Detail NNKP
HRAD (Plavecký hrad)
Plavecký hrad stojí na skalnatom vrchu s nadmorskou výškou 425 m n. m., ktorý vystupuje z hlavného hrebeňa Malých Karpát smerom na sever do priestoru Záhorskej nížiny v katastri obce Plavecké Podhradie. Vďaka svojej polohe vysunutej do nížiny mal v minulosti možnosť veľmi dobrej kontroly územia na uhorsko-českom pohraničí. Hrad s najväčšou pravdepodobnosťou založil okolo polovice 13.storočia Detrich, syn bratislavského richtára Kunta, ktorý dostal okolité územie donáciou od Bela IV. Najstarším objektom hradu je východná veža na vrchole hradného vrchu, okolo ktorej zrejme viedlo i menšie opevnenie. Až v druhej polovici storočia boli vystavané hradby obklopujúce vrcholový skalný útes a hranolovú strážnu vežu na vrchole brala. Túto jednoduchú podobu pôvodného sídla zrejme dopĺňala aj obytná budova v severozápadnom nároží. Začiatkom 14.storočia sa hrad stal súčasťou majetkového domínia Matúša Čáka Trenčianskeho. Azda práve v tomto období bolo posilnené najzraniteľnejšie južné čelo hradu, ktoré dostalo novú dominantu v podobe obytnej hranolovej veže a na ňu sa napojilo nové opevnenie rozširujúce plochu hradu s bránou na východnej strane. Od smrti Matúša Čáka v roku 1321 spravovali hrad kráľovskí kasteláni a to až do roku 1394, keď ho získal od kráľa Žigmunda Luxemburského Stibor zo Stiboríc. Po vymretí Stiborovcov v roku 1434 sa novými majiteľmi stali grófi zo Sv. Jura a Pezinka. Pôvodný hrad sa za 14. a 15.storočie podstatne rozrástol. O lepšie opevnenie hradu sa zaslúžilo rozsiahle predhradie rozložené pozdĺž južného a západného úpätia. V hradnom jadre v tomto období vznikol na najlepšie chránenom okraji skaly štvorpodlažný palác. Koncom stredoveku rozobrali južné opevnenie a nanovo ho postavili o niečo južnejšie, čím zväčšili priestor predhradia. Vymretím rodu sa hrad vrátil korune, od ktorej ho získal Gašpar Serédy, ktorý ho zakrátko prepustil do zálohy Krištofovi Salmovi. V polovici 16. storočia sa s hroziacim tureckým nebezpečenstvom objavila potreba zosilnenia opevnenia a tak na južnej strane dnešného hradného jadra vyrástla mohutná podkovovitá bašta a parkanový múr. Aj noví majitelia Balassovci v druhej polovici storočia pokračovali v posilňovaní opevnenia a rozširovaní obytných a hospodárskych priestorov. Medzi mladšie novoveké úpravy, prevedené v druhej polovici 16. až začiatkom 17.storočia patrí dostavba paláca a budov v hradnom jadre, vzniká nová bašta na juhovýchodnom nároží a taktiež boli nadstavané hradby so štrbinovými strieľňami. Keďže nová bašta zablokovala vstup do hradu, bola postavená nová bránová veža na juhozápadnej strane areálu. Tento vstup bol neskôr doplnený vysunutým predbráním. Po vymretí Balassovcov roku 1621 hrad aj s panstvom získal od koruny Pavol IV. Pálffy. Počas povstania Františka II. Rákócziho v rokoch 1705-1706 sa o hrad ešte naposledy bojovalo, no vojnové udalosti ho natoľko poškodili, že sa stal neobývateľným. Definitívne bol opustený po roku 1707 a v priebehu nasledujúcich storočí už iba chátral. (Okkel Samuel, PÚSR)
LITERATÚRA
Fialová, H. – Fiala, A.: Hrady na Slovensku. Obzor, Bratislava 1966, obr. 313-319.
Fügedi, E.: Vár és társadalom a 13 – 14. századi Magyarországon, Budapest 1977, s. 122-123.
Házi, J.: Detrekő vára a középkorban. In: Házi, J.: Pozsony vármegye középkori földrajza. Kalligram, Bratislava 2000. s. 539-606.
Križanová, E.- Puškárová, B.: Turistický lexikón. Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. heslo: Borinka, Bratislava 1990, s.156-157.
Menclová, D.: Príspevok k typológii hradov, zámkov a kaštieľov na Slovensku. In: Pisoň, Š.: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku, Bratislava 1973, s. 397-445.
Pisoň, Š.: Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. Bratislava 1973, s. 262-264.
Plaček, M. – Bóna, M.: Encyklopédia slovenských hradov. Slovart, Bratislava 2007, s. 235-238.
Ružička, P.: Význam petrologického výskumu pri identifikácii a obnove stavebných kameňov zrúcanín malokarpatských hradov. In: Monumentorum tutela. Ochrana pamiatok 24. Pamiatkový úrad SR, Bratislava 2012, s. 77-84.
Slámka, M.: Kamenní strážcovia. Slovenský skauting, Bratislava 2003, s. 26-33.
Súpis pamiatok na Slovensku. heslo Plavecké Podhradie, Zväzok druhý K-P. Obzor, Bratislava 1968, 470 – 471
Šimkovic 2003, 589-590
Šimkovic, M.: Katalógové heslo: Plavecký hrad. In: D. Buran a kol.: Dejiny slovenského výtvarného umenia: Gotika. Slovart, Bratislava 2003, s. 589-590.
Šimkovic, M.: Plavecký hrad. Stručný sprievodca po zrúcanine hradu. Slovenský skauting, Bratislava 2009.
Ružička, P.: Význam petrologického výskumu pri identifikácii a obnove stavebných kameňov zrúcanín malokarpatských hradov. In: Monumentorum Tutela Ochrana pamiatok 24, Pamiatkový úrad SR, Bratislava 2012, s. 77-84.
Varjú, E.: Magyar várak. A Műemlékek Országos Bizottsága és a Könyvbarátok Szövetsége kiadása, Budapest 1932, s. 36-37
Váliné Pogány, J. (Ed.): Az örökség hagyományozása. Könyöki József műemlékfelmérései 1869-1890. Budapest 2000, s. 89 - 90.
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Veda, Bratislava 1977, s. 181-182.
DOKUMENTÁCIA
Detrekő. http://hu.wikisource.org/wiki/Pozsony_v%C3%A1rmegye_t%C3%B6rt%C3%A9nete
Detrekő - Gyötrőkő – Botránykő. http://www.gothic.hu/gothic.html?http://www.gothic.hu/varak_detreko.html
Detrekőváralja ww.kislexikon.hu/detreko-varalja.html#ixzz2eWNzwHY7
Deák, F.: Forgách Zsuzsánna 1582-1632. Mehner Vilmos kiadása, Budapest 1885.
http://mek.oszk.hu/05600/05619/html/
Greguš, M.: Hrad Pajštún – história. www.pajstun.sk/2013/05/05/hrad-pajstun-historia/#more-271
http://genealogy.euweb.cz/hung/palffy1.html
http://genealogy.euweb.cz/hung/palffy2.html
http://genealogy.euweb.cz/hung/balassa2.html
http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/136
Ipolyi, A.: Fehérhegységi utiképek. Első rész. Pozsonytól Szakolczáig fölfelé III. Vasárnapi Ujság 1859 október 9., 6. évfolyam, 41. szám, 483-485. http://epa.oszk.hu/00000/00030/00293/pdf/VU-1859_06_41_10_09.pdf
Ipolyi, A.: Fehérhegységi utiképek. Első rész. Pozsonytól Szakolczáig fölfelé (folytatás). Vasárnapi Ujság 1859 október 16., 6. évfolyam, 42. szám, 495-498. http://epa.oszk.hu/00000/00030/00294/pdf/VU-1859_06_42_10_16.pdf
Macejka, M.: Posledné malacké knieža Mikuláš XIII. 10 Okt 2010, http://malackepohlady.sk/?p=5246
Mednyánszky, A.: Detrekő vára. Tudományos Gyűjtemény, 1822, 6. ročník, VII. zväzok. Pest, Vydavateľ Petrózai Trattnern János Tamás 1822, s. 34-75.
Nešpor, J.: Plavecký hrad. http://www.dejinyzahoria.sk/2013/07/udalosti_15.html
Peres, ZS.: A magyar „hitbizományi“ jog kezdetei. Pécsi Tudományegyetem, Pécs 2009. http://doktori-iskola.ajk.pte.hu/files/tiny_mce/File/Vedes/Peres_Zsuzsanna_ertekezes.pdf
Reiszig, E.: A Pálffyak. In: Pozsony vármegye. Magyarország vármegyéi és városai. Arcanum adatbázis 2004. http://mek.oszk.hu/09500/09536/html/0017/28.html
Slovenský skauting: Odklínanie slovenských hradov – informačná tabuľa na hrade
Šimkovic, M.: Plavecký hrad. Architektonicko-historický výskum staticky narušených objektov: severný palác jadra a bránova veža 2. predhradia. 2012.
Vende, A.: Pozsony vármegye községei. heslo: Detrekőváralja. In: Pozsony vármegye. Magyarország vármegyéi és városai. Arcanum adatbázis 2004. http://mek.oszk.hu/09500/09536/html/0017/6.html
Vlčko, J.: Inžinierskogeologická pasportizácia vybraných historických objektov. Plavecké Podhradie - hrad. 1994. Archív PÚ SR, inv. č. T 3651
Zechel, M.: Plavecký hrad. http://www.ppodhradie.sk/hrad.php
Výsledky murovania na Plaveckom hrade – rok 2013. www.zdruzenie.castrum.sk
www.pamiatky.net
www.varak.hu
- Unifikovaný názov PO: VEŽA OBYTNÁ
- Zaužívaný názov PO: južná veža
- Číslo ÚZPF PO: 649/1
- Unifikovaný názov PO: STAVBA HOSPODÁRSKA I.
- Zaužívaný názov PO: južná hospodárska stavba
- Číslo ÚZPF PO: 649/2
- Unifikovaný názov PO: MÚR HRADBOVÝ I.
- Zaužívaný názov PO: hradbový múr
- Číslo ÚZPF PO: 649/3
- Unifikovaný názov PO: VEŽA BRÁNOVÁ I.
- Zaužívaný názov PO: bránová veža-základy
- Číslo ÚZPF PO: 649/4
- Unifikovaný názov PO: PALÁC HRADNÝ I.
- Zaužívaný názov PO: hradný palác,Z časť nádvoria I
- Číslo ÚZPF PO: 649/5
- Unifikovaný názov PO: PALÁC HRADNÝ II.
- Zaužívaný názov PO: hradný palác,S časť nádvoria I
- Číslo ÚZPF PO: 649/6
- Unifikovaný názov PO: STAVBA HOSPODÁRSKA II.
- Zaužívaný názov PO: S hospodárska stavba-základy
- Číslo ÚZPF PO: 649/7
- Unifikovaný názov PO: VEŽA VÝCHODNÁ
- Zaužívaný názov PO: východná veža
- Číslo ÚZPF PO: 649/8
- Unifikovaný názov PO: STAVBA
- Zaužívaný názov PO: východná stavba
- Číslo ÚZPF PO: 649/9
- Unifikovaný názov PO: BAŠTA I.
- Zaužívaný názov PO: V bašta
- Číslo ÚZPF PO: 649/10
- Unifikovaný názov PO: BAŠTA II.
- Zaužívaný názov PO: JV bašta, delová
- Číslo ÚZPF PO: 649/11
- Unifikovaný názov PO: PARKAN
- Zaužívaný názov PO: delová terasa
- Číslo ÚZPF PO: 649/12
- Unifikovaný názov PO: NÁDVORIE HRADNÉ I.
- Zaužívaný názov PO: horné nádvorie
- Číslo ÚZPF PO: 649/13
- Unifikovaný názov PO: CISTERNA
- Zaužívaný názov PO: cisterna-základy
- Číslo ÚZPF PO: 649/14
- Unifikovaný názov PO: MÚR HRADBOVÝ II.
- Zaužívaný názov PO: hradbový múr,opevnenie hradu
- Číslo ÚZPF PO: 649/15
- Unifikovaný názov PO: MÚR ŠTÍTOVÝ
- Zaužívaný názov PO: múr štítový
- Číslo ÚZPF PO: 649/16
- Unifikovaný názov PO: BAŠTA III.
- Zaužívaný názov PO: J bašta, delová
- Číslo ÚZPF PO: 649/17
- Unifikovaný názov PO: NÁDVORIE HRADNÉ II.
- Zaužívaný názov PO: stredné,J nádvorie
- Číslo ÚZPF PO: 649/18
- Unifikovaný názov PO: MÚR HRADBOVÝ III.
- Zaužívaný názov PO: múr hradbový
- Číslo ÚZPF PO: 649/19
- Unifikovaný názov PO: VEŽA BRÁNOVÁ II.
- Zaužívaný názov PO: bránová veža
- Číslo ÚZPF PO: 649/20
- Unifikovaný názov PO: PALÁC HRADNÝ III.
- Zaužívaný názov PO: Z hradný palác
- Číslo ÚZPF PO: 649/21
- Unifikovaný názov PO: NÁDVORIE HRADNÉ III.
- Zaužívaný názov PO: dolné nádvorie
- Číslo ÚZPF PO: 649/22
- Unifikovaný názov PO: PREDBRÁNIE
- Zaužívaný názov PO: predbránie JZ
- Číslo ÚZPF PO: 649/23