KPÚ Košice - Obnova hradu v Markušovciach

Hrad v centre obce Markušovce sa rozkladá na vyvýšenine nad kedysi významnou komunikáciou, vedúcou údolím Hornádu od východu na Spišskú Novú Ves. Opevnený areál je situovaný v tesnom susedstve rímskokatolíckeho kostola sv. Michala archanjela, obkoleseného samostatnou murovanou ohradou, a spolu s ním tvorí charakteristickú siluetu hromadnej zástavby obce. Toto opevnené šľachtické sídlo je členené na vyššie položené jadro lichobežníkového pôdorysu na východnej strane, vymedzené hradbovým múrom s tromi nárožnými baštam, a zo západného predhradia. Zo zástavby jadra sa najlepšie zachoval zvyšok trojpodlažného južného palácového traktu, primknutého k východnému úseku hradbového múru so vstupnou bránou. Z druhého, zväčša zaniknutého severného palácového krídla, primknutého k severnej a východnej časti hradbového múru, sa zachoval len severovýchodný uzáver. Na vonkajšej strane západného úseku múru do sklonku 19. storočia dominovala hranolová veža, dnes zachovaná v úrovni dvoch spodných podlaží, dohliadajúca na druhý vstup v západnej hradbe. Zo západnej strany sa na jadro napája priechodné predhradie, ktorého vstupná brána, situovaná na západnej strane, bola bránená dvomi polvalcovými baštami. Zvyšok hospodárskej zástavby predhradia dnes tvorí vnútornú prístavbu k južnému úseku jeho opevnenia. Najstaršou časťou hradu je jednopriestorový objekt v severovýchodnom obytnom trakte, pôdorysne dosahujúci vonkajšie rozmery 6,9 x 7,3 m, ktorý pamiatkový výskum datuje do 14 - 15. storočia. Archeologickým výskumom v roku 2019 bola v priestore západnej časti kaštieľneho jadra i predhradia zachytená výrazná vrstva s materiálom, datovaným do 2. polovice 13., až začiatku 14. storočia. Táto vrstva síce nemá žiaden zachytený priamy vzťah s nájdenými architektúrami, ale dokladá tunajšie osídlenie polohy vo vrcholnom stredoveku. Vrstva tak dokladá osídlenie návršia v 13. storočí a pripúšťa tu aj prítomnosť šľachtického sídla.

Vlastníci kultúrnej pamiatky, rodina Máriássy, uvažovali začať s obnovou hradu už v roku 2006, kedy zabezpečili čiastkový architektonicko-historický pamiatkový výskum, a tiež projektovú dokumentáciu na obnovu severovýchodného objektu (tzv. archív). Pre nedostatok finančných prostriedkov však k samotnej realizácii obnovy vtedy nedošlo. Snaha vlastníkov o konzerváciu hradných ruín a obnovu zachovaných zastrešených častí hradu bola v roku 2016 podporená zo strany štátu cez program Obnovme si svoj dom, podprogram 1.1 Obnova kultúrnych pamiatok. Z tejto podpory a z vlastných prostriedkov zabezpečili opravu krovu a strešnej krytiny nad severovýchodným objektom a súvisiacou baštou. Realizáciou týchto prác odstránili havarijný stav striech tejto časti hradu. 

Obnova hradu dostala nový impulz v roku 2017, kedy Občianske združenie „Hrad Markušovce“, zastúpené Petrom Máriássym, predsedom OZ, uspelo so svojím projektom v programe MK SR Obnovme si svoj dom, podprogram 1.4 Obnova historických parkov a architektonických areálov v kritickom stavebno-technickom stave. Predmetom projektu bolo zabezpečenie pamiatkových výskumov, archeologického a architektonicko-historického, a tiež vykonanie zabezpečovacích prác na havarijných konštrukciách hradu. Archeologický pamiatkový výskum vykonal Archeologický ústav SAV Nitra, Oddelenie pre výskum východného Slovenska Košice, pod vedením PhDr. Ladislava Olexu. Autorom výskumnej dokumentácie „Hrad Markušovce" je Mgr. Rastislav Hreha, PhD., s kolektívom. Realizovali sa dve sondy: jedna na hlavnom nádvorí v smere S – J : 3 m od paláca až k severnej hradbe a druhá v predhradí v smere S – J , 3 m od tzv. hospodárskej budovy až k severnej hradbe, a tiež menšie sondy pri strednej bráne, vynútené jej sanáciou. Archeologický výskum bol realizovaný aj formou sledovania výkopových prác na celom pôdoryse hradu, kde sa realizovalo odstraňovanie sutín. Architektonicko-historický pamiatkový výskum „Markušovce, Markušovský hrad, Severné krídlo a západný úsek hradbového múru jadra, hradbový múr a bašty v predhradí" vypracovali Ing. arch. Martin Bóna, PhD. a Mgr. Michal Šimkovic s kolektívom. Zabezpečovacie práce boli vykonané v rozsahu, nevyhnutnom na stabilizáciu havarijného stavu kamenných murív a ostení otvorov. Práce začali odstránením náletových drevín a koreňových systémov. Sústredili sa najmä na spevnenie severného hradného múra z vnútornej strany horného nádvoria, vrátane zaklenutia výklenkov v murive.

Prostredníctvom podprogramu 1.4 pokračovali výskumné a zabezpečovacie práce na hrade i v rokoch 2018 a 2019. V roku 2018 pokračoval pamiatkový výskum a archeologický výskum - bol odťažený zásyp severozápadnej bašty, pretože masa zeminy tlačila na obvodové murivo hradby. Práce boli vykonané pod dozorom archeológa. Pokračovala obnova zvislých a vodorovných nosných konštrukcií, vrátane drevených a kovových konštrukcií, a zabezpečenie stability objektov hradu v rozsahu: rekonštrukcia ostenia a sanácia horného oblúku brány v strede nádvoria (pri obytnej veži), vymurovanie severného hradného múru z vonkajšej strany (tiež oprava sedílií a ich záklenkov), výmurovka severného hradného múru na dolnom nádvorí, doplnenie dlažby z riečnych kameňov pri paláci, oprava múru paláca na hornom nádvorí, prekrytie vstupu do pivnice pod palácom, prekrytie vstupu do pivnice pri východnej hradbe. Zabezpečovacie práce boli vykonané v rozsahu, nevyhnutnom na stabilizáciu havarijného stavu kamenných murív a ostení otvorov. 

V roku 2019 na pamiatke realizovali tieto výskumné a záchranné práce: Archeologický výskum v mieste výkopu pre kanalizáciu naprieč hradom - Výskumná dokumentácia z archeologického výskumu, „Hrad Markušovce 2019“, autori výskumnej dokumentácie: Mgr. Kamil Švaňa, PhD. a Mgr. Ján Rákoš. Pokračoval tiež architektonicko-historický výskum severnej zástavby predhradia a murív, odkrytých archeologickým výskumom v predhradí, realizovaný rovnakými autormi ako predchádzajúce čiastkové výskumy. Archeologickým výskumom bol v priestore predhradia odkrytý nález základov rozmernej stavby valcového pôdorysu s predpokladaným vnútorným priemerom 13 m a obvodovým múrom s hrúbkou cca 1,5 m. Z jej pôvodných detailov sa podarilo odkryť len zvyšok bočnej špalety otvoru s lôžkom po trámovej obrube. Autori pamiatkového výskumu jej vznik datujú po polovici 15. storočia a analogicky ju porovnávajú s takmer identickou stavbou, odkrytou archeologickým výskumom v priestore predhradia na Spišskom hrade, ktorá je interpretovaná ako veliteľská pevnôstka v rámci poľného tábora bratríckych vojsk. V roku 2019 pokračovala tiež obnova zvislých a vodorovných nosných konštrukcií, vrátane drevených a kovových konštrukcií a zabezpečenie stability objektov hradu v rozsahu: sanácia koruny severného hradného múru, škárovanie muriva, oprava sedílií, sanácia SZ bašty, čiastočné domurovanie muriva nad západnou bránou. 

Nezávisle na zabezpečovacích prácach, hradených z verejných prostriedkov, vlastníci zabezpečujú aj obnovu severovýchodného objektu, a to podľa projektovej dokumentácie „Hrad Markušovce – rekonštrukcia – 1. etapa severovýchodná stavba“, spracovanej Ing. arch. Jánom Sekanom v roku 2008. Zabezpečili vyhotovenie nového trámového stropu v sieni na poschodí, výmenu okenných výplní, obnovu interiérových omietok, opravu schodiska a vyhotovenie nového kamenného vstupného portálu. 

Práce na hrade organizačne zabezpečuje Občianske združenie „Hrad Markušovce“ pod dohľadom KPÚ Košice, s odbornou podporou spracovateľov pamiatkových výskumov. Cieľom je zabezpečiť podmienky pre záchranu a obnovu tejto kultúrnej pamiatky. Dôležitým cieľom združenia je však i budovanie komunity. S podporou Ministerstva práce a sociálnych vecí a Ministerstva kultúry sa do programu zapájajú miestni mladí ľudia a dobrovoľníci. Svojimi remeselnými skúsenosťami sanáciu podporilo i OZ „Hrad nad Vinným“. Občianskemu združenie „Hrad Markušovce“ sa darí sanovať a konzervovať najohrozenejšie časti hradu. V záujme oživenia kultúrnej pamiatky združenie organizuje na hrade aj zaujímavé podujatia: Fašiangy, dvakrát ročne Hradné slávnosti, Komentované prehliadky v priebehu roka, Vianočné dobročinné trhy, čistenie hradu v spolupráci s miestnymi skautmi. Duchovnou podporou sú maltézske omše v neďalekom kostole. V prácach a ďalších aktivitách budú vlastníci za pomoci občianskeho združenia pokračovať aj v tomto roku.Ing. arch. Eva Šmelková, KPÚ Košice (pracovisko Rožňava) – Edit Máriássy Boczeková