KPÚ Prešov - Epidémie a výtvarné pamiatky
Výtvarné umenie v priebehu vekov neustále reagovalo na vonkajšie podnety a dobové dianie. Výnimkou neboli ani morové epidémie medzi 14. a 18. storočím, ktoré ovplyvnili podobu výtvarného umenia v mnohých žánroch.
V období baroka vznikali na celom území dnešného Slovenska morové stĺpy – súsošia Immaculaty, ako poďakovanie preživších za prečkanie epidémie a na pamiatku jej obetí. Na území mesta Prešov dali morový stĺp postaviť jezuiti v roku 1751 na pamiatku obetí morových epidémií v meste v r. 1679 a 1710. Súsošie bolo postavené na mieste popraviska obetí známeho Caraffovho súdu z r. 1687, ktorý odsúdil na smrť 24 protestantských šľachticov a mešťanov obvinených zo spoluúčasti na protihabsburskom povstaní Imricha Thökölyho. Celému súsošiu na vrchole formálne i obsahovo dominuje socha Panny Márie s dieťaťom. Ide o ikonografický typ Regina coeli, t.j. Kráľovná nebies, kde Panna Mária a Ježiško sú zobrazení s atribútmi panovníckej moci. Okrem štátnych a mestských patrónov (sv. Štefan kráľ a sv. Mikuláš biskup) na súsoší ďalej figurujú najmä jezuitmi uctievaní, alebo priamo z ich radov pochádzajúci svätci a mučeníci, akými sú sv. Ján Nepomucký, Košickí mučeníci, sv. František Xaverský, sv. Ignác z Loyoly, sv. Stanislav Kostka, sv. Alojz z Gonzagy. Určite k ním patrili aj zatiaľ neidentifikované mužské a ženské postavy.
V súvislosti s pandémiou koronavírusu sa veriaci so svojimi prosbami obracajú k svätému Rochovi (1295 – 1327), ktorý je od stredoveku uctievaný ako ochranca pred morom a epidémiami. Už v 15. storočí sa sv. Rochus tešil veľkej obľube, kedy sa k nemu, podobne ako k sv. Šebastiánovi obracali ľudia s prosbami za uzdravenie chorých pri morových epidémiách. Kult sv. Rocha sa v nemalej miere uctieval aj v Uhrosku, a tieto pamiatky sú aj na území mesta Prešov. Azda najvýznamnejšou je súsošie sv. Rocha na Františkánskom námestí, ktoré dali v roku 1733 postaviť prešovskí mešťania Mikuláš Horvath a Zuzana Vassová (podľa nápisu). Autorom je Šimon Grimming, ktorý bol takisto autorom sôch na priečelí františkánskeho kostola. Súsošie bolo dokončené v roku 1795 a obnovené v roku 1843. Socha sv. Rocha je situovaná vo vrchole súsošia. Svätec pochádzajúci z Montpellier sa morom nakazil na púti do Ríma, a podľa legendy ho zázrakom uzdravil anjel. Z toho dôvodu býva zobrazovaný s atribútmi pútnika – s klobúkom, palicou a čižmami. Tradične máva odhalené koleno, na ktorom ukazuje na morovú ranu a jeho spoločníkom býva pes. Sochársku výzdobu dopĺňajú v spodnej časti sochy sv. Sebastiána, sv. Františka Xaverského a sv. Antona Paduánskeho. V kamennej jaskyni pod sochou sv. Rocha je umiestnená socha sv. Rozálie, ktorá je rovnako ako Rochus patrónkou proti epidémiám a moru. Pieskovcové súsošie sv. Rocha bolo poškodené poveternostnými vplyvmi, a preto došlo k vytvoreniu jeho vernej kópie, ktorá bola dokončená roku 1993. Originály sôch sa v súčasnosti nachádzajú v depozitári, vo veži konkatedrály sv. Mikuláša.
Vyvstáva otázka, ako sa súčasná pandémia premietne do výtvarného umenia, a aké zhmotnené pamiatky na ňu budú naši nasledovníci v budúcnosti chrániť.
Mgr. Matej Tatarka, KPÚ Prešov
