Hrad Kapušany
Hrad Kapušany sa nachádza severozápadne od rovnomennej obce a je situovaný na výraznom skalnom ostrohu na východnom okraji pozdĺžneho členitého hrebeňa horského masívu. Hrad svojou skladbou vytvára trojdielny komplex, pozostávajúci z jadra hradu, k nemu priradeného predhradia a doplnkového vonkajšieho opevnenia na severnej a čiastočne aj na západnej strane. Bol založený niekedy pred koncom 13. storočia. Prvá zmienka o ňom pochádza z roku 1323, viaže sa však k roku 1315, keď bol dobitý kráľovským vojskom po vzbure jeho majiteľa Henricha z Brezovice. Pri potlačení jeho vzbury bol hrad zrejme zničený. Tento hrad je stotožňovaný s doposiaľ spoľahlivo neidentifikovaným hradom Tubul, ktorý sa listinne spomína v roku 1249. Ďalší názov, ktorý sa používa pre tento hrad je Maglovec. Z prvej stavebnej etapy sa do súčasnosti zachovala nad terénom severná a východná hradba hradného jadra a časť murív východnej veže. Hrad od roku 1315 chátral až do roku 1410, kedy kapušianske panstvo kráľ Žigmund Luxemburský daroval budínskemu mešťanovi Ondrejovi de Koka aj s povolením nanovo vystavať hrad. Táto stavebná etapa dala základ súčasnej dispozície jadra hradu. Nová obvodová hradba čiastočne nadviazala na pôvodnú, smerom na juh však bolo jadro rozšírené. Vnútorná zástavba jadra bola pravdepodobne realizovaná postupne. Výsledkom bola trojkrídlová kompaktná zástavba okolo malého vnútorného nádvoria s dominantnou východnou vežou a hradným palácom na severnej strane a dvojicou menších obytných budov. Okolo polovice 15. storočia bol palác nadstavaný a novo rozčlenený v interiéri. V nadväznosti na prestavbu paláca prebehla radikálna úprava západnej veže, ktorej pôvodnú podobu nepoznáme, keďže bola takmer úplne zrúcaná. Stavba bola trojpodlažná, o jedno podlažie prevyšovala priľahlý palác. Pravdepodobne súčasne s tým bolo vybudované kamenné opevnenie predhradia, vymedzujúceho priestor vonkajšieho nádvoria severne a východne od jadra. Hradba sa napája na nárožie severozápadné a juhovýchodné nárožie jadra a svojimi dimenziami sleduje terénne podmienky, na severnej strane nad prístupovou cestou dosahuje hrúbku až 230cm. Stredoveký vývoj jadra hradu uzatvára nadstavba západnej veže o minimálne dve podlažia a hradného paláca o tretie podlažie. V prípade predhradia to bola prestavba exponovaného severozápadného nárožia opevnenia. V roku 1468 hrad obsadili bratríci, na rozkaz Mateja Korvína ho mala získať späť ozbrojená moc mešťanov Prešova, Bardejova a Košíc. Koncom 15. storočia naň zasa zaútočilo vojsko poľského kráľa Jána Albrechta. Po týchto útokoch ostal hrad poškodený, čo si vyžiadalo jeho opravu a posilnenie obranyschopnosti. Už v 16. storočí bola nadstavaná hradba po celom obvode predhradia. Do severozápadného ostroúhleho nárožia bola vstavaná pozdĺžna budova. V jadre hradu sa novoveké zmeny prejavili nadstavbou hradného paláca o štvrté podlažie a pôvodne jednopodlažná východná stavba bola zvýšená na tri podlažia. Približne do prelomu 16. a 17. storočia je možné datovať dostavbu budov obvodovej zástavby predhradia. Vzniká aj prejazd vstupnej hradnej brány pristavaný z vnútornej strane k hradbe, nad ktorým mohla byť nadstavba. Do záverečnej etapy vývoja hradu v polovici 17. storočia je možné zaradiť zosilnenie ochrany vstupnej brány novou lichobežníkovou baštou. V tejto podobe ho v roku 1685 obsadil vodca kuruckých povstalcov Imrich Tököli a v roku 1709 aj Telekeši, vojvodca Františka II. Rákociho, ktorý nechal hrad vypáliť. Po návrate hradu do rúk rodu z Kapušian hrad v roku 1712 znovu obnovili, avšak už o tri roky neskôr ho na základe rozhodnutia uhorského krajinského snemu opäť podpálili a ponechali svojmu osudu. V roku 2012 sa na hrade začalo s prácami na konzervácii a obnove, ktoré pokračujú dodnes. (PÚSR-OKL)