Stropkovský kaštieľ sa nachádza v centre mesta v blízkosti miestneho farského kostola. Obe stavby boli pôvodne súčasťou hradu, ktorý tu stál od stredoveku. Najstarší písomným dokladom o jeho existencii je donácia Žigmunda Luxemburského Imrichovi Perényimu z roku 1408. V tej dobe sa jednalo iba o pevnosť, následne sa však začala prestavovať na hrad. Od roku 1569 boli majiteľmi mesta Petheovci, ktorí na tunajšom hrade aj sídlili. Z toho vyplynuli aj rozsiahle stavebné úpravy na luxusné šľachtické sídlo, no v dôsledku tureckej hrozby nutne pribudli aj nové obranné prvky. Výsledná podoba hradu bola zachytená na nákrese z roku 1767 zahrnutého do dedičného súpisu po vymretí Petheovského rodu. Osudným sa hradu stal rok 1814, kedy mesto postihol rozsiahly požiar. Poškodený hrad začal chátrať. Jeho úplnú deštrukciu dokonali miestni obyvatelia, ktorí rozobrali múry na stavebný materiál. Zachoval sa iba kaštieľ, ktorého renesančná budova bola viackrát prestavaná, až v roku 2006 jej bola prinavrátená predpokladaná podoba zo 17.-18.storočia. Pôvodný rozsah hradu, ako bol zistený archeologickým výskumom, je čiastočne prezentovaný náznakovou rekonštrukciou v teréne z lomového kameňa. Dispozícia kaštieľa je dvojtraktová na obdĺžnikovom pôdoryse s orientáciou sever-juh. Budova je dvojpodlažná, čiastočne podpivničená a s prispôsobeným obytným podkrovím. Hlavná východná fasáda je v oboch poschodiach šesťosová, tvorená arkádami s okennou výplňou. Arkády majú oblúkové ukončenie, šikmé ostenia a rovné parapety. Na prízemí je v druhej osi od severu umiestnený hlavný vchod. Zvyšné fasády sú členené oknami so segmentovým záklenkom a jednoduchou šambránou. Na západnej strane sú v štyroch osiach, na severnej a južnej v dvoch. Na severnej fasáde nájdeme v jednej z osí vstup rovnako so segmentovým záklenkom. Po obvode kaštieľa sa tiahne medzi prvým a druhým poschodím kordónová rímsa prerušená v severných nárožiach. Západné je podopreté mohutným oporným pilierom a z východného vystupuje mohutná schodisková prístavba bez členenia, perforovaná iba dvojicou okien orientovaných na západ. Podpivničená je západná polovica kaštieľa, pričom suterén pokračuje aj ďalej na sever, kde pôvodne siahal pôdorys stavby. Hlavným vstupom sa vchádza do východného traktu tvoreného pozdĺžnou halou prekrytou valenou klenbou s lunetovými výsečami a ukončený štvorramenným pravouhlým schodiskom na severnej strane. Zo vstupnej haly vedú tri segmentovo ukončené otvory do západného traktu. Ten pozostáva zo štyroch miestností. Južná je obdĺžniková, stredná štvorcová a na severe sú umiestnené vedľa seba dve menšie miestnosti. Okrem poslednej severozápadnej miestnosti s rovným stropom sú všetky zaklenuté valenými klenbami s lunetovými výsečami. Druhé podlažie je rovnako dvojtraktové s miestnosťami prekrytými rovnými stropmi. Východný trakt tvoria dve miestnosti a západný veľká sála v južnej časti so vstupným priestorom v severnej a menším priestorom v severozápadnom rohu. Podkrovie je v oboch traktoch podelené priečkami na obdĺžnikové miestnosti a medzi nimi vedie od schodiska spojovacia chodba. Stropy miestností sú rovné so zošikmením podľa sklonu strechy. Presvetlené sú vikiermi v streche umiestnenými v osiach okien. Strecha je valbová s námetkami, prekrýva ju pálená keramická krytina. Krov je modernej väznicovej konštrukcie. (Okkel Samuel, PÚSR)