Veľkomoravský mohylník v Skalici je národnou kultúrnou pamiatkou
V apríli 2026 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Pamiatkového úradu Slovenskej republiky (PÚ SR) o vyhlásení mohylníka v katastri mesta Skalica za národnú kultúrnu pamiatku (NKP).
Rozsiahle mohylové pohrebisko z obdobia včasného stredoveku v polohe Kopečnica je v odbornej literatúre známe už vyše sto rokov. Veľká časť mohýl bola v minulosti skúmaná viacerými bádateľmi (napríklad Inocencom Ladislavom Červinkom, Vojtechom Budinským-Kričkom). Nedávny nedeštruktívny výskum archeológov PÚ SR však ukázal, že pohrebisko stále obsahuje nepreskúmané časti, ktoré nesú významné pamiatkové hodnoty. Výskum pamiatkarov sa stal podnetom pre proces zabezpečenia pamiatkovej ochrany náleziska ako celku.
Mohylník je situovaný v lesíku zvanom Kopečnica alebo Háj (z minulosti je zachované aj pomenovanie Jazvečie kopce po štvornohých obyvateľoch niektorých mohýl). Nachádza sa južne od mesta na severozápadnom svahu kopca Turecký stôl (430 m n. m.), ktorý predstavuje jeden z najzápadnejších výbežkov Bielych Karpát. Z tejto polohy bol, v prípade predpokladaného odlesnenia v minulosti, vynikajúci výhľad do nivy rieky Moravy. Nachádza sa asi 14 km vzdušnou čiarou od veľkomoravskej aglomerácie v Mikulčiciach na moravskej strane.
Ešte v 20. rokoch 20. storočia český archeológ I. L. Červinka napočítal na mohylníku 100 mohýl, z ktorých 92 ležalo v lese a skupina ôsmich mohýl sa nachádzala v priľahlom poli. Slovenský archeológ V. Budinský-Krička o dvadsať rokov neskôr zrátal už len 63 mohýl (ostatné boli zrejme odstránené Červinkovým výskumom a amatérskymi výkopmi). V súčasnosti mohyly ležiace na poli nie sú voľným okom viditeľné, pretože ich nadzemné časti boli zničené intenzívnou orbou. Geofyzikálny prieskum v roku 2019 zachytil aspoň pozostatky priekop, resp. žľabov okolo dvoch z nich (a pravdepodobne hrobovej jamy jednej mohyly). Predmetom pamiatkovej ochrany sa tak stal areál mohylníka ležiaci v lese so zachovanými nadzemnými mohylovými násypmi. Na základe vizualizácií leteckého laserového skenovania a následného overenia v teréne archeológovia PÚ SR a Krajského pamiatkového úradu Bratislava pod vedením Petra Bistáka v rokoch 2018 a 2019 identifikovali a zdokumentovali pozostatky 66 mohýl. Z nich 48 je dobre viditeľných aj v súčasnosti a 18 má slabo viditeľný násyp. Veľkú časť z nich sa podarilo stotožniť s mohylami publikovanými na pláne V. Budinského Kričku z roku 1944. Mohylové násypy majú buď kruhový, alebo oválny pôdorys. Ich výška sa pohybuje od asi 30 cm po 2,53 m, priemer pôdorysu od niekoľkých metrov po 28 m. Najväčšie mohyly ležia v najvyššie položenej južnej a juhozápadnej časti pohrebiska.
Mohyly skalického mohylníka sú v súčasnosti takmer všetky do určitej miery narušené, a to staršími archeologickými výskumami, výkopmi „hľadačov pokladov“, zverou či ťažkou lesnou technikou. Napriek tomu je mohylník stále pomerne dobre zachovaný. Kombinácia informácií zo starších prameňov s výsledkami aktuálneho nedeštruktívneho výskumu naznačuje, že niektoré časti mohýl zostali intaktné. Zdá sa, že časti mohýl odkryté počas výskumu V. Budinského-Kričku, boli po jeho ukončení opäť navŕšené. Na mieste mohylníka – pod mohylami a v ich okolí – boli tiež identifikované pozostatky sídliska, predbežne datovaného do doby bronzovej, ako aj niekoľko mladších, bližšie nedatovaných úvozových ciest.
Mohylník v polohe Kopečnica je nositeľom súboru viacerých pamiatkových hodnôt. Je nehnuteľným historickým a vedeckým prameňom, uchovávajúcim doklady a informácie o pohrebných praktikách v období včasného stredoveku, obsahuje archeologické štruktúry a kontexty viditeľné na povrchu (mohylové násypy) aj nachádzajúce sa pod povrchom, ako aj archeologické nálezy dokladajúce rôzne javy ľudskej spoločnosti v období včasného stredoveku a v dobe bronzovej. Mohylník je zároveň už vyše tisíc rokov výrazným krajinotvorným prvkom, uceleným súborom mohýl rôznej veľkosti umiestneným na mierne sa zvažujúcom svahu vyvýšeniny medzi dvoma potokmi. Pohrebisko stále obsahuje aj nenarušené mohyly a nenarušené časti mohýl, ktoré je potrebné chrániť a zachovať pre budúcnosť.
Súčasťou pamiatkového fondu Slovenskej republiky sa mohylník stal na základe rozhodnutia PÚ SR, ktoré nadobudlo právoplatnosť 9. apríla 2026. Do registra nehnuteľných kultúrnych pamiatok Ústredného zoznamu pamiatkového fondu bol zapísaný pod číslom 13065/1. Pozemok, na ktorom sa mohylník nachádza, patrí mestu Skalica. Archeológovia PÚ SR a Krajského pamiatkového úradu Trnava v súvislosti s vyhlásením náleziska za NKP prerokovali so zástupcami mesta podmienky jeho ochrany, aby bolo čo najlepšie chránené pred poškodením (napríklad lesohospodárskou činnosťou) a zachovalo sa ako vzácny doklad minulosti aj pre budúce generácie.
Mohylové pochovávanie v období včasného stredoveku bolo na našom území pomerne rozšírené. Na severnom Záhorí sa nachádzajú ďalšie mohylníky pri Gbeloch. Ostatné mohylové pohrebiská z tohto obdobia sú vzdialenejšie a možno ich nájsť na severnom a strednom Považí, na hornej Nitre, v Turci a na Zemplíne. Zatiaľ čo väčšina z nich vznikla v 8. storočí, prípadne na konci 8. a v prvej polovici 9. storočia, skalický mohylník bádatelia datovali medzi roky 800 – 900, s najväčšou intenzitou pochovávania v druhej polovici 9. storočia (aj keď jeho časové zaradenie si vo svetle aktuálnych výskumov iných lokalít z obdobia včasného stredoveku vyžaduje prehodnotenie). Na základe doterajšieho stavu bádania sa zdá, že v 9. storočí bol už tento typ pohrebísk – hroby s navŕšenými mohylami – na ústupe. Presadzovali sa veľké ploché pohrebiská situované v nížinných lokalitách v blízkosti osád alebo v okolí kostolov. Charakterom pohrebného rítu a hrobovej výbavy má mohylník v Skalici bližšie k pohrebiskám na území Moravy než na Slovensku. Pod jednou mohylou bol pochovaný jeden alebo viacero zomrelých vo forme nespálených tiel umiestnených zvyčajne v dubových rakvách, len malý počet hrobov obsahoval kremačné pohreby. Mŕtvi boli pochovaní v odeve, so zbraňami, s pracovnými nástrojmi alebo šperkom.
V Skalici a jej okolí je známych viacero súčasných lokalít, a to niekoľko sídelných polôh a jedno pohrebisko. Územie Skalice tvorilo vo veľkomoravskom období jednu sídelnú koncentráciu so susednými Sudoměřicami (ČR) s vysokou hustotou osídlenia. Táto oblasť bola v susedstve severného hospodárskeho zázemia Mikulčíc.
Mgr. Petra Kmeťová, PhD., PÚ SR
Podklad na vyhlásenie za NKP pripravila Petra Kmeťová (odbor archeológie) na základe výsledkov výskumu PÚ SR realizovaného pod vedením Petra Bistáka (odbor archeológie). Boli publikované v štúdii BISTÁK, P., KMEŤOVÁ, P., TOMAŠOVIČOVÁ, T., FELCAN, M., ZACHAR, J., FENÍKOVÁ, A. Nedeštruktívny archeologický výskum včasnostredovekého mohylníka v Skalici. In: Monument revue. 2019, roč. 8, č. 2, 23 – 36. Konanie o vyhlásení mohylníka za NKP viedla Alexandra Vávrová (odbor evidencie pamiatkového fondu).
