Hrad Čičva, alebo aj Čičava, je situovaný severovýchodne od obce Sedliská, nad časťou Podčičva, na južnom okraji plynulo klesajúceho horského hrebeňa. Dal ho postaviť zakladateľ rodu z Rozhanoviec Rainold, alebo jeho syn Ladislav medzi rokmi 1270-1316. K roku 1316 sa viaže prvá písomná zmienka o tom, že hrad spravuje kastelán Mikuláš Peres. V tejto etape bolo opevnené hradné jadro na trojuholníkovom pôdoryse. Následne bola do severozápadného nárožia vstavaná valcová veža s britom a na severovýchodnom nároží bola z vonkajšej strany pristavaná menšia hranolová bašta. Podľa písomných správ bol hradný palác v roku 1363 značne schátraný a sotva obývateľný. Vďaka početnému potomstvu sa rodinné majetky v tom istom roku delili, čo zrejme spôsobilo spory o dedičstvo, kráľ Žigmund v listinách z rokov 1410 a 1414 však potvrdil stávajúce vlastníctvo majetkov panstva Čičva. Ešte do konca 14. storočia bola obytná budova prestavaná a zvýšená o dve podlažia. V nasledujúcom období sa uskutočnila radikálna prestavba a zosilnenie západného i severného úseku ranogotického opevnenia, bola vybudovaná nová vstupná brána do hradného jadra a predpokladá sa aj výstavba hradbového múru prvého predhradia. Približne do polovice 15. storočia je možné datovať ďalšiu zástavbu hradného jadra s novým západným palácom a prestavbou staršieho južného paláca. Okolo jadra bola vybudovaná vonkajšia parkánová hradba a nadstavaný severný štítový múr. Posilňovanie hradieb prebiehalo postupne i v nasledujúcom 16. storočí. V druhom predhradí bola postavená východná vežová stavba a na východnej strane hradného jadra bola prestavaná staršia bašta na novú trojpodlažnú delovú baštu podkovovitého tvaru. V 2. polovici 16. storočia boli na západnej a severnej jadra dostavané palácové stavby. Po smrti Štefana z Rozhanoviec v roku 1523 sa panstvo dostalo do rúk Báthoryovcov, po smrti Alžbety Báthoryovej podiely na panstve Čičava prešli na potomkov Alžbetinej dcéry Kataríny Nádasdyovej a Juraja Drugetha. Pri povstaní Imricha Thökölyho bol v roku 1684 hrad obsadený povstalcami a zrejme ich pričinením bol zdemolovaný. V tom istom roku umrel Žigmund Drugeth, ktorým po mužskej línii vymrel rod a došlo k rozdeleniu hradu na štyri časti medzi dedičov po ženskej línii. Spolumajiteľmi hradu sa stali František Barkóczy a Mikuláš Bercsenyi, ktorí sa v roku 1703 pridali k povstaniu Františka II. Rákóczyho a na hrade obnovili opevnenie. Po potlačení povstania bol za aktívnu účasť na povstaní hrad skonfiškovaný a rozborený. Po roku 2000 sa začalo s postupnou obnovou hradu, ktorá od roku 2015 prebieha systematicky. (Okkel Samuel, PÚSR)