Nález stredovekej náhrobnej dosky v Kaplnke Nanebovzatia Panny Márie v Spišskom Štvrtku
V Kaplnke Nanebovzatia Panny Márie v Spišskom Štvrtku bola v priebehu prác na jej obnove odkrytá stredoveká náhrobná doska, ktorá bola sekundárne zabudovaná do priestoru schodiska. Travertínová doska bola osadená v rohu schodiska medzi prvým a druhým podlažím kaplnky. Doska vymedzovala priestor stropu schodiska v jej prechode do spodnej kaplnky v celej jej dĺžke v smere od západu na východ. Podľa dochovaných nálezov bola náhrobná doska v gotickom období prezentovaná s tenkým vápenným náterom svetlej farebnosti a v čase renesančnej, príp. barokovej obnovy kaplnky mala svetlosivý náter, betónové omietky boli na náhrobnú dosku aplikované až v období novogotickej prestavby kon. 19. stor. – zač. 20. stor. a tak bola až doteraz prekrytá a nevedelo sa o nej. Podľa pamiatkového výskumu bolo toto západné schodisko kaplnky upravované v roku 1635, pričom boli sekundárne použité aj staršie kamenné prvky - v nadpraží schodiska je identifikovaná kamenárska značka s menom W (WAXMAN) a rok 1635.
Kamenná náhrobná doska patrí medzi najstaršie artefakty dochované z pôvodného vybavenia Kostola sv. Ladislava a môžeme ju datovať do 2. pol. 13. stor. Doska je travertínová (pomerne pórovitý travertín), má obdĺžnikový tvar, chýba jej však asi jedna tretina a to v hornej časti. Doska má po svojom vonkajšom obvode hladký pás tvoriaci paspartu dosky, v centre sú tri kríže, pričom horné ukončenie stredového kríža chýba (časť dosky je vmurovaná do stropu schodiska) a tým je horizontálne rameno kríža prekryté. Na doske sú vytesané reliéfy dvoch latinských krížov s rozšírenými ukončeniami ramien, ktorých oddeľuje vertikálne rameno stredového kríža. Vertikálne ramená troch krížov majú naspodku kotvové ukončenie – navzájom sú pospájané, pričom stredné rameno má kotvové ukončenie ramena mohutnejšie a po jeho stranách v hornej časti sú symetricky v osi ramien dvoch postranných krížov zobrazené slnko (vpravo) a mesiac (vľavo).
Symbolicky v tomto prípade aj takto vyjadrovali kresťania životodarnú silu Kristovho kríža v podobe „stromu života“, samotné rozvetvenie kríža je obrazným vyjadrením víťazstva nad smrťou a počiatok nového života vykúpených. Kristus ako stredobod celého bytia symbolicky zobrazený v stredovom kríže spája nebo so zemou a zároveň v zakorenenej viere ľudí je v neustálom spojení so všetkými navzájom. On sám ako prvý vstúpil do vnútra za oponu nebeskej svätyne stanúc sa veľkňazom podľa poriadku Melchisedechovho až na veky (Žid 6,19-20) a je istotou v očakávaní večného života, lebo nás zachránil smrťou na kríži. Starokresťanská teológia sa pozerala na slnko a mesiac ako na nositele a obrazy veľkého tajomstva. Samotný mesiac pútal pozornosť ľudí tým, že „dorastal“ a „cúval“, takže zdanlivo akoby žil a tak mal úzky vzťah k zemi (príliv a odliv) a stal sa základom pri meraní času, rovnako ako každodenný východ a západ slnka znamenal nový začiatok. Slnko svieti na dobrých aj na zlých ľudí (Mt 5,45) a tak sa stalo symbolom spravodlivosti. Mesiac a slnko v protiklade pod ramenami kríža sa číta: vo dne a v noci, to znamená vždy, stále. Vyjadrovalo sa tým, že Kristus stále visí na kríži a trpí za ľudstvo, za všetky generácie, ako postupne idú. „Tvoje slnko už nezapadne a z tvojho mesiaca neubudne, lebo ti bude Pán večným svetlom, ukončia sa dni tvojho zármutku“ (Iz 60,20). Aj takýmto spôsobom vyjadrovali ľudia na náhrobných kameňoch svoju vieru a nádej vo večný život.
Výstavbu Kostola sv. Ladislava v Spišskom Štvrtku datuje F. Javorský na základe archeologického výskumu vo svätyni do 12. stor., pričom ako uvádza v 1. pol. 13. stor. bola ku svätyni pristavaná loď a svätyňa bola zaklenutá. Západne od terajšieho hlavného vstupného portálu je poškodené rozetové okno datované do 13. stor., z tohto obdobia pravdepodobne pochádza aj kamenná krstiteľnica. V Kostole sv. Ladislava boli osadené dodnes dochované drevené kované jednokrídlové dvere, ktoré majú podobnú výzdobu ako je aj výzdoba náhrobného kameňa, s pripomienkou na „strom života“, na dverách je motív mesiaca.
Analógie k náhrobnému kameňu v Spišskom Štvrtku nájdeme aj na území Spiša. Náhrobný travertínový kameň so zobrazením „stromu života“ s kotvovým ukončením ramien je situovaný v podveží Kostola rím. kat. Narodenia Panny Márie v Spišskom Podhradí. Stredoveký náhrobný kameň je v Sp. Štiavniku – latinský kríž s rozšírenými ramenami, v spodnej časti rozoklaný – kotvový (pôvodne zrejme súčasťou Kostola rím. kat. Narodenia Panny Márie, v súčasnosti zabudovaný do božej muky, so sekundárnym barokovým nápisom) - Spišský Štiavnik bol v stredoveku najväčšou filiálkou štvrtockej farnosti (prvotný štiavnický kostol sa staval počas 2. pol. 13. stor., zrejmý je aj vplyv cistercitov na stavebnú obnovu obidvoch kostolov). V rámci Slovenska v románskom kostole Narodenia Panny Márie v Čiernom Brode (13. stor.) je doložený náhrobný travertínový kameň s trojicou krížov (stredový je väčší ako postranné), dochovanú máme aj náhrobnú pieskovcovú dosku (len jej vrchnú časť) s trojicou krížov s motívom „stromu života“ v Kostole rím. kat. sv. Štefana Kráľa v Bernolákove (14. stor.).
Náhrobný kameň Spišskom Štvrtku bude predmetom ďalšieho výskumu, má vysokú umelecko-historickú hodnotu a patrí medzi ojedinelý stredoveký artefakt tohto typu doložený na našom území.
Spracovala: Mgr. E. Poláková, Krajský pamiatkový úrad Prešov
