Detail NNKP
STANICA ŽELEZNIČNÁ (železničná stanica Nové Zámky)
urbanizmus
výtvarné umenie
| Autor | Remeslo | Narodenie - Úmrtie |
|---|---|---|
| Čičátka Otakar | sochár | 1914-1993 |
| Meliš Juraj | sochár | 1942-2016 |
Železničná stanica je situovaná severovýchodne od historického centra mesta Nové Zámky, pričom hlavné priečelie staničnej budovy je orientované do námestia parkového typu. Na jej mieste predtým stála staršia stanica z 2. polovice 19. storočia s reprezentatívnou výpravnou budovou, ktorá bola naprojektovaná v duchu historizmu ako jedna z najväčších stavieb svojho typu na území dnešného Slovenska. Pri bombardovaní mesta počas 2. svetovej vojny však bola zničená. Z pôvodného komplexu zostal stáť vodojem a budova, pôvodne navrhnutá pre železničné zložky rakúsko-uhorskej armády. Niektoré z budov boli opravené, iné nahradili provizórne stavby, ktoré slúžili ďalších 20 rokov. V roku 1966 sa začala komplexná rekonštrukcia stanice a rušňového depa. Dispozičný návrh vypracoval Ing. Imrich Csintalan, výpravnú budovu navrhol Ing. arch. Vojtech Fifík. Stanica bola slávnostne odovzdaná do prevádzky 22.mája 1971. Výpravná budova železničnej stanice je mimoriadne hodnotným architektonickým dielom neskorej moderny v oblasti verejných stavieb spojených s dopravou, pričom patrí k najkvalitnejším realizovaným projektom stavieb svojho druhu, ktoré v druhej polovici 20. storočia na území Slovenska vznikli. Architekt koncipoval architektúru budovy v intenciách nesúcich sa v duchu prežívajúcich nálad z úspechov na Expo Brusel '58, pre ktoré je charakteristická celková ľahkosť a subtílnosť, premodelovanie pravouhlej skladby geometrických architektonických objemov do voľnejších kompozičných väzieb, šikmo zrezaných a prelamovaných či zmäkčených foriem silne budujúcich celkový vzletný architektonický výraz, ku ktorému prispievajú aj veľké presklené plochy, teplé pastelové farby či významné dotvorenie architektúry adekvátnymi umeleckými dielami. Zároveň mal na zreteli zachovanie funkčnej stránky dispozično-priestorového riešenia interiéru, podľa požiadaviek na prepravu osôb a zásielok. Stanica bola v neobvyklom množstve i exteriéri i interiéri doplnená o neobvyklé množstvo umeleckých diel. Pred hlavným vstupom je umiestnená plastika Symbol železničnej prevádzky od Juraja Meliša. Dielo z medeného plechu je symbolickou kompozíciou budovanou na báze zmnoženia a smerovania elementárneho vizuálneho znaku – šípky – s využitím abstrahovania a štylizácie formy. Na zelenom páse medzi výpravnou budovou a prvým nástupišťom je umiestnená dvojica travertínových sôch od Otakara Čičátka, znázorňujúcich vzlietajúce a pristávajúce vtáky, ako symbol cestovania. Juhovýchodne od výpravnej budovy stojí vodojem pôvodnej stanice z 19. storočia. Predstavuje vežovú, tehlovú stavbu v tvare dvoch na seba nasadených osembokých hmôt – prevýšenej základne a nadstavby na nádrž s vodou. Až za koľajiskom sa nachádza mladší vežový vodojem postavený pravdepodobne v roku 1950. Má podobu vežovej stavby železobetónovej konštrukcie. Hlava vodojemu s nádržou na vodu má tvar valca, ktorý stojí na podnoži zo šiestich lúčovito rozostavených štvorbokých nosných pilieroch, navzájom stužených tromi železobetónovými prstencami. (Okkel Samuel, PÚSR)
Publikované pramene k architektúre:
Architektura ČSR, roč. 1945 – 46, 1947, 1948, 1949, 1950, 1951
DANIEL, František. 150. výročie začatia železničnej prevádzky v Nových Zámkoch. Nové Zámky: Mesto Nové Zámky, 2000.
DROBŇÁK, Maroš. Železničné vodojemy Slovenska. In: Čierne diery, 2019, roč. 2., č. 4.
DULLA, Matúš (ed.). Architekt Emil Belluš. Regionálna moderna/Regional modernism. Bratislava: Spolok architektov Slovenska, 1992.
DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta. Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava: Slovart, 2002.
DULLA, Matúš. Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok. Bratislava: Perfekt, 2007.
KRAMÁR, Eugen. Umenie života. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku architektov Slovenska, 1994.
KUSÝ, Martin. Architektúra na Slovensku 1945 – 1975. Bratislava: Pallas, 1976.
PECHAR, Josef. Československá architektura 1945 – 1977. Praha: Odeon, 1979.
TIMKOVÁ, Michaela. Vodojemy ako súčasť areálov železničných staníc a ich tvaroslovie. In: TIMKOVÁ, Michaela – GOJDIČ, Ivan (eds.). Umenie na Slovensku v historických a kultúrnych súvislostiach 2007. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie, konanej v Trnave 24. a 25. októbra 2007. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave – Tlačiareň BEN, 2008.
Publikované pramene k výtvarným dielam:
BAJCUROVÁ, Katarína. Slovenské sochárstvo 1945 – 2015. Socha a objekt. Bratislava: Roman FecikGallery – Slovenská národná galéria - Slovart, 2017.
BAKOŠ, Ján. Umelec v klietke. 1. vyd. Bratislava: Sorosovo centrum súčasného umenia – Slovensko, 1999.
BARTOŠOVÁ, Zuzana. Napriek totalite. Neoficiálna slovenská výtvarná scéna sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storočia. Bratislava: Kalligram, 2011.
BARTOŠOVÁ, Zuzana. Slovenské výtvarné umenie 1949 – 1989 z pohľadu dobovej literatúry. Bratislava: Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave – Afad Press, 2006.
GERŽOVÁ, Jana – HRUBANIČOVÁ, Ingrid. Kľúčové termíny výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia. Gramatická a sémantická charakteristika. Bratislava: Kruh súčasného umenia PROFIL, 1998.
GERŽOVÁ, Jana (ed.). Slovník svetového a slovenského výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia. Od abstraktného umenia k virtuálnej realite. Idey – pojmy – hnutia. Bratislava: Kruh súčasného umenia, 1999.
HRABUŠICKÝ, Aurel (ed.). Slovenské vizuálne umenie 1970 – 1985. Katalóg výstavy. Bratislava: Slovenská národná galéria, 2002.
JANČÁR, Ivan – Bajcurová, Katarína. Juraj Meliš. Bratislava: Tatran, 2002.
KAROUS, Pavel (ed.). Votřelci a volavky. Atlas výtvarného umění ve veřejné prostoru v Československu v období normalizace (1968 – 1989). Praha: Pavel Karous, 2015.
KLOBUČNÍKOVÁ, Magdaléna. Otakar Čičátka (20. 1. 1914 – 18. 8. 1993). Sochárska tvorba. Nové Zámky: Galéria umenia, 1999.
MATUŠÍK, Radislav et al. Nové slovenské výtvarné umenie. Nástup 1957. Nástup 1961. Bratislava: Pallas, 1969.
ORIŠKOVÁ, Mária. Dvojhlasné dejiny umenia. Bratislava: PETRUS, 2002
OTRUBOVÁ, Lenka. Socha – svedok doby minulej (Zmapovanie sochárskej tvorby regiónu Nové Zámky). Katalóg výstavy. Nové Zámky: Knižnica Antona Bernoláka v Nových Zámkoch, 2014.
RUSINOVÁ, Zora et al. Dejiny slovenského výtvarného umenia. 20. storočie. Bratislava: Slovenská národná galéria, 2000.
RUSINOVÁ, Zora (ed.). Šesťdesiate roky v slovenskom výtvarnom umení.Katalóg výstavy. Bratislava: Slovenská národná galéria, 1995
ŠTRAUS, Tomáš. Slovenský variant moderny. Bratislava: Pallas, 1992.
VÁROSS, Marian (ed.). Slovník súčasného slovenského umenia. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenského fondu výtvarných umení, 1967.
- Unifikovaný názov PO: BUDOVA VÝPRAVNÁ
- Zaužívaný názov PO: železničná stanica Nové Zámky
- Číslo ÚZPF PO: 13018/1
- Unifikovaný názov PO: SOCHA I.
- Zaužívaný názov PO: Symbol železničnej prevádzky
- Číslo ÚZPF PO: 13018/2
- Unifikovaný názov PO: SOCHA II.
- Zaužívaný názov PO: zoomorfná, vták, symbol cestovania
- Číslo ÚZPF PO: 13018/3
- Unifikovaný názov PO: SOCHA III.
- Zaužívaný názov PO: zoomorfná, vták, symbol cestovania
- Číslo ÚZPF PO: 13018/4
- Unifikovaný názov PO: VODOJEM I.
- Zaužívaný názov PO: starý vodojem
- Číslo ÚZPF PO: 13018/5
- Unifikovaný názov PO: VODOJEM II.
- Zaužívaný názov PO: vodárenská veža, vodojem v depe
- Číslo ÚZPF PO: 13018/6