Neobarokový kaštieľ s areálom je situovaný v severnej časti mesta Humenné. Už v 13. storočí stála na jeho mieste stredoveká pevnosť, tzv. vodný hrad. Jeho podoba nie je známa, avšak v roku 1619, počas povstania Gabriela Bethlena, bol vypálený. Po požiari dal majiteľ Humenného Juraj III. Drughet postaviť nové veľké poschodové štvorkrídlové reprezentačné sídlo s centrálnym nádvorím, otvorenými arkádovými chodbami a postupne dostavovanými nárožnými vežami. Po jeho smrti pokračoval v stavbe aj jeho syn Ján IX. V strede čelného južného krídla stála mohutná veža s hlavnou bránou a padacím mostom nad vodnou priekopou. Po vymretí Drugethovcov po meči v roku 1684 sa majetky delili medzi dedičky rodu, ktoré sa vydali za príslušníkov ďalších významných šľachtických rodov. Práve v tomto období, v rokoch rokoch 1715-1729 sa uvádza niekoľko väčších aj menších stavebných zásahov ako zamurovanie renesančných arkád, stavba balkóna na nádvorí, nahradenie plochej strechy. V roku 1787 sa Štefan Csáky postaral o prestavbu, pri ktorej bol zjednotený vzhľad kaštieľa a upravený interiér podľa dobovej módy. Z obdobia 2. polovice 18.storočia pochádzajú i rokokové sochy alegórie s dieťaťom a s levom. V roku 1812 sa sobášom Karola III. Andrássyho s Etelkou Szapáryovou, pravnučkou Anny Márie Csákyovej, stávajú majiteľmi kaštieľa Andrássyovci z betliarskej vetvy. Noví majitelia sa rozhodli prestavať objekt na spôsob francúzskych pseudobarokových kaštieľov, čo zahŕňalo úpravu centrálnej a nárožných veží na rizality, striech na manzardové, či adaptáciu interiéru. Zmenil sa i charakter okolia, na mapách 2. vojenského mapovania sa objavuje pravidelná úprava s chodníkmi situovaná vo východnej časti areálu. V roku 1874 dal Alexander Andrássy smerom k mestu vybudovať francúzsky park a smerom na východ anglický park s rybníkom. Kaštieľ bol Andrássyovcom v roku 1945 skonfiškovaný, z pôvodného mobiliáru a knižnice sa však následne podarilo zachrániť iba zlomok. V nasledujúcom období slúžil rôznym účelom, spočiatku hlavne ako škola, neskôr sa stal sídlom Vihorlatského múzea. S tým súviseli rôzne adaptácie priestorov v interiéry a parciálne opravy podľa potreby. Zároveň sa neustále v dôsledku individuálnej i verejnej výstavby zmenšovala plocha neudržiavaného parku. Rekonštrukcia parku a jednotlivých jeho prvkov prebiehala postupne od roku 2003. Komplexná obnova fasád a striech kaštieľa prebehla v rokoch 2015-2016. V súčasnosti kaštieľ predstavuje dvojpodlažný, z väčšej časti podpivničený, štvorkrídlový objekt s uzavretou štvorcovou dispozíciou, s členením nárožnými rizalitmi a dominantným centrálnym vstupným rizalitom v južnom krídle. Jednotlivé krídla majú dvojtraktovú dispozíciu s typickým riešením s užším chodbovým traktom orientovaným do nádvoria a širším obytným traktom po vonkajšom obvode. Pivničné priestory, ktoré sa rozkladajú pod južným, východným a západným krídlom sú zaklenuté valenými klenbami. Vnútorný chodbový trakt je na oboch nadzemných podlažiach zaklenutý valenou klenbou so styčnými lunetovými výsečami. Z chodby sú prístupné jednotlivé miestnosti vonkajšieho traktu, v niektorých prípadoch sú prepojené i navzájom oproti sebe stojacimi vstupmi, čím vznikajú enfilády. Priestory sú zaklenuté v prevažnej miere valenými a korýtkovými klenbami s výsečami. Klenby sú bohato zdobené štukovou výzdobou sústredenou hlavne v reprezentačných priestoroch a nárožných vežiach a taktiež bohatou figurálnou, florálnou a iluzívnou výmaľbou v južnom a západnom krídle. Poschodie južného krídla je prístupné reprezentatívnym centrálnym dvojramenným pravotočivým kamenným schodiskom s dreveným historizujúcim zábradlím. Schodiskový priestor, ako i reprezentačné salóny druhého podlažia majú drevené kazetové obloženie. Krovy sú na celom objekte novodobé, typologicky väznicové vešadlové konštrukcie s klieštinami, strechy sú manzardové s plechovou krytinou. Súčasná porastová štruktúra a druhové zloženie porastov v parku nesú základné princípy zakladania prírodno-krajinárskych parkových kompozícii z druhej polovice 19. storočia, doplnená výsadbami v polovici 20. storočia a solitérnymi dosadbami na konci storočia, s čiastočne zachovanou pôvodnou komunikáciou, doplnenou o novodobú sieť chodníkov nadväzujúcu na rekonštruovaný pravidelný parter. Hlavný vstup do areálu parku je z juhu. Na murovanú historickú bránu nadväzuje pravidelne upravený parter s dvoma fontánami a spevnenými chodníkmi dlažby, ktoré vedú priamočiaro od brány ku hlavnému vstupu do kaštieľa. Cestu pred vchodom do kaštieľa lemujú balustrády s erbami Andrássyovcov a Wenckenheimovcov. Brána a balustrády sú doplnené monumentálnymi sochami levov a levíc, ktoré patria k ojedinelým príkladom dochovaných zvieracích exteriérových sôch. (Okkel Samuel, PÚSR)