Kaštieľ so záhradou v Modre po dlhodobej komplexnej obnove
Na severnom okraji Mestskej pamiatkovej rezervácie Modra, v ohybe hlavnej komunikácie je situovaný kaštieľ so záhradou, ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve Bratislavského samosprávneho kraja a prechádzajú komplexnou obnovou a adaptáciou. Na obnovu objektu kaštieľa, ktorá bola nedávno ukončená, postupne nadväzuje obnova komorného parku/záhrady susediacej s kaštieľom zo severnej strany, ktorá sa práve v tomto období začína realizovať.
Najstaršia časť kaštieľa, dvojpodlažné juhozápadné krídlo s prejazdom, je umelecko-historickým výskumom datovaná k prelomu 16. a 17. storočia. V 1. pol. 17. storočia pribudol k pôvodnej hmote výrazný valcovitý nárožný arkier. Výskum tiež predpokladá, že kaštieľ v Modre bol od začiatku zamýšľaný aj využívaný ako mlyn v spojení s obytnou funkciou v rámci jednej budovy, kde funkcie mlyna boli umiestnené v časti bližšie pri svahu, po ktorom viedol horný typ mlynského náhonu pre mlynské koleso. O použití horného typu náhonu nasvedčuje aj fakt, že objekt bol dvojpodlažný, čiže mlynica mohla byť riešená vertikálne. Výstavba vodného mlynu v tomto období reflektuje dobu, keďže obdobie 16. a 17. storočia sa tiež nazýva érou vodného kolesa. V 18. storočí bol už objekt uvádzaný v archívnych materiáloch ako veľký mlyn s dvoma mlynskými kolesami, ku ktorému prislúchala záhrada a tiež vinohrady vo vlastníctve rodiny Schedius – objekt mal atribúty panskej mlynskej rezidencie. V priebehu 18. storočia prešiel areál z rúk do rúk viacerým majiteľom. Výskum predpokladá, že v priebehu 19. storočia funkcia mlyna postupne zanikala a objekt sa využíval už len ako obytné sídlo s hospodárstvom a uvádza, že v roku 1912 prešiel areál kúpou do rúk kancelára habsburgského cisára – rytiera Polzera, ktorý ho prestaval podľa vtedajších romantických tendencií na sezónny lovecký kaštielik v duchu návratu k renesancii (portikus, vstupný portál, historický mobiliár) a zároveň premenil pôvodne hospodársku záhradu za kaštieľom na okrasnú záhradu s drobnými sochárskymi dielami, integráciou vodného prvku a pravidelnou okrasnou výsadbou. Táto etapa vývoja – transformácia primárne hospodárskeho objektu na malé ale reprezentatívne šľachtické sídlo v duchu európskej dobovej módy je veľmi zaujímavá v kontexte slovenského vinohradníckeho mestečka. Po rozpade monarchie predal rytier kaštieľ v Modre Československému štátu, ktorý objekt využíval od r. 1923 pre potreby vinárskej školy – opäť výrazná zmena funkcie, ktorá si vyžiadala určité úpravy. Pre školské účely slúžil kaštieľ až do nedávnej minulosti.
Komplexná obnova budovy kaštieľa, od prípravy až po realizáciu, prebehla v rokoch 2005 – 2021. Príprava obnovy musela pre dôkladné a komplexné doplnenie poznania ohľadom objektu zahŕňať aj spracovanie podrobného umelecko-historického a architektonicko-historického výskumu a posúdenie stavebno-technického stavu pamiatky, na základe ktorých bola následne určená metodika obnovy a spracovaná projektová dokumentácia obnovy. Zvolená metodika obnovy určila potrebu zachovania všetkých vývojových vrstiev areálu, ktoré boli v tom čase stále prítomné v hmote konštrukcií a plôch záhrady, s dôrazom na prezentáciu poslednej najvýraznejšie zachovanej historicky hodnotnej fázy – menšieho sezónneho šľachtického sídla zo začiatku 20. storočia.
Kaštieľ so záhradou je v súčasnosti vo vlastníctve Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý zastrešuje obnovu tejto kultúrnej pamiatky za účelom využitia pre verejno-prospešné funkcie: ako sídlo osvetového strediska a kreatívneho a dokumentačného centra regionálnych tradícií vrátane digitalizačného pracoviska. Obnovený objekt kaštieľa by v blízkej budúcnosti mala doplniť aj obnovená historická záhrada s jazierkom situovaná za kaštieľom.
Zdroje:
- PhDr. Zvarová Z., Mgr. Horanský p., Ing. Matejka M., PhDr. Turcsányi, PhDr. Oršulová : Modra – Horná ul. č. 20, Umelecko-historický a architektonicko – historický výskum, 2006.
- Spisová dokumentácia KPÚ BA
Autori: Mgr. Belohorcová, Ing. arch Dimunová, KPÚ BA
