Detail NNKP
STANICA ŽELEZNIČNÁ (osobná železničná stanica)
urbanizmus
Autor | Remeslo | Narodenie - Úmrtie |
---|---|---|
Lacko Jozef | architekt | 1917-1978 |
Hlavná osobná stanica sa nachádza juhozápadne od centra mesta Zvolen, na severnom brehu rieky Slatina. Budovať sa začala v roku 1953 podľa projektu Ing. arch. Jozefa Lacka poniže pôvodnej zastávky Zvolen - Hrad. Práce boli ukončené v roku 1963, pričom do prevádzky bola uvedená už počas výstavby, 29. augusta 1959, pri príležitosti 15. výročia SNP. Výpravná budova bola sprevádzkovaná v roku 1960, je dimenzovaná na maximálnu dennú frekvenciu 16 000 cestujúcich. V roku 1995 bola vykonaná modernizácia podchodov a v rokoch 2019-2022 prebehla rekonštrukcia, pri ktorej došlo k zatepleniu a oplášteniu, architektonické riešenie však nebolo narušené. Stanica sa skladá z výpravnej budovy s čakárňou a dvoch bočných krídiel, juhozápadné je dvojpodlažné s trojpodlažným objektom s bytmi v závere a severovýchodné je trojpodlažné, s jedným podzemným podlažím. Výpravná budova je jednopodlažná, čiastočne podpivničená, s vyvýšeným stropom, ktorý má v rámoch nosnej železobetónovej konštrukcie segmentové výplne. Konštrukciu stropu nesú kruhové piliere, ktoré členia priestor v úrovni pasáže po stranách haly a medzi oknami. Po stranách sú obslužné priestory s presklenými oknami a dvermi. Steny i podlahy súvisiacich priestorov sú obložené platňami z prírodného lešteného mramoru. Priestor presvetľujú nad úrovňou obslužných priestorov zo všetkých strán po strop siahajúce okná. Na severovýchodnej strane je voľný prechod do čakárne s kazetovým stropom. Severná administratívna budova je trojtraktová, so stredovou chodbou a priestormi po stranách, naopak južné krídlo je dvojtraktové. Hlavnej severozápadnej fasáde dominuje vysoký kubus výpravnej haly, členený pravidelným striedaním vysokých okien a pilierov, ktorý vystupuje zo širšej jednopodlažnej časti priečelia. Vstup je situovaný v strede dispozície, prístupnný schodiskom za líniou čelnej fasády. Plocha fasád je obložená platňami z travertínu, okolo okien sú špalety obložené mierne predstupujúcimi platňami. Toto tvaroslovie sa opakuje i na zvyšných fasádach haly a v čiastočnej obmene sa uplatňuje i na fasádach bočných krídel. Komplex budov stanice, navrhnutý v štýle socialistického realizmu, čerpá inšpiráciu v klasickej architektúre, ktorá sa prejavuje riešením exteriéru, no zároveň je doplnená až funkcionalisticky riešeným a premysleným interiérom ako i umelecko-remeselnými detailami. (Okkel Samuel, PÚSR)
• DULA, Matúš a kol.: Architektúra na Slovensku : stručné dejiny. Bratislava: Slovart, 2005.
• DULA, Matúš: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok. PERFEKT, a. s. :Bratislava2007. s.133.
• GAJDOŠ, Ľudovít: Zvolen a okolie. MARTIN: Osveta, 1973.
• Kolektív autorov: Zvolen v minulosti a prítomnosti. Bratislava: OSVETA, 1959.
• Lacko, J.: Železničná stanica vo Zvolene, pohľad. IN: Architektura ČSR. č. 8/1959. ročník XVIII. str. 440.
• Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. Vydavateľstvo SAV: Bratislava: VEDA, 1978.
• Železničná stanica/RAILWAY STATION / Zvolen, Masarykova ulica / Jozef Lacko 1959 realizácia IN:ARCHITEKTURA ČSR 18, 1959, s.440.
Dudková Magdaléna: Podklad na vyhlásenie nehnuteľnej veci za Národnú kultúrnu pamiatku, KPÚ Banská Bystrica 2023.
- Unifikovaný názov PO: BUDOVA VÝPRAVNÁ
- Zaužívaný názov PO: osobná železničná stanica
- Číslo ÚZPF PO: 13040/1