Rímskokatolícky kostol Najsvätejšieho tela a krvi Kristovej v centre Stropkova bol postavený približne na prelome 14. a 15.storočia. V prvej stavebnej etape vznikol ako trojloďová stavba s rozsiahlym presbytériom, z juhu pristavanou kaplnkou a zo severu sakristiou, čo dokladajú novšie archeologické a stavebno-historické výskumy. V danom období bol Stropkov súčasťou majetku pánov z Perína, pričom kostol bol postavený ako súčasť mestského hradu. V roku 1593 bol podľa vizitácie kostol výraznejšie poškodený a počas následnej rekonštrukcie bola na mieste kaplnky vybudovaná hranolová veža. V druhej polovici 17.storočia bola rebrová klenba lode nahradená valenými klenbami s lunetovými výsečami a pod kostolom bola vybudovaná krypta rodu Peteo, ktorý v tomto období mesto vlastnil. V 18.storočí bola prestavaná sakristia, doplnená empora a ďalšie krypty. V 19.storočí sa vyskytla potreba chrám staticky zabezpečiť opornými piliermi. Neskôr bola postavená predsieň a objekt kostola bol už len opravovaný, naposledy v rokoch 2000-02. Dnešná dispozícia kostola je trojloďová s predsieňou na západe a polygonálne ukončeným presbytériom na východe, ku ktorému je zo severu pristavaná sakristia a z juhu veža s drobnou schodiskovou prístavbou. Fasády kostola sú hladké, členené iba soklom a korunnou rímsou. Predsieň a veža sú navyše rozčlenené viacerými kordónovými rímsami. Okná kostola sú vysoké, ukončené lomeným oblúkom a s šikmými osteniami. Odlišné okná možno nájsť na sakristii a spodných podlažiach veže, kde sú pravouhlé. Hlavná západná fasáda lode je v nárožiach podopretá mohutnými opornými piliermi. Nachádzajú sa na nej dve okná a predsieň uprostred, do ktorej vedie hlavný vchod s lomeným záklenkom a nad ním trojica otvorov arkády. Na severnej fasáde lode nájdeme bočný vchod s oblúkovým záklenkom a jedno okno. Fasáda svätyne je celá prekrytá dvojposchodovou sakristiou. Z južnej strany lode sú dve okná s parapetmi v rôznej výške a jedno na svätyni. Z východu je presbytérium podopreté mohutnými opornými piliermi, medzi ktorými sa nachádza jedno okno. Do sakristie vedie z východnej strany samostatný vstup. Na fasádach troch dolných podlaží veže a schodiskovej prístavby sú drobné štvoruholníkové okná a vyššie na veži sú okná s lomeným oblúkom. Nad nimi sú z každej strany ciferníky hodín a v najvyššom poschodí je veža lemovaná arkádovými otvormi ochodze. Vstupný priestor chrámu tvorí obdĺžniková predsieň s rovným stropom. S loďou ju spája gotický portál s lomeným oblúkom. Do lode sa vstupuje popod murovanú emporu cez celú šírku trojlodia podopretú štyrmi piliermi. Priestor pod ňou je zaklenutý piatimi poľami plackových klenieb, ktoré sú spolu s čelným múrom empory bohato zdobené barokovou štukovou výzdobou. Všetky tri lode kostola sú zaklenuté velenými klenbami s lunetovými výsečami. Presvetľujú ich okná ukončené lomeným oblúkom s šikmými osteniami a parapetmi. Svätyňa sa k hlavnej lodi pripája neomietaným lomeným víťazným oblúkom. Krytá je gotickou sieťovou rebrovou klenbou a presvetlená z juhu gotickými oknami. V južnom múre sa nachádza pravouhlý kamenný gotický portál sprístupňujúci vežu. Oproti nemu, na severnej stene, je umiestnený vstup do sakristie. V úrovni 2.poschodia sú dva otvory s lomenými záklenkami, ktoré prepájajú oratórium na poschodí sakristie so svätyňou. Oratórium je kryté rovným stropom, sakristia pod ním pruskou klenbou. Strecha lode je valbová, nad presbytériom s trojbokým ukončením nad záverom. Strechy predsiene i sakristie sú valbové a veže osemboká ihlanovitá s námetkami. Krytinu tvorí pozinkovaný plech. (Okkel Samuel, PÚSR)