Kostol sv. Martina v Lemešanoch
Kostol sv. Martina biskupa je situovaný juhozápadne od centrálnej časti obce Lemešany, ako solitérny objekt v malom areáli vymedzenom oplotením. Areál slúžil minimálne v 17. a 18. storočí ako obecný cintorín. Jestvujúci murovaný kostol bol postavený v roku 1635 na náklady Imricha Füzyho, predpokladá sa existencia aj staršieho, ktorý sa nezachoval, keďže v obci v 80. rokoch 16. storočia pôsobil evanjelický kazateľ. Vertikálne konštrukcie boli vymurované z kameňa, strop bol z dreva. Objekt tvorila pomerne malá loď, z ktorej bola len jemným odskokom odčlenená svätyňa. V roku 1781 objekt vyhorel, jeho obnovy sa ujali Imrich a Andrej z rodu Füzyiovcov. Pôvodným plánom bolo postaviť nový kostol, aby bol uchránený pred prípadným ďalším požiarom. Tieto zámery však neboli napokon uskutočnené a obnovený bol pôvodný kostol. Zrejme zo statických dôvodov bola vybudovaná jeho nová južná stena, čím vznikol výraznejší odskok od svätyne na južnej strane. Kostol bol novo zaklenutý, mal chór a malú sakristiu na južnej strane zaklenutú plackovou klenbou. V nike svätyne bol umiestnený obraz patróna kostola, na stene s výzdobou formou pilastrov a geometrických obrazcov nahrádzajúc tak tradičný oltár. Pribudla aj maľovaná výzdoba formou iluzívneho rámovania a medailónov s portrétmi. Chrám však naďalej nemal vežu, len samostatne stojacu drevenú zvonicu. V roku 1873 prebehla rekonštrukcia, kedy bol kostol vydláždený a vymaľovaný. Strecha kostola a vrchná časť veže bola pravdepodobne zhotovená podľa plánu vyhotoveného majstrom Ivaneckým zo Soľnej Bane. V priebehu 20. storočia bol objekt viackrát upravovaný, pôvodnú šindľovú strechu vymenili za plech, omietky až na korunnú rímsu nahradil brizolit, bol odstránený oporný systém kostola a starú drobnú sakristiu nahradila väčšia novostavba, ktorá bola v roku 2004 odstránená. V roku 2020 sa začalo s generálnou rekonštrukciou chrámu s ohľadom na jeho pamiatkové hodnoty. Počas odstraňovania novodobých omietkových vrstiev došlo v interiéri kostola k odkrytiu dekoratívnej nástennej maľby. Na plochách možno identifikovať iluzívne maľované rímsy, zrkadlá, či orámovania jednotlivých architektonických prvkov. Dispozícia kostola je pozdĺžna jednoloďová s polkruhovo ukončenou svätyňou na východe a na západe s predsieňou so vstavanou vežou. Vstup do kostola je zo západnej strany obdĺžnikovým otvorom dverí. Z predsiene zaklenutej segmentovou klenbou je po stranách prístupné točité schodisko na emporu, respektíve menší bočný priestor. Na východe je predsieň priamo otvorená do lode. Loď je zaklenutá dvomi poľami pruskej klenby, oddelenými medziklenbovými pásmi, ktoré dosadajú na prístenné pilastre s profilovanými rímsami. Priestor presvetľujú dve okná na južnej strane s polkruhovým stlačeným záklenkom a podkasaním. Západnú časť vypĺňa empora, formou vloženej železobetónovej platne s jednoduchým kovaným tyčovým zábradlím. Svätyňa sa na východnej strane pripája víťazným oblúkom so stlačeným záklenkom. Prekrytá je konchou a presvetlená zo severnej strany obdobným oknom ako v lodi. V uzávere presbytéria sa nachádza polkruhovo ukončená nika vymedzená dvojicou dekoratívnych štukových pilastrov. Taktiež plocha okolo niky a pilastrov je zdobená štukovou výzdobou. Fasády chrámu sú upravené novou hladkou omietkou, ukončené profilovanou korunnou rímsou. Západné priečelie aj s hmotou veže sú upravené lizénovými pásmi. V centrálnej osi je nad hlavným pravouhlým vstupným portálom situované kruhové a v úrovni štítu polkruhové okno a na hornom podlaží veže polkruhovo ukončený zvukový otvor, ktorý sa opakuje i na bočných stranách veže. Strecha nad loďou je sedlová, pokrytá plechom strihaným do pásov. Súčasný krov je z medzivojnového obdobia, hambálkovej krokvovej konštrukcie, zhotovený z kresaných trámov. (PÚSR-OKL)