V roku 2025 bol pamiatkový fond doplnený o ďalšie cenné hnuteľné pamiatky
Zhruba v prvej polovici roka 2025 sa na základe podnetov podarilo Pamiatkovému úradu Slovenskej republiky (PÚ SR) vyhlásiť niekoľko cenných hnuteľných predmetov.
Okrem tradičného sakrálneho mobiliáru či liturgických zlatníckych predmetov pribudla do pamiatkového fondu aj technická pamiatka – konkrétne parný rušeň z roku 1908. Rušeň typu U37.006, nachádzajúci sa v Ružomberku, je jediným zachovaným exemplárom úzkorozchodného parného rušňa vyrobeného spoločnosťou První českomoravská továrna na stroje Praha a je v dostačujúcej miere zachovaným reprezentantom daného typu rušňa. V rokoch 1908 – 1959 bol neoddeliteľnou súčasťou nákladnej dopravy a je spätý s históriu mesta Ružomberok. Predstavuje hmotný doklad dejín železničnej dopravy dokumentujúci parné rušne verejných úzkorozchodných železníc na Slovensku, ktoré koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia hrali podstatnú úlohu pri doprave materiálu a osôb pri väčších stavbách, lesnej a poľnej dráhe alebo pri preprave. V 40. rokoch 20. storočia sa využíval pri bojoch v Slovenskom národnom povstaní prebiehajúcich v Revúckej doline – zohral dôležitú úlohu v procese prepravy materiálu a ranených vrátane evakuácie Ústrednej vojenskej nemocnice Ružomberok. Vďaka tomu si vyslúžil prezývku „mašina hrdina“.
Na základe dohody o spolupráci Hudobného centra a PÚ SR z roku 2014, v ktorej sa inštitúcie zaviazali k spolupráci na vytváraní nových zápisov historických organov v evidencii Ústredného zoznamu pamiatkového fondu (ÚZPF), pribudli vyhlásené organy vo viacerých obciach. Organ sám o sebe predstavuje špecifický druh pamiatky, v ktorej sa prelínajú umeleckoremeselné, výtvarné a technické prvky a hodnoty. Predstavuje neoddeliteľnú súčasť kostolného mobiliáru, dokladá slohový vývoj interiérového zariadenia a zároveň preukazuje technické možnosti hudobného nástroja. Jednomanuálový organ z roku 1733 v rímskokatolíckom Kostole Navštívenia Panny Márie v obci Drahovce-Dolné Voderady , reprezentuje tvorbu kremnického organára Martina Zorkovského st., ktorý patril k uznávaným organárom. Organová skriňa spolu s hracím stolom sú zhotovené v súlade s princípmi dobovej barokovej estetiky na kvalitnej výtvarnej úrovni.
V rímskokatolíckom Kostole sv. Michala Archanjela v obci Kočín-Lančár bol vyhlásený jednomanuálový organ, možno od významného organára Johanna Fazekasa, ktorý od 20. do 50. rokov 19. storočia vyrábal organy a klavíry na Slovensku. Ide o jeden z mála príkladov neprestavaných klasicistických organov z prvej tretiny 19. storočia.
Vyhlásený bol aj trojmanuálový organ v Bazilike sv. Ondreja v Komárne z rokov 1861 – 1864. Vytvoril ho významný viedenský organár Karl Buckow, ktorý získal titul pruského dvorného organára a po tom, ako sa usadil vo Viedni aj titul rakúskeho cisársko-kráľovského dvorného organára. Bol to posledný organ, na ktorom pracoval – zomrel krátko pred jeho dokončením a po jeho smrti práce na organe dokončil jeho spolupracovník Ján Rumpel. V roku 1898 nástroj prestavala a rozšírila firma bratov Riegerovcov. Organ vhodne prezentuje podobu klasicistického mobiliáru, drevorezba uplatnená v jeho výzdobnom programe je typickým príkladom regionálnej dobovej remeselnej tvorby a uplatnenia slohových tendencií v umeleckom remesle.
Status pamiatky nadobudla aj zlatnícka súprava pozostávajúca z kalicha a patény z obce Kuková, zachovaná vo vysokej miere autenticity, disponujúc súborom významných pamiatkových hodnôt. Gotický kalich z pozláteného striebra so sekundárnymi renesančnými úpravami z roku 1614 patrí k najstarším sakrálnym bohoslužobným predmetom na území Prešovského kraja i celého Slovenska. Výtvarnou výzdobou a umeleckoremeselným prevedením je jedinečným príkladom zlatníckeho majstrovstva neznámeho, pravdepodobne regionálneho autora, a to tak v kontexte regiónu (Prešovský kraj), ako i celého Slovenska. Paténa pochádzajúca z 15. storočia je spolu s kalichom neoddeliteľnou súčasťou významných cirkevných slávení miestnej evanjelickej farskej komunity. Objav súpravy sa podaril len v roku 2023 odborníkom z Krajského múzea v Prešove – Kaštieľa Hanušovce a Krajského pamiatkového úradu v Prešove. Samuel Bruss, Anton Liška a Jakub Ferko boli zaň ocenení Výročnou cenou časopisu Pamiatky a múzeáza rok 2023 v kategórii Objav – nález – akvizícia. O historických súvislostiach predmetov a význame nálezu pojednáva ich príspevok v časopise Pamiatky a múzeá (2024, č. 3).
Ďalší vzácny zlatnícky predmet, objavený počas terénnej obhliadky v rámci revízie PÚ SR v obci Držková, je novogotická monštrancia z poslednej tretiny 19. storočia. Predstavuje kvalitnú novoslohovú liturgickú prácu s telom v tvare gotickej katedrály, s figurálnou sochárskou a dekoratívnou zložkou, ktorá čerpá z gotického tvaroslovného aparátu uplatneného v architektonicko-tvarovom riešení aj v dekoratívnych detailoch, a ktorý eklekticky kombinuje prvky viacerých vývojových slohových etáp. Monštrancia zastupuje výtvarne náročnejšiu líniu dobovej novoslohovej liturgickej produkcie a na základe analógií mohla byť zhotovená podľa návrhu významného českého architekta a dizajnéra v oblasti liturgického zlatníctva Josefa Mockera (1835 – 1899) v pražskej zlatníckej dielni tzv. Křesťanskej akadémie v Prahe.
Okrem solitérne vyhlásených hnuteľných predmetov boli do ÚZPF zapísané aj ucelené mobiliáre obsahujúce predmety z rámcovo rovnakého obdobia ich vzniku. V rímskokatolíckom Kostole Navštívenia Panny Márie v obci Drahovce sú to – okrem už spomenutého organu – viaceré pamiatky z 18. a začiatku 19. storočia. V rímskokatolíckom Kostole sv. Michala Archanjela v Kočíne-Lančári sú to voľné barokové sochy s podstavcom a barokový Boží hrob pochádzajúce z prvej polovice 18. storočia.
Mgr. Alexandra Barenčíková, PÚ SR - Odbor evidencie pamiatkového fondu
Literatúra a zdroje:
BRUSS, S. a A. LIŠKA. Objav gotického kalicha z Kukovej. In Pamiatky a múzeá. 2024, roč. 73, č. 3, s. 10 – 13. ISBN 1335-4353.
CÓNOVÁ, I.: Metodika spracovávania evidencie zlatníckych liturgických predmetov so zreteľom na Automatizovaný register (AR). Bratislava: Pamiatkový úrad SR, 1996.
KONTÚR, S.: Z Ružomberka do Korytnice. Dejiny miestnej železnice a kúpeľov do roku 1918. Prešov: Fornex plus, s. r. o., 2021. ISBN 978-80-972149-1-3.
PIATROVÁ, A. a I. ŠTIBRANÁ. Ars liturgica. Zlatníctvo v službách liturgie. Katalóg výstavy. Bratislava: Slovenské národné múzeum, 2010, s. 38, 85. ISBN 978-80-8060-253-6.
Súpis pamiatok na Slovensku. Zv. 1. Bratislava: Obzor, 1967, s. 342
ŠIMKO, P. Jazda storočiami. Dejiny dopravy na Slovensku a výpoveď exponátov z malého múzea. Žilina: Považské múzeum v Žiline, 2020. ISBN 978-80-88877-89-9.
TORANOVÁ, E. Zlatníctvo na Slovensku. Bratislava: Tatran, 1983.
WAGNER, J. U37.006 v Ružomberku. In: Svět velké i malé železnice. 2004, roč. 3, č. 4, s. 4. ISSN 1213-7219.
Podklady pre vyhlásenie vecí za hnuteľné NKP v okresoch: Komárno, Piešťany, Revúca, Ružomberok, Svidník
Interné evidenčné materiály a podklady pre správne konanie PÚ SR, vypracovali: PaedDr. ThLic. Anton Liška, PhD., Krajský pamiatkový úrad Prešov; PhDr. Ingrid Gajdošová, PÚ SR Bratislava; Mgr. Lenka Megyeši Ďurčeková, PÚ SR Bratislava; Mgr. Alexandra Barenčíková, PÚ SR Bratislava.
Informácie k parnému rušňu poskytli Železničné múzeum Slovenskej republiky a Adam Barbuščák.
V roku 2025 bol pamiatkový fond doplnený o ďalšie cenné hnuteľné pamiatky
Zhruba v prvej polovici roka 2025 sa na základe podnetov podarilo Pamiatkovému úradu Slovenskej republiky (PÚ SR) vyhlásiť niekoľko cenných hnuteľných predmetov.
Okrem tradičného sakrálneho mobiliáru či liturgických zlatníckych predmetov pribudla do pamiatkového fondu aj technická pamiatka – konkrétne parný rušeň z roku 1908. Rušeň typu U37.006, nachádzajúci sa v Ružomberku, je jediným zachovaným exemplárom úzkorozchodného parného rušňa vyrobeného spoločnosťou První českomoravská továrna na stroje Praha a je v dostačujúcej miere zachovaným reprezentantom daného typu rušňa. V rokoch 1908 – 1959 bol neoddeliteľnou súčasťou nákladnej dopravy a je spätý s históriu mesta Ružomberok. Predstavuje hmotný doklad dejín železničnej dopravy dokumentujúci parné rušne verejných úzkorozchodných železníc na Slovensku, ktoré koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia hrali podstatnú úlohu pri doprave materiálu a osôb pri väčších stavbách, lesnej a poľnej dráhe alebo pri preprave. V 40. rokoch 20. storočia sa využíval pri bojoch v Slovenskom národnom povstaní prebiehajúcich v Revúckej doline – zohral dôležitú úlohu v procese prepravy materiálu a ranených vrátane evakuácie Ústrednej vojenskej nemocnice Ružomberok. Vďaka tomu si vyslúžil prezývku „mašina hrdina“.
Na základe dohody o spolupráci Hudobného centra a PÚ SR z roku 2014, v ktorej sa inštitúcie zaviazali k spolupráci na vytváraní nových zápisov historických organov v evidencii Ústredného zoznamu pamiatkového fondu (ÚZPF), pribudli vyhlásené organy vo viacerých obciach. Organ sám o sebe predstavuje špecifický druh pamiatky, v ktorej sa prelínajú umeleckoremeselné, výtvarné a technické prvky a hodnoty. Predstavuje neoddeliteľnú súčasť kostolného mobiliáru, dokladá slohový vývoj interiérového zariadenia a zároveň preukazuje technické možnosti hudobného nástroja. Jednomanuálový organ z roku 1733 v rímskokatolíckom Kostole Navštívenia Panny Márie v obci Drahovce-Dolné Voderady , reprezentuje tvorbu kremnického organára Martina Zorkovského st., ktorý patril k uznávaným organárom. Organová skriňa spolu s hracím stolom sú zhotovené v súlade s princípmi dobovej barokovej estetiky na kvalitnej výtvarnej úrovni.
V rímskokatolíckom Kostole sv. Michala Archanjela v obci Kočín-Lančár bol vyhlásený jednomanuálový organ, možno od významného organára Johanna Fazekasa, ktorý od 20. do 50. rokov 19. storočia vyrábal organy a klavíry na Slovensku. Ide o jeden z mála príkladov neprestavaných klasicistických organov z prvej tretiny 19. storočia.
Vyhlásený bol aj trojmanuálový organ v Bazilike sv. Ondreja v Komárne z rokov 1861 – 1864. Vytvoril ho významný viedenský organár Karl Buckow, ktorý získal titul pruského dvorného organára a po tom, ako sa usadil vo Viedni aj titul rakúskeho cisársko-kráľovského dvorného organára. Bol to posledný organ, na ktorom pracoval – zomrel krátko pred jeho dokončením a po jeho smrti práce na organe dokončil jeho spolupracovník Ján Rumpel. V roku 1898 nástroj prestavala a rozšírila firma bratov Riegerovcov. Organ vhodne prezentuje podobu klasicistického mobiliáru, drevorezba uplatnená v jeho výzdobnom programe je typickým príkladom regionálnej dobovej remeselnej tvorby a uplatnenia slohových tendencií v umeleckom remesle.
Status pamiatky nadobudla aj zlatnícka súprava pozostávajúca z kalicha a patény z obce Kuková, zachovaná vo vysokej miere autenticity, disponujúc súborom významných pamiatkových hodnôt. Gotický kalich z pozláteného striebra so sekundárnymi renesančnými úpravami z roku 1614 patrí k najstarším sakrálnym bohoslužobným predmetom na území Prešovského kraja i celého Slovenska. Výtvarnou výzdobou a umeleckoremeselným prevedením je jedinečným príkladom zlatníckeho majstrovstva neznámeho, pravdepodobne regionálneho autora, a to tak v kontexte regiónu (Prešovský kraj), ako i celého Slovenska. Paténa pochádzajúca z 15. storočia je spolu s kalichom neoddeliteľnou súčasťou významných cirkevných slávení miestnej evanjelickej farskej komunity. Objav súpravy sa podaril len v roku 2023 odborníkom z Krajského múzea v Prešove – Kaštieľa Hanušovce a Krajského pamiatkového úradu v Prešove. Samuel Bruss, Anton Liška a Jakub Ferko boli zaň ocenení Výročnou cenou časopisu Pamiatky a múzeáza rok 2023 v kategórii Objav – nález – akvizícia. O historických súvislostiach predmetov a význame nálezu pojednáva ich príspevok v časopise Pamiatky a múzeá (2024, č. 3).
Ďalší vzácny zlatnícky predmet, objavený počas terénnej obhliadky v rámci revízie PÚ SR v obci Držková, je novogotická monštrancia z poslednej tretiny 19. storočia. Predstavuje kvalitnú novoslohovú liturgickú prácu s telom v tvare gotickej katedrály, s figurálnou sochárskou a dekoratívnou zložkou, ktorá čerpá z gotického tvaroslovného aparátu uplatneného v architektonicko-tvarovom riešení aj v dekoratívnych detailoch, a ktorý eklekticky kombinuje prvky viacerých vývojových slohových etáp. Monštrancia zastupuje výtvarne náročnejšiu líniu dobovej novoslohovej liturgickej produkcie a na základe analógií mohla byť zhotovená podľa návrhu významného českého architekta a dizajnéra v oblasti liturgického zlatníctva Josefa Mockera (1835 – 1899) v pražskej zlatníckej dielni tzv. Křesťanskej akadémie v Prahe.
Okrem solitérne vyhlásených hnuteľných predmetov boli do ÚZPF zapísané aj ucelené mobiliáre obsahujúce predmety z rámcovo rovnakého obdobia ich vzniku. V rímskokatolíckom Kostole Navštívenia Panny Márie v obci Drahovce sú to – okrem už spomenutého organu – viaceré pamiatky z 18. a začiatku 19. storočia. V rímskokatolíckom Kostole sv. Michala Archanjela v Kočíne-Lančári sú to voľné barokové sochy s podstavcom a barokový Boží hrob pochádzajúce z prvej polovice 18. storočia.
Mgr. Alexandra Barenčíková, PÚ SR - Odbor evidencie pamiatkového fondu
Literatúra a zdroje:
BRUSS, S. a A. LIŠKA. Objav gotického kalicha z Kukovej. In Pamiatky a múzeá. 2024, roč. 73, č. 3, s. 10 – 13. ISBN 1335-4353.
CÓNOVÁ, I.: Metodika spracovávania evidencie zlatníckych liturgických predmetov so zreteľom na Automatizovaný register (AR). Bratislava: Pamiatkový úrad SR, 1996.
KONTÚR, S.: Z Ružomberka do Korytnice. Dejiny miestnej železnice a kúpeľov do roku 1918. Prešov: Fornex plus, s. r. o., 2021. ISBN 978-80-972149-1-3.
PIATROVÁ, A. a I. ŠTIBRANÁ. Ars liturgica. Zlatníctvo v službách liturgie. Katalóg výstavy. Bratislava: Slovenské národné múzeum, 2010, s. 38, 85. ISBN 978-80-8060-253-6.
Súpis pamiatok na Slovensku. Zv. 1. Bratislava: Obzor, 1967, s. 342
ŠIMKO, P. Jazda storočiami. Dejiny dopravy na Slovensku a výpoveď exponátov z malého múzea. Žilina: Považské múzeum v Žiline, 2020. ISBN 978-80-88877-89-9.
TORANOVÁ, E. Zlatníctvo na Slovensku. Bratislava: Tatran, 1983.
WAGNER, J. U37.006 v Ružomberku. In: Svět velké i malé železnice. 2004, roč. 3, č. 4, s. 4. ISSN 1213-7219.
Podklady pre vyhlásenie vecí za hnuteľné NKP v okresoch: Komárno, Piešťany, Revúca, Ružomberok, Svidník
Interné evidenčné materiály a podklady pre správne konanie PÚ SR, vypracovali: PaedDr. ThLic. Anton Liška, PhD., Krajský pamiatkový úrad Prešov; PhDr. Ingrid Gajdošová, PÚ SR Bratislava; Mgr. Lenka Megyeši Ďurčeková, PÚ SR Bratislava; Mgr. Alexandra Barenčíková, PÚ SR Bratislava.
Informácie k parnému rušňu poskytli Železničné múzeum Slovenskej republiky a Adam Barbuščák.
Najnovšie podujatia
Odborný seminár Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja
Trnavská radnica
02.12.2025 13:00
02.12.2025 18:00
Najnovšie publikácie
V roku 2025 bol pamiatkový fond doplnený o ďalšie cenné hnuteľné pamiatky
Zhruba v prvej polovici roka 2025 sa na základe podnetov podarilo Pamiatkovému úradu Slovenskej republiky (PÚ SR) vyhlásiť niekoľko cenných hnuteľných predmetov.
Okrem tradičného sakrálneho mobiliáru či liturgických zlatníckych predmetov pribudla do pamiatkového fondu aj technická pamiatka – konkrétne parný rušeň z roku 1908. Rušeň typu U37.006, nachádzajúci sa v Ružomberku, je jediným zachovaným exemplárom úzkorozchodného parného rušňa vyrobeného spoločnosťou První českomoravská továrna na stroje Praha a je v dostačujúcej miere zachovaným reprezentantom daného typu rušňa. V rokoch 1908 – 1959 bol neoddeliteľnou súčasťou nákladnej dopravy a je spätý s históriu mesta Ružomberok. Predstavuje hmotný doklad dejín železničnej dopravy dokumentujúci parné rušne verejných úzkorozchodných železníc na Slovensku, ktoré koncom 19. storočia a začiatkom 20. storočia hrali podstatnú úlohu pri doprave materiálu a osôb pri väčších stavbách, lesnej a poľnej dráhe alebo pri preprave. V 40. rokoch 20. storočia sa využíval pri bojoch v Slovenskom národnom povstaní prebiehajúcich v Revúckej doline – zohral dôležitú úlohu v procese prepravy materiálu a ranených vrátane evakuácie Ústrednej vojenskej nemocnice Ružomberok. Vďaka tomu si vyslúžil prezývku „mašina hrdina“.
Na základe dohody o spolupráci Hudobného centra a PÚ SR z roku 2014, v ktorej sa inštitúcie zaviazali k spolupráci na vytváraní nových zápisov historických organov v evidencii Ústredného zoznamu pamiatkového fondu (ÚZPF), pribudli vyhlásené organy vo viacerých obciach. Organ sám o sebe predstavuje špecifický druh pamiatky, v ktorej sa prelínajú umeleckoremeselné, výtvarné a technické prvky a hodnoty. Predstavuje neoddeliteľnú súčasť kostolného mobiliáru, dokladá slohový vývoj interiérového zariadenia a zároveň preukazuje technické možnosti hudobného nástroja. Jednomanuálový organ z roku 1733 v rímskokatolíckom Kostole Navštívenia Panny Márie v obci Drahovce-Dolné Voderady , reprezentuje tvorbu kremnického organára Martina Zorkovského st., ktorý patril k uznávaným organárom. Organová skriňa spolu s hracím stolom sú zhotovené v súlade s princípmi dobovej barokovej estetiky na kvalitnej výtvarnej úrovni.
V rímskokatolíckom Kostole sv. Michala Archanjela v obci Kočín-Lančár bol vyhlásený jednomanuálový organ, možno od významného organára Johanna Fazekasa, ktorý od 20. do 50. rokov 19. storočia vyrábal organy a klavíry na Slovensku. Ide o jeden z mála príkladov neprestavaných klasicistických organov z prvej tretiny 19. storočia.
Vyhlásený bol aj trojmanuálový organ v Bazilike sv. Ondreja v Komárne z rokov 1861 – 1864. Vytvoril ho významný viedenský organár Karl Buckow, ktorý získal titul pruského dvorného organára a po tom, ako sa usadil vo Viedni aj titul rakúskeho cisársko-kráľovského dvorného organára. Bol to posledný organ, na ktorom pracoval – zomrel krátko pred jeho dokončením a po jeho smrti práce na organe dokončil jeho spolupracovník Ján Rumpel. V roku 1898 nástroj prestavala a rozšírila firma bratov Riegerovcov. Organ vhodne prezentuje podobu klasicistického mobiliáru, drevorezba uplatnená v jeho výzdobnom programe je typickým príkladom regionálnej dobovej remeselnej tvorby a uplatnenia slohových tendencií v umeleckom remesle.
Status pamiatky nadobudla aj zlatnícka súprava pozostávajúca z kalicha a patény z obce Kuková, zachovaná vo vysokej miere autenticity, disponujúc súborom významných pamiatkových hodnôt. Gotický kalich z pozláteného striebra so sekundárnymi renesančnými úpravami z roku 1614 patrí k najstarším sakrálnym bohoslužobným predmetom na území Prešovského kraja i celého Slovenska. Výtvarnou výzdobou a umeleckoremeselným prevedením je jedinečným príkladom zlatníckeho majstrovstva neznámeho, pravdepodobne regionálneho autora, a to tak v kontexte regiónu (Prešovský kraj), ako i celého Slovenska. Paténa pochádzajúca z 15. storočia je spolu s kalichom neoddeliteľnou súčasťou významných cirkevných slávení miestnej evanjelickej farskej komunity. Objav súpravy sa podaril len v roku 2023 odborníkom z Krajského múzea v Prešove – Kaštieľa Hanušovce a Krajského pamiatkového úradu v Prešove. Samuel Bruss, Anton Liška a Jakub Ferko boli zaň ocenení Výročnou cenou časopisu Pamiatky a múzeáza rok 2023 v kategórii Objav – nález – akvizícia. O historických súvislostiach predmetov a význame nálezu pojednáva ich príspevok v časopise Pamiatky a múzeá (2024, č. 3).
Ďalší vzácny zlatnícky predmet, objavený počas terénnej obhliadky v rámci revízie PÚ SR v obci Držková, je novogotická monštrancia z poslednej tretiny 19. storočia. Predstavuje kvalitnú novoslohovú liturgickú prácu s telom v tvare gotickej katedrály, s figurálnou sochárskou a dekoratívnou zložkou, ktorá čerpá z gotického tvaroslovného aparátu uplatneného v architektonicko-tvarovom riešení aj v dekoratívnych detailoch, a ktorý eklekticky kombinuje prvky viacerých vývojových slohových etáp. Monštrancia zastupuje výtvarne náročnejšiu líniu dobovej novoslohovej liturgickej produkcie a na základe analógií mohla byť zhotovená podľa návrhu významného českého architekta a dizajnéra v oblasti liturgického zlatníctva Josefa Mockera (1835 – 1899) v pražskej zlatníckej dielni tzv. Křesťanskej akadémie v Prahe.
Okrem solitérne vyhlásených hnuteľných predmetov boli do ÚZPF zapísané aj ucelené mobiliáre obsahujúce predmety z rámcovo rovnakého obdobia ich vzniku. V rímskokatolíckom Kostole Navštívenia Panny Márie v obci Drahovce sú to – okrem už spomenutého organu – viaceré pamiatky z 18. a začiatku 19. storočia. V rímskokatolíckom Kostole sv. Michala Archanjela v Kočíne-Lančári sú to voľné barokové sochy s podstavcom a barokový Boží hrob pochádzajúce z prvej polovice 18. storočia.
Mgr. Alexandra Barenčíková, PÚ SR - Odbor evidencie pamiatkového fondu
Literatúra a zdroje:
BRUSS, S. a A. LIŠKA. Objav gotického kalicha z Kukovej. In Pamiatky a múzeá. 2024, roč. 73, č. 3, s. 10 – 13. ISBN 1335-4353.
CÓNOVÁ, I.: Metodika spracovávania evidencie zlatníckych liturgických predmetov so zreteľom na Automatizovaný register (AR). Bratislava: Pamiatkový úrad SR, 1996.
KONTÚR, S.: Z Ružomberka do Korytnice. Dejiny miestnej železnice a kúpeľov do roku 1918. Prešov: Fornex plus, s. r. o., 2021. ISBN 978-80-972149-1-3.
PIATROVÁ, A. a I. ŠTIBRANÁ. Ars liturgica. Zlatníctvo v službách liturgie. Katalóg výstavy. Bratislava: Slovenské národné múzeum, 2010, s. 38, 85. ISBN 978-80-8060-253-6.
Súpis pamiatok na Slovensku. Zv. 1. Bratislava: Obzor, 1967, s. 342
ŠIMKO, P. Jazda storočiami. Dejiny dopravy na Slovensku a výpoveď exponátov z malého múzea. Žilina: Považské múzeum v Žiline, 2020. ISBN 978-80-88877-89-9.
TORANOVÁ, E. Zlatníctvo na Slovensku. Bratislava: Tatran, 1983.
WAGNER, J. U37.006 v Ružomberku. In: Svět velké i malé železnice. 2004, roč. 3, č. 4, s. 4. ISSN 1213-7219.
Podklady pre vyhlásenie vecí za hnuteľné NKP v okresoch: Komárno, Piešťany, Revúca, Ružomberok, Svidník
Interné evidenčné materiály a podklady pre správne konanie PÚ SR, vypracovali: PaedDr. ThLic. Anton Liška, PhD., Krajský pamiatkový úrad Prešov; PhDr. Ingrid Gajdošová, PÚ SR Bratislava; Mgr. Lenka Megyeši Ďurčeková, PÚ SR Bratislava; Mgr. Alexandra Barenčíková, PÚ SR Bratislava.
Informácie k parnému rušňu poskytli Železničné múzeum Slovenskej republiky a Adam Barbuščák.