Kalvária v Rajeckej Lesnej sa stala národnou kultúrnou pamiatkou
Kalvária v Rajeckej Lesnej vybudovaná na začiatku 20. rokov 20. storočia predstavuje ucelený a dôsledne prepracovaný komplex objektov situovaných v exponovanom, pôsobivom a cielene vybranom prírodnom prostredí s funkčnou hodnotou vonkajšieho sakrálneho priestoru a pútnického miesta. Jej vznik historicky nadväzuje na tunajšiu dlhú pútnickú tradíciu spojenú so zázračnou sochou Panny Márie datovanou do 15. storočia. Ako pútnické miesto sa Rajecká Lesná spomína už v druhej polovici 18. storočia. Tradícia pútí k tzv. Matke Božej Frívaldskej, ktorá v názve odkazuje na historický názov dnešnej Rajeckej Lesnej – Frívald (z nemeckého Friwald, Friewald), podnietila miestnych veriacich k výstavbe jedinečného areálu v Rajeckej doline. Kalvária, spolu s terénnymi úpravami, bola vybudovaná v rokoch 1920 – 1921 z darov frívaldských rodákov žijúcich v Amerike z vďačnosti za to, že sa uchránili pred prvou svetovou vojnou. Výstavbu organizovali Martin Pakoš a Filip Miko, ktorí pricestovali z Ameriky. Slávnostná posviacka vrcholového kostola bola vykonaná 29. mája 1921.
Kalvária sa rozprestiera na severnom úpätí a čiastočne hrebeni vrchu Skotňa (Malá Fatra) nad Rajeckou kotlinou. Tvorí ju štrnásť kaplniek zastavení krížovej cesty a rímskokatolícky Kostol nanebovstúpenia Pána, pred ktorým sa nachádza trojica krížov s postavami Krista a lotrov. Kalvária je prístupná zo západnej strany cez vstupnú bránu s krátkym oplotením. Kaplnky sú usporiadané v troch vertikálnych radoch pozdĺž cikcakovito zalamovaného chodníka, ktorý stúpa na vrchol kopca ku kostolu. Chodník je bez špeciálnej povrchovej úpravy. Kaplnky zastavení majú podobu malých účelových sakrálnych stavieb, ich jednoduchosť však vyvažuje veľkolepá krajinárska scenéria. Kaplnky strohého vzhľadu na obdĺžnikovom pôdoryse a so sedlovou strieškou sú otočené čelnou stranou na sever. Reliéfy v ich vnútri zobrazujú výjavy jednotlivých zastavení boli zhotovené v Mníchove.
Kostol nanebovstúpenia Pána je jednoduchou jednoloďovou stavbou s rovným uzáverom a predstavanou vežou zavŕšenou ihlancovou strechou. Vežové priečelie je orientované na sever. Kostolu dodávajú neogotický charakter okná ukončené lomeným oblúkom. Interiér je zaklenutý jednoduchou valenou klenbou. Samotné steny sú doplnené o štukovú výzdobu s pilastrami. V interiéri kostola sa nachádza niekoľko diel výtvarného umenia od neznámych autorov. Sú medzi nimi neogotický oltár s maľbou zobrazujúcou Nanebovstúpenie Pána, drevená oltárna menza zdobená stĺpmi s akantovými hlavicami, reliéfmi viniča a monogramom JHS, sériovo vyrábané drevené sochy sv. Cyrila a sv. Metoda sekundárne umiestnené po stranách oltára, ako aj drevená socha Krista s motívom Božského srdca Ježišovho a novodobý obraz sv. Bernadety. V kostole je umiestnená pamätná žulová doska s menami darcov, ktorí prispeli na stavbu kalvárie. Vo veži je na kovovej zvonovej stolici elektrifikovaný zvon z roku 1949.
Súčasťou kalvárskeho súboru je lurdská kaplnka Panny Márie z roku 1917, situovaná na úpätí kopca v blízkosti zázračného prameňa sv. Františka. Jednoduchá sakrálna stavba sa nezachovala v autentickej podobe, neskoršie nevhodné úpravy sú však reverzibilné. V širšom kontexte je možné hodnotu stavby vnímať predovšetkým v kontexte jej blízkosti pri kalvárii, ako jej neodmysliteľný prvok s väzbou na pútnické miesto – prameň sv. Františka.
Kostol nanebovstúpenia Pána, kaplnky krížovej cesty a lurdská kaplnka sú komplexnou a neodmysliteľnou súčasťou celej architektonicko-urbanistickej kompozície pamiatky. Kalvária vytvára vonkajší sakrálny priestor, je miestom individuálnych a príležitostných komunitných duchovných pobožností a plní primárny cieľ. Jej aktuálnu spoločenskú hodnotu zvyšuje aj jej využívanie ako oddychovo rekreačnej zóny Rajeckej doliny. Kalvárske návršie tvorí výraznú prírodnú architektonicko-urbanisticky dotvorenú dominantu zasadenú do prírodného prostredia Rajeckej Lesnej. Preukázateľné hodnoty kultúrnej krajiny so základnou kompozičnou osou krížovej cesty s ťažiskom pri jej päte a akcentom na vrchole kopca, sa formovali v priebehu histórie a majú nielen dokumentačnú, ale aj vývojovo jedinečnú hodnotu. V nedávnej dobe odstránené zalesnenie kalvárskeho kopca prinavrátilo pôvodnú viditeľnosť kaplniek zastavení z mnohých diaľkových pohľadov v rámci doliny. Architektonicko-výtvarné spracovanie kalvárie má význam a hodnotu v celoslovenskom kontexte. Architektonická hodnota kostola spočíva predovšetkým v zachovanej dispozícii a jeho hmotovo-priestorovom riešení pochádzajúcom z neoklasicistickej stavebnej etapy. Kalvárske kaplnky zachované v svojej pôvodnej hmote a výraze sú neoddeliteľnou architektonickou súčasťou súboru.
Kalvária je nositeľkou súboru pamiatkových hodnôt v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov: hodnoty historickej, spoločenskej, krajinnej, urbanistickej, architektonickej a výtvarnej. Súčasťou pamiatkového fondu Slovenskej republiky sa stala na základe rozhodnutia Pamiatkového úradu SR, ktoré nadobudlo právoplatnosť 5. januára 2026. Do registra nehnuteľných kultúrnych pamiatok Ústredného zoznamu pamiatkového fondu bola zapísaná pod číslom 13062/1-17 ako súbor sedemnástich pamiatkových objektov – kalvárskeho vrchu, kostola Nanebovstúpenia Pána, lurdskej kaplnky a štrnástich kaplniek krížovej cesty (I. – XIV. zastavenie).
Mgr. Milada Oravcová, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
Odborný podklad na vyhlásenie kalvárie za národnú kultúrnu pamiatku vypracovali Mgr. Katarína Marcová, Ing. arch. Karol Ďurian, PhD. a Mgr. Jana Piecková z KPÚ Žilina
Kalvária v Rajeckej Lesnej sa stala národnou kultúrnou pamiatkou
Kalvária v Rajeckej Lesnej vybudovaná na začiatku 20. rokov 20. storočia predstavuje ucelený a dôsledne prepracovaný komplex objektov situovaných v exponovanom, pôsobivom a cielene vybranom prírodnom prostredí s funkčnou hodnotou vonkajšieho sakrálneho priestoru a pútnického miesta. Jej vznik historicky nadväzuje na tunajšiu dlhú pútnickú tradíciu spojenú so zázračnou sochou Panny Márie datovanou do 15. storočia. Ako pútnické miesto sa Rajecká Lesná spomína už v druhej polovici 18. storočia. Tradícia pútí k tzv. Matke Božej Frívaldskej, ktorá v názve odkazuje na historický názov dnešnej Rajeckej Lesnej – Frívald (z nemeckého Friwald, Friewald), podnietila miestnych veriacich k výstavbe jedinečného areálu v Rajeckej doline. Kalvária, spolu s terénnymi úpravami, bola vybudovaná v rokoch 1920 – 1921 z darov frívaldských rodákov žijúcich v Amerike z vďačnosti za to, že sa uchránili pred prvou svetovou vojnou. Výstavbu organizovali Martin Pakoš a Filip Miko, ktorí pricestovali z Ameriky. Slávnostná posviacka vrcholového kostola bola vykonaná 29. mája 1921.
Kalvária sa rozprestiera na severnom úpätí a čiastočne hrebeni vrchu Skotňa (Malá Fatra) nad Rajeckou kotlinou. Tvorí ju štrnásť kaplniek zastavení krížovej cesty a rímskokatolícky Kostol nanebovstúpenia Pána, pred ktorým sa nachádza trojica krížov s postavami Krista a lotrov. Kalvária je prístupná zo západnej strany cez vstupnú bránu s krátkym oplotením. Kaplnky sú usporiadané v troch vertikálnych radoch pozdĺž cikcakovito zalamovaného chodníka, ktorý stúpa na vrchol kopca ku kostolu. Chodník je bez špeciálnej povrchovej úpravy. Kaplnky zastavení majú podobu malých účelových sakrálnych stavieb, ich jednoduchosť však vyvažuje veľkolepá krajinárska scenéria. Kaplnky strohého vzhľadu na obdĺžnikovom pôdoryse a so sedlovou strieškou sú otočené čelnou stranou na sever. Reliéfy v ich vnútri zobrazujú výjavy jednotlivých zastavení boli zhotovené v Mníchove.
Kostol nanebovstúpenia Pána je jednoduchou jednoloďovou stavbou s rovným uzáverom a predstavanou vežou zavŕšenou ihlancovou strechou. Vežové priečelie je orientované na sever. Kostolu dodávajú neogotický charakter okná ukončené lomeným oblúkom. Interiér je zaklenutý jednoduchou valenou klenbou. Samotné steny sú doplnené o štukovú výzdobu s pilastrami. V interiéri kostola sa nachádza niekoľko diel výtvarného umenia od neznámych autorov. Sú medzi nimi neogotický oltár s maľbou zobrazujúcou Nanebovstúpenie Pána, drevená oltárna menza zdobená stĺpmi s akantovými hlavicami, reliéfmi viniča a monogramom JHS, sériovo vyrábané drevené sochy sv. Cyrila a sv. Metoda sekundárne umiestnené po stranách oltára, ako aj drevená socha Krista s motívom Božského srdca Ježišovho a novodobý obraz sv. Bernadety. V kostole je umiestnená pamätná žulová doska s menami darcov, ktorí prispeli na stavbu kalvárie. Vo veži je na kovovej zvonovej stolici elektrifikovaný zvon z roku 1949.
Súčasťou kalvárskeho súboru je lurdská kaplnka Panny Márie z roku 1917, situovaná na úpätí kopca v blízkosti zázračného prameňa sv. Františka. Jednoduchá sakrálna stavba sa nezachovala v autentickej podobe, neskoršie nevhodné úpravy sú však reverzibilné. V širšom kontexte je možné hodnotu stavby vnímať predovšetkým v kontexte jej blízkosti pri kalvárii, ako jej neodmysliteľný prvok s väzbou na pútnické miesto – prameň sv. Františka.
Kostol nanebovstúpenia Pána, kaplnky krížovej cesty a lurdská kaplnka sú komplexnou a neodmysliteľnou súčasťou celej architektonicko-urbanistickej kompozície pamiatky. Kalvária vytvára vonkajší sakrálny priestor, je miestom individuálnych a príležitostných komunitných duchovných pobožností a plní primárny cieľ. Jej aktuálnu spoločenskú hodnotu zvyšuje aj jej využívanie ako oddychovo rekreačnej zóny Rajeckej doliny. Kalvárske návršie tvorí výraznú prírodnú architektonicko-urbanisticky dotvorenú dominantu zasadenú do prírodného prostredia Rajeckej Lesnej. Preukázateľné hodnoty kultúrnej krajiny so základnou kompozičnou osou krížovej cesty s ťažiskom pri jej päte a akcentom na vrchole kopca, sa formovali v priebehu histórie a majú nielen dokumentačnú, ale aj vývojovo jedinečnú hodnotu. V nedávnej dobe odstránené zalesnenie kalvárskeho kopca prinavrátilo pôvodnú viditeľnosť kaplniek zastavení z mnohých diaľkových pohľadov v rámci doliny. Architektonicko-výtvarné spracovanie kalvárie má význam a hodnotu v celoslovenskom kontexte. Architektonická hodnota kostola spočíva predovšetkým v zachovanej dispozícii a jeho hmotovo-priestorovom riešení pochádzajúcom z neoklasicistickej stavebnej etapy. Kalvárske kaplnky zachované v svojej pôvodnej hmote a výraze sú neoddeliteľnou architektonickou súčasťou súboru.
Kalvária je nositeľkou súboru pamiatkových hodnôt v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov: hodnoty historickej, spoločenskej, krajinnej, urbanistickej, architektonickej a výtvarnej. Súčasťou pamiatkového fondu Slovenskej republiky sa stala na základe rozhodnutia Pamiatkového úradu SR, ktoré nadobudlo právoplatnosť 5. januára 2026. Do registra nehnuteľných kultúrnych pamiatok Ústredného zoznamu pamiatkového fondu bola zapísaná pod číslom 13062/1-17 ako súbor sedemnástich pamiatkových objektov – kalvárskeho vrchu, kostola Nanebovstúpenia Pána, lurdskej kaplnky a štrnástich kaplniek krížovej cesty (I. – XIV. zastavenie).
Mgr. Milada Oravcová, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
Odborný podklad na vyhlásenie kalvárie za národnú kultúrnu pamiatku vypracovali Mgr. Katarína Marcová, Ing. arch. Karol Ďurian, PhD. a Mgr. Jana Piecková z KPÚ Žilina
Najnovšie podujatia
Odborný seminár Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja
Trnavská radnica
02.12.2025 13:00
02.12.2025 18:00
Najnovšie publikácie
Kalvária v Rajeckej Lesnej sa stala národnou kultúrnou pamiatkou
Kalvária v Rajeckej Lesnej vybudovaná na začiatku 20. rokov 20. storočia predstavuje ucelený a dôsledne prepracovaný komplex objektov situovaných v exponovanom, pôsobivom a cielene vybranom prírodnom prostredí s funkčnou hodnotou vonkajšieho sakrálneho priestoru a pútnického miesta. Jej vznik historicky nadväzuje na tunajšiu dlhú pútnickú tradíciu spojenú so zázračnou sochou Panny Márie datovanou do 15. storočia. Ako pútnické miesto sa Rajecká Lesná spomína už v druhej polovici 18. storočia. Tradícia pútí k tzv. Matke Božej Frívaldskej, ktorá v názve odkazuje na historický názov dnešnej Rajeckej Lesnej – Frívald (z nemeckého Friwald, Friewald), podnietila miestnych veriacich k výstavbe jedinečného areálu v Rajeckej doline. Kalvária, spolu s terénnymi úpravami, bola vybudovaná v rokoch 1920 – 1921 z darov frívaldských rodákov žijúcich v Amerike z vďačnosti za to, že sa uchránili pred prvou svetovou vojnou. Výstavbu organizovali Martin Pakoš a Filip Miko, ktorí pricestovali z Ameriky. Slávnostná posviacka vrcholového kostola bola vykonaná 29. mája 1921.
Kalvária sa rozprestiera na severnom úpätí a čiastočne hrebeni vrchu Skotňa (Malá Fatra) nad Rajeckou kotlinou. Tvorí ju štrnásť kaplniek zastavení krížovej cesty a rímskokatolícky Kostol nanebovstúpenia Pána, pred ktorým sa nachádza trojica krížov s postavami Krista a lotrov. Kalvária je prístupná zo západnej strany cez vstupnú bránu s krátkym oplotením. Kaplnky sú usporiadané v troch vertikálnych radoch pozdĺž cikcakovito zalamovaného chodníka, ktorý stúpa na vrchol kopca ku kostolu. Chodník je bez špeciálnej povrchovej úpravy. Kaplnky zastavení majú podobu malých účelových sakrálnych stavieb, ich jednoduchosť však vyvažuje veľkolepá krajinárska scenéria. Kaplnky strohého vzhľadu na obdĺžnikovom pôdoryse a so sedlovou strieškou sú otočené čelnou stranou na sever. Reliéfy v ich vnútri zobrazujú výjavy jednotlivých zastavení boli zhotovené v Mníchove.
Kostol nanebovstúpenia Pána je jednoduchou jednoloďovou stavbou s rovným uzáverom a predstavanou vežou zavŕšenou ihlancovou strechou. Vežové priečelie je orientované na sever. Kostolu dodávajú neogotický charakter okná ukončené lomeným oblúkom. Interiér je zaklenutý jednoduchou valenou klenbou. Samotné steny sú doplnené o štukovú výzdobu s pilastrami. V interiéri kostola sa nachádza niekoľko diel výtvarného umenia od neznámych autorov. Sú medzi nimi neogotický oltár s maľbou zobrazujúcou Nanebovstúpenie Pána, drevená oltárna menza zdobená stĺpmi s akantovými hlavicami, reliéfmi viniča a monogramom JHS, sériovo vyrábané drevené sochy sv. Cyrila a sv. Metoda sekundárne umiestnené po stranách oltára, ako aj drevená socha Krista s motívom Božského srdca Ježišovho a novodobý obraz sv. Bernadety. V kostole je umiestnená pamätná žulová doska s menami darcov, ktorí prispeli na stavbu kalvárie. Vo veži je na kovovej zvonovej stolici elektrifikovaný zvon z roku 1949.
Súčasťou kalvárskeho súboru je lurdská kaplnka Panny Márie z roku 1917, situovaná na úpätí kopca v blízkosti zázračného prameňa sv. Františka. Jednoduchá sakrálna stavba sa nezachovala v autentickej podobe, neskoršie nevhodné úpravy sú však reverzibilné. V širšom kontexte je možné hodnotu stavby vnímať predovšetkým v kontexte jej blízkosti pri kalvárii, ako jej neodmysliteľný prvok s väzbou na pútnické miesto – prameň sv. Františka.
Kostol nanebovstúpenia Pána, kaplnky krížovej cesty a lurdská kaplnka sú komplexnou a neodmysliteľnou súčasťou celej architektonicko-urbanistickej kompozície pamiatky. Kalvária vytvára vonkajší sakrálny priestor, je miestom individuálnych a príležitostných komunitných duchovných pobožností a plní primárny cieľ. Jej aktuálnu spoločenskú hodnotu zvyšuje aj jej využívanie ako oddychovo rekreačnej zóny Rajeckej doliny. Kalvárske návršie tvorí výraznú prírodnú architektonicko-urbanisticky dotvorenú dominantu zasadenú do prírodného prostredia Rajeckej Lesnej. Preukázateľné hodnoty kultúrnej krajiny so základnou kompozičnou osou krížovej cesty s ťažiskom pri jej päte a akcentom na vrchole kopca, sa formovali v priebehu histórie a majú nielen dokumentačnú, ale aj vývojovo jedinečnú hodnotu. V nedávnej dobe odstránené zalesnenie kalvárskeho kopca prinavrátilo pôvodnú viditeľnosť kaplniek zastavení z mnohých diaľkových pohľadov v rámci doliny. Architektonicko-výtvarné spracovanie kalvárie má význam a hodnotu v celoslovenskom kontexte. Architektonická hodnota kostola spočíva predovšetkým v zachovanej dispozícii a jeho hmotovo-priestorovom riešení pochádzajúcom z neoklasicistickej stavebnej etapy. Kalvárske kaplnky zachované v svojej pôvodnej hmote a výraze sú neoddeliteľnou architektonickou súčasťou súboru.
Kalvária je nositeľkou súboru pamiatkových hodnôt v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov: hodnoty historickej, spoločenskej, krajinnej, urbanistickej, architektonickej a výtvarnej. Súčasťou pamiatkového fondu Slovenskej republiky sa stala na základe rozhodnutia Pamiatkového úradu SR, ktoré nadobudlo právoplatnosť 5. januára 2026. Do registra nehnuteľných kultúrnych pamiatok Ústredného zoznamu pamiatkového fondu bola zapísaná pod číslom 13062/1-17 ako súbor sedemnástich pamiatkových objektov – kalvárskeho vrchu, kostola Nanebovstúpenia Pána, lurdskej kaplnky a štrnástich kaplniek krížovej cesty (I. – XIV. zastavenie).
Mgr. Milada Oravcová, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
Odborný podklad na vyhlásenie kalvárie za národnú kultúrnu pamiatku vypracovali Mgr. Katarína Marcová, Ing. arch. Karol Ďurian, PhD. a Mgr. Jana Piecková z KPÚ Žilina