Detail NNKP
KÚRIA (kúria)
Kúria sa nachádza na západnom okraji mesta Veľký Šariš, uprostred radovej zástavby rodinných domov na Hlavnej ulici. V písomnostiach sa už od 17. storočia spomínajú viaceré šľachtické sídla v meste, patriace rôznym príslušníkom roztrieštených zemepanských rodov, avšak až do 19. storočia nie je možné v prameňoch konkrétne identifikovať tento objekt. O výstavbe objektu ešte v 17. storočí svedčia architektonické detaily, ako i dendrochronologický výskum. Z tejto etapy sa zachovala dvojpriestorová južná časť kúrie. V období rokov 1740-1743 prebehla najväčšia prestavba. Táto baroková úprava dala objektu jeho výsledný pôdorys, všetky zastropenia, okenné a vstupné otvory a exteriérovú výzdobu. V 20. rokoch 19. storočia bola priečkami upravená vnútorná dispozícia, koncom storočia bola kompletne vymenená strecha a upravené okenné a dverové otvory a ich výplň. Posledné stavebné úpravy je možné datovať do obdobia tesne pred 1. svetovou vojnou, kedy vzniklo druhé podlažie dvorového krídla. V súčasnosti stojí objekt kúrie na pôdoryse v tvare L, skladá sa z hlavného jednopodlažného, čiastočne podpivničeného uličného krídla a dvojpodlažného dvorového krídla, niekdajšej sýpky. Fasády sú upravené hladkou bielou omietkou, horizontálne členené soklom a korunnou rímsou. Hlavná východná fasáda je šesťosová, v osiach sú situované pravouhlé okenné otvory, v ktorých sú osadené drevené dvojité výplne. Južná okenná os bola novodobo upravená na vstup do obchodnej prevádzky, prístupný schodiskom. Rovnaké okenné otvory sa nachádzajú i na ďalších fasádach kúrie. Hlavný vstup do objektu je umiestnený na dvorovej západnej fasáde. Je ním prístupná stredná miestnosť západného traktu v rámci dvojtraktovej dispozície uličného krídla. Južná miestnosť traktu je zaklenutá pôvodnou renesančnou valenou klenbou s dvomi pármi styčných trojbokých výsečí s vytiahnutými štukovými hrebienkami. Na severnej strane traktu sa nachádzala kuchyňa, na ktorú odkazuje zaklenutie dvomi poľami valenej klenby s medziklenbovým pásom, pričom vo vrchole severného poľa je otvor na odvod spalín. Východný trakt krídla je taktiež trojpriestorový, všetky miestnosti sú prekryté rovnými trámovými stropmi s podbitím. Každá z nich má vo východnom obvodovom múre situované pravouhlé okenné otvory so šikmými osteniami a ustúpenými parapetmi. Podzemné podlažie je prístupné zo vstupnej miestnosti jednoramenným schodiskom prekrytým segmentovou klenbou. Suterén tvorí len jeden priestor zaklenutý valenou tehlovou klenbou s podlahou z udusenej hliny. Dvorové krídlo je jednotraktové, prístupné z kuchyne a taktiež z exteriéru. Prízemie je rozdelené priečkou na dve miestnosti, druhé podlažie je jednopriestorové, presvetlené horizontálnymi segmentovými okennými otvormi. Miestnosti sú prekryté trámovými stropmi. Obe krídla kúrie sú prekryté valbovými strechami s plechovou krytinou. (Okkel Samuel, PÚSR)
LITERATÚRA
ČENTÉŠOVÁ, Mariana. Šľachtické sídla v Šariši a ich majitelia na konci 17. storočia. In Z dejín šľachtických knižníc na Slovensku I. Ed. Marcela Domenová. Prešov : Univerzitná knižnica v Prešove, 2013, s. 79-94.
DERFIŇÁK, Patrik. Parný mlyn vo Veľkom Šariši (1856 – 1945). In Annales historici Presovienses, roč. 10, č. 1-2, 2010, s. 93-132.
DUŠENKOVÁ, E.: Renesančné kaštiele v Šarišskej stolici. Prešov : VEGA, FF PU, 1997.
FELD, I.: 16. századi kastélyok északkelet - magyarországon. Sárospatak, 2000.
GÜNTHEROVÁ, A.: Renesančné umenie na Slovensku. In: Pamiatky a múzeá 1955.
HUDÁČEK, Pavol, ULIČNÝ, Ferdinand ml. Veľký Šariš. In Lexikón stredovekých miest na Slovensku. Bratislava : HÚ SAV, 2010, s. 552-563.
KOL. AUTOROV: Súpis pamiatok na Slovensku. III. zv. Bratislava : Obzor, 1969.
KOL. AUTOROV: Veľký Šariš – mesto a hrad. Veľký Šariš : Mestský úrad, 1999.
KUHN, I.: Renesančné portály na Slovensku. Bratislava : 1954.
KUHN, I.: Renesančná architektúra na Slovensku. In: ARS 2/1982. Bratislava : 1982.
KUHN, I.: Renesancia. In: Architektúra na Slovensku do polovice 19. storočia, Martin : 1958.
KOPPÁNY, T.: Várak és kastélyok magyarországon a 11.-19. században. Budapest : 1995.
MAJZLÍK, D. - KIBIC, K.: Vývoj architektúry v renesancii a baroku. Bratislava : 1992.
MENCLOVÁ, D.: Přehled vývoje renesanční architektúry na Slovensku. Bratislava : 1934.
POLLA, B.: Hrady a kaštiele na východnom Slovensku. Košice : 1980.
ŠPIRKO, J.: Východoslovenský renesančný sloh. In: Svojina, 1946.
TÓTH, S.: Sáros vármegye monografiája. I.-III. Budapest : 1909-1912.
ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Šariša. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1900.
ULIČNÝ, F.: Zápisnice zo zhromaždení šarišskej župy z rokov 1681 - 1695. Katalóg zv. 4. ŠOBA. Prešov : 1986.
ULIČNÝ, F.: Zápisnice zo zhromaždení šarišskej župy z rokov 1694 - 1716. Katalóg zv. 5. ŠOBA. Prešov : 1990.
ULIČNÝ, F.: Štátny archív v Prešove. Sprievodca po archívnych fondoch. Bratislava : 1959.
Urbaria et conscriptiones. 4. Füzet. Budapest : Műveszeettörténetti adatok, 1979.
DOKUMENTÁCIA
Archív KPÚ Prešov. Fond Historické mapy. Veľký Šariš. Inv. číslo: 239/B.
Archív KPÚ Prešov. Veľký Šariš, Hlavná ul. č. 7, dom obytný roľnícky s hospodárstvom. Návrh na vyhlásenie veci za kultúrnu pamiatku. Prešov, 1998. Inv. číslo: Z 559.
Archív KPÚ Prešov. Veľký Šariš – návrh na vyhlásenie historického jadra za pamiatkovú zónu. Prešov, 1996, s. 8-9. Inv. číslo: Z 555.
Magyar országos lévéltár – Arcanum adatbázis Kft., Urbaria et Conscriptiones. [online] Fascikel 106 Numerus 011, s. 035. [cit. 2014-02-14]. Dostupné na internete: <http://mol.arcanum.hu/urbarium/opt/a101112.htm?v=pdf&a=start>.
MV SR, ŠA v Prešove, pobočka Prešov, Fond Zápisnica zo zhromaždení Šarišskej župy 1681 – 1695), sign. č. 553.
MV SR, ŠA v Prešove, pobočka Prešov. DOHNANCOVÁ - SZABÓOVÁ, Eva. Prešovské pivovarníctvo v 19. storočí. Diplomová Práca, 1983, č. p. 1283.
MV SR, ŠA v Prešove, pobočka Prešov, Fond Šarišská župa – sčítanie obyvateľstva (1869), sign. č. 1 – 281, 283 – 367 (Veľký Šariš).
Architektonicko-historický pamiatkový výskum - Veľký Šariš, kúria, KPÚ Prešov, 2014.
- Unifikovaný názov PO: KÚRIA
- Zaužívaný názov PO: kúria
- Číslo ÚZPF PO: 12015/1