcie, ktorý načrtol ich historický prehľad a typológiu. Výstavbu z dreva od praveku odkrývajú archeologické výskumy, početnejšie príklady sú zachované počnúc neskorým stredovekom (nemecký Fachwerk) a podstatnú časť zastupuje ľudová architektúra, zachovaná a skúmaná autorom v oblasti slovenských, ukrajinských a rumunských Karpát. 

Pamiatky drevenej sakrálnej architektúry na severovýchode Slovenska podrobil dendrochronologickému výskumu Tomáš Kolář z Lesníckej a drevárskej fakulty Mendelovej univerzity v Brne. Kolektív technológov odobral v rokoch 2017 – 2025 okolo 400 materiálových vzoriek z 29 objektov. Pozitívne výsledky sa dosahujú pri dreve štandardnej letokruhovej chronológie. V záujmovej skupine sa nepodarilo datovať len tri objekty stavané z jaseňa, brezy a buku. Zistenia korešpondujú so stavebnými nápismi, ak sú uvedené priamo na objektoch.   

Problematiku ochrany a obnovy drevenej architektúry v podmienkach múzeí v prírode zhrnul ako prvý Jiří Přibyl, vedúci liptovského skanzenu v Pribyline a predseda Únie múzeí v prírode. Ešte základné koncepcie budovania a prevádzky týchto múzeí počítali so systematizovaním funkcií zabezpečujúcich nevyhnutnú a kontinuálnu údržbu objektov a prostredia (tesári, záhradníci, konzervátori); ďalší vývoj jednotlivých skanzenov prinášal rôzne variabilnosti a obmedzenia. Dnes sa pribylinskí múzejníci snažia využívať široké spektrum možností starostlivosti o skanzen, počínajúc nadviazaním spolupráce s obecným urbariátom, poskytovaním praxe pre žiactvo strednej odbornej školy drevárskej a lesníckej, ale tiež využívaním kolektívnych pracovných brigád v rámci firemných teambuildingov. Poradenstvom pre skanzenové objekty prispel tiež odbor preventívnej údržby Pamiatkového úradu Slovenskej republiky (PÚ SR, projekt Pro monumenta) a k nepočetným príručkám patria i odborné metodiky vypracované zamestnancami tunajšieho úradu.

Tepelné izolovanie zrubových stavieb predstavil Marek Sobola z Kysuckého múzea. Umšievanie spočívalo v natláčaní suchého machu medzi jednotlivé drevené brvná, čím vypĺňalo štrbiny. Vhodné druhy machorastov overovali v podmienkach Múzea kysuckej dediny vo Vychylovke, miestnej časti Novej Bystrice a v rámci obnovy sa aplikujú na múzejné objekty. 

Ďalšie príspevky rozdelené prestávkou sa viazali na gréckokatolícku drevenú cerkev z obce Mikulášová, od roku 2003 bezprostrednej súčasti areálu múzea – etnoparku ľudovej architektúry v Bardejovských Kúpeľoch. Tomáš Kowalski z PÚ SR sa zameral na dokumentáciu tohto objektu v najstarších prameňoch ochrany pamiatok (Viktor Miškovský) a uchránenie pred katastrofou prvej svetovej vojny, ktorá práve na hornom povodí Ondavy zničila alebo ťažko poškodila mnohé príbuzné pamiatky. Naopak, Štátny referát na ochranu pamiatok dostal v roku 1924 neústupnú požiadavku cirkevnej obce na vybudovanie nového murovaného kostola. Tým sa drevená cerkva stala nadbytočnou a farnosť promptne navrhla riešiť jej osud predajom a premiestnením na iné miesto. Zámery presťahovania do blízka i ďaleka (Bratislava, Prešov, Martin, Havranec) nepresiahli teoretickú rovinu a naplnili sa až v auguste a septembri 1936, keď sa na akciu podujal farár z obce Ladomirová a konzervátor Dezider Schudich. Spoločným úsilím s pamiatkarmi Janom Hofmanom a Václavom Menclom bol dosiahnutý súhlas mesta Bardejov – správcu tamojších kúpeľov – s umiestnením cerkvi na obecný pozemok, zároveň ministerstvo školstva a národnej osvety udelilo dvadsaťtisícovú dotáciu (Kč) na pokrytie väčšej časti demontáže, premiestnenia a nového postavenia. Širší kúpeľný areál tak okrášlila autentická pamiatka, pre väčšinu rekreantov a hostí veľmi nezvyčajná a netypická. Anton Liška z Krajského pamiatkového úradu Prešov skúmal najstaršie cirkevné pramene – súpisy farností a biskupské vizitácie (1738, 1746), popisujúce tiež liturgický inventár cerkvi v Mikulášovej. Pre stavebné dejiny je rozhodujúci nápis na jednom z trámov, kde sa uvádza zničenie predchádzajúcej cerkvi požiarom 16. júna 1729; jej náhradu vystavali hneď v nasledujúcom roku, pričom obraz na ikonostase je datovaný rokom 1731. Podobne dokumentované zväčšenie objektu nasledovalo v roku 1838. Prešovský kolega venoval tiež pozornosť novému kostolu z roku 1927, ktorý uchováva časť pôvodného mobiliáru vrátane zvonov; terajší stav objektu je vážne narušený a zo staticko-bezpečnostných dôvodov bol vyradený z používania.

Radu Remus Macovei, doktorand na Spolkovej vysokej škole technickej v Zürichu, sa rovnako zaoberal príkladmi transferov drevenej architektúry počas medzivojnového obdobia. Príklady poskytla trojvežová cerkva z haličskej obce Kryvka, v roku 1930 premiestnená do Ľvova; cerkva z obce Medveďovce, transferovaná do Prahy ako pamätník 10. výročia saint-germainskej mierovej zmluvy a vôbec konštituovania autonómneho územia Podkarpatskej Rusi (výstavbu na novom mieste dokumentujú filmové zábery z Národného filmového archívu), a napokon budovanie národného múzea rumunskej dediny v Bukurešti, ktoré v čase otvorenia v roku 1936 zhromaždilo 33 objektov, vrátane dreveného chrámu z obce Dragomirești (Marmaroš).         

Valašské múzeum v prírode v Rožnove pod Radhoštěm ako prvý (1925) a najväčší areál svojho druhu v Českej republike sa práve rozširuje na „rezervnej“ lokalite Kolibiska. Radek Bryol uviedol napĺňanie dlhodobých koncepcií rozvoja (1963, 1974, 2013), ktoré počítali so sústredením objektov pastierstva, salašníctva, trvalého bývania na horských usadlostiach, obhospodarovania lesov a dokumentácie remesiel súvisiacich s lesom. Zberová oblasť pokrýva Západné Beskydy – horské oblasti etnografického Valašska a Tešínska, odkiaľ boli realizované prvé transfery, ale tiež ideálna rekonštrukcia veľkého ovčína rožnovského panstva, doloženého obrazovým prameňom a archeologickým výskumom.   

K problematike zrubového domu v Bardejove sa vrátil Martin Mešša, emeritný pracovník Šarišského múzea. Podľa prameňov bardejovského magistrátu sa v predmestí (suburbium) v roku 1437 nachádzalo 310 domov a tento počet bol počas stredoveku viac-menej konštantný (v roku 1487 tu stálo 356 domov). Až po novovek sa práve na vonkajších uliciach sústreďovali známe bardejovské remeslá – výroba plátna, bielenie textilu, modrotlač. Remeselnícke domy stavané mimo hradieb mohli byť zo strategických dôvodov len drevené (zrubové), čím kontrastovali s honosnejšími príbytkami mestského patriciátu vo vnútornom meste. Táto „predmestská“ vrstva sa celkom stratila pri úpravách bardejovského urbanizmu a výstavby okružných ulíc (Dlhý rad, Krátky rad); jeden exemplár remeselníckeho domu zachováva múzeum v prírode v Bardejovských Kúpeľoch.   

Prehliadka múzejného areálu nasledovala na úvod II. konferenčného dňa. Šarišské múzeum aktuálne zabezpečuje obnovu, najmä pokrývanie objektov novým šindľom, na ktoré získalo zdroje z programu cezhraničnej spolupráce Interreg Slovensko/Poľsko 2021 – 2027. Zástupcovia partnerského Múzea remesiel v Krosne Katarzyna Solińska a Lukasz Stachurski uviedli výsledky z prieskumu vidieckej architektúry na poľskej strane pod Beskydským priesmykom. Z regiónu boli v rámci Akcie Visla 1947 vysídlení rusínski a ukrajinskí (gréckokatolícki/pravoslávni) obyvatelia a ich obce sa zrušili. Napriek tomu pretrvalo niekoľko významných pamiatok drevenej sakrálnej architektúry (Światkowa, Kotań) a symfóniu dreva dopĺňa cintorín z prvej svetovej vojny, ktorý projektoval Dušan Jurkovič (č. 4, Grab – Ożenna). Etnografi zo Šarišského múzea a usporiadatelia konferencie, Lukáš Jonov a Peter Kočan podnikli prieskum ľudového staviteľstva v severnej časti okresu Bardejov, ktorý zaštítil uvedený projekt v rámci tzv. „mäkkých“ aktivít. Pri terénnej dokumentácii nadviazali na predchádzajúce výskumy v rámci súpisov pamiatok a výberu objektov pre múzeum v prírode, výsledky plánujú zverejniť v samostatnom sprievodcovi. Trojicu drevených objektov z obcí Dlhá Lúka (Bardejov), Stebník a Mokroluh, všetky z roku 1922, detailne popísal samostatný bádateľ Maroš Volovár. Peter Brada zo Spolku pre autentickú krajinu – Hrušov prezentoval súčasné zachovanie ľudového staviteľstva v slovenskej časti Novohradu, kde sú zastúpené murované domy so stĺpovými podsteniami; do regiónu však siahala i zrubová konštrukcia, obvyklá pre severnejšie oblasti pod Poľanou a na Horehroní. Jeden z posledných drevených domov z obce Ozdín (okr. Poltár), datovaný 1821/22d, uvažujú v rámci spolkovej aktivity na premiestnenie do súboru vidieckych stavieb, budovaného pri Hrušove (okr. Veľký Krtíš). Záverečný príspevok patril Ivete Vasilenkovej, pracovníčke národopisnej expozície Slovenského národného múzea – Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku, kde podobne ako ďalší kolegovia riešili obnovu roľníckych domov s opravami vymazávaných omietok – ílovitú zeminu (hlinu) nakopali vo svojom regióne, kým základ pre vápenný náter kombinovali s latexovou farbou v záujme dosiahnutia dlhšej trvácnosti výsledku.        

Program konferencie ukončila exkurzia k drevenej gréckokatolíckej Cerkvi Stretnutia Pána so Simeonom v obci Kožany, známej celoplošnými maľbami na vnútorných stenách i podhľadoch klenby (1793 – 1797), pokračujúca do rímskokatolíckeho dreveného Kostola sv. Františka v Hervartove. Presbytérium v súčasnosti vypĺňa hlavný oltár, ktorý zhotovil bardejovský rezbár Móric Hölzel; jeho novogotickú prácu vystavili a ocenili v rámci miléniových osláv (1896).

Podujatie Šarišského múzea a Únie múzeí v prírode je vítaným príspevkom k téme tradičnej drevenej architektúry. Bardejovské múzeum podľa riaditeľa Petra Harčara pristúpilo k programu odborno-výskumnej činnosti a najmä jej prezentácie a publikovania, ktoré doteraz chýbalo medzi činnosťami inak agilnej inštitúcie, v roku 2023 oslavujúcej 120. výročie založenia. Oceňujeme kolegiálnu otvorenosť múzejníkov k pohľadom zo strany akademického sektora a ochrany pamiatkového fondu, čím vytvorili platformu na interdisciplinárnu výmenu relevantných názorov, skúseností a poznatkov, dosahovaných v súčasnej praxi a výskume.