Vízia oživenia košickej Dolnej brány
„A Vy, mešťania košickí, Vy majte hrdinské srdcia, pýchou buďte košických hradieb,
v ktorých, ak neblčia sváry, pre vás nech radosťou je žiť.”
Košice so svojimi troma hlavnými pásmi hradieb patrili už od stredoveku k najlepšie opevneným mestám v strednej Európe. Zároveň boli aj zbrojnicou Horného Uhorska – sídlili tu vďaka tomu cisárska i kráľovská, i mestská zbrojnica, delolejárne, vysoké vojenské úrady, či hlavný hornouhorský kapitán. Opevnenie obkolesovalo stredoveké jadro mesta. Tvoril ho hradbový múr s dovnútra otvorenými hranolovými vežami a prvý okruh hradieb bol postavený už v druhej polovici 13. storočia. Neskôr v 14. a 15. storočí pribúdali ďalšie okruhy a rozšírenia, nazvané podľa panovníkov – žigmundovská, jiskrovská, korvínovská. Archeologicky prezentovaný areál tzv. Dolnej brány v Košiciach - pozoruhodnosť Hlavnej ulice - predstavuje súbor navzájom prepojených objektov opevnenia a neskoršieho systému kanalizácie mesta. Jeho stavebný vývoj zároveň symbolizuje i panovnícke dynastie uhorských dejín, spojené so stredovekými dejinami mesta: etapa arpádovská (13. storočie) s najstaršou hradbou a vežou brány, etapa luxemburská (14.- tretina 15. storočia) s ďalším pásom hradieb, predbráním, kanálom i mostom, a etapa jiskrovsko-korvínovská (2. pol. 15.storočia) s mostom, priekopami a s tzv. barbakanom – predsunutou delostreleckou pevnôstkou. V druhej polovici 16. storočia po veľkom požiari mesta sa začalo s veľkou prestavbou hradieb v duchu najmodernejších opevňovacích poznatkov – s výstavbou renesančných bastiónov a ravelinov. Koncom 17. storočia pribudla na južnom predmestí veľká samostatne stojaca hviezdicová pevnosť s vlastnou priekopou – citadela. Celý príbeh mestského opevnenia i s Dolnou bránou dokladá význam Košíc ako mocného stredovekého mesta – hospodárskeho i vojenského centra, a v období tureckej hrozby aj novovekej mestskej pevnosti európskeho významu.
Už v r. 1996 – 1998 bol s pomocou košických pamiatkarov (PhDr. M. Ďurišová) uskutočnený archeologický výskum a následne aj muzeálna prezentácia (Ing. arch. A. Lami) tohoto významného archeologického náleziska: fragmentov stredovekej Dolnej brány Košíc. Investorom bolo Mesto Košice, ktoré súčasné podzemné múzeum aj naďalej prevádzkuje. V r. 2010 bola Dolná brána zapísaná do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu ako súčasť národnej kultúrnej pamiatky Mestské opevnenie. Aktuálne sa píše rok 2020 a vďaka pripravenému libretu pre novú expozíciu Dolnej brány (od autorov PhDr. Marcely Ďurišovej z KPÚ Košice a PhDr. Dáriusa Gašaja z Východoslovenského múzea v Košiciach) vieme, že hlavným cieľom je pritiahnuť návštevníkov modernejším spôsobom prezentácie, s pútavými a zrozumiteľnými informáciami v kontexte histórie mesta. Má tu vzniknúť reprezentačná expozícia s multimediálnymi prezentáciami a interaktívnymi prvkami - miesto poučenia i zábavy zároveň. Návštevník by tu mal zažiť celý príbeh mestskej brány od konca 13. až po l6. storočie: ako tu postupne vznikala veža s predbráním i s mostami, spoznať by mal postupne nadväzujúce hradbové múry či priekopy, spoznať nové výrazy ako napríklad barbakán, rondel či bastión. A to všetko aj vďaka autentickým archeologickým nálezom, odkrytým architektonickým článkom architektúry i replikám historických zbraní. Dôležitými budú samozrejme už moderné 3-D „archeomodely“ brány i celého opevnenia mesta. Očakávať tu môžeme aj infokiosky, audiovizuálne projekcie a špeciálne efekty, dotvárajúce atmosféru. Virtuálne hry pre dospelých a deti zas priblížia témy obrany, či dobývania mesta. Jazykom expozície bude slovenčina, maďarčina a angličtina.
Nová expozícia bude mať päť vzájomne prepojených tematických celkov: 1. Dolná brána so svojimi piatimi obdobiami vývoja; 2. Opevnenie Košíc s vnútorným a vonkajším pásmom hradieb, nakoľko systém opevnenia sa dodnes odráža v mestskom urbanizme - v pôdoryse ulíc, vedených popri vnútornej hradbe, a tiež v parcelácii. 3.Vodný režim a kanalizácia v Dolnej bráne, so všetkými svojimi objektami, ktoré zabezpečovali systém, odvádzajúci vodu tzv. Čermeľského potoka z mesta do priekop opevnenia od počiatku až do 19. storočia; 4. História mesta a jeho význam - postavenie medzi súdobými mestami Uhorska, obchodné cesty, privilégiá, Košice za stavovských povstaní a ako stredisko protitureckých bojov; 5. Vojenstvo – vývoj zbraní a tomu zodpovedajúci vývoj fortifikačných stavieb. Pred rozšírením použitia pušného prachu boli to najmä praky - katapulty, ktoré sa využívali na vrhanie balvanov na prerážanie muriva hradieb, prípadne horiacich zmesí za hradby mesta. Ďalej pribudnú príbehy útočných veží, delostrelectva i hákovníc a hradbových pušiek.
Areál Dolnej brány v napojení na ostatný život mesta bol od stredoveku až do začiatku 19. storočia prvým kontaktom a uvítaním návštevníka, prichádzajúceho do Košíc od juhu, v prípade nepriateľa ho mal odradiť pred útokom, alebo ho účinne odraziť.
Prechádzkou časom cez jednotlivé zastavenia v oživenej Dolnej bráne bude raz možné priamo a zblízka vidieť, dotknúť sa, zažiť, niekde aj vyskúšať si, či stať sa aspoň na chvíľku súčasťou príbehu oživenej kultúrnej pamiatky Košíc.
Viac odkazov k téme nájdete na:
http://www.viacassa.eu/stredoveke-kosice/
http://www.viacassa.eu/stredoveky-den-v-kosiciach/
http://www.viacassa.eu/barokove-kosice/
Spracoval: PhDr. Marcela Ďurišová – Mgr. Juraj Gembický, KPÚ Košice
Foto: M. Ďurišová, J. Gembický, archív (KPÚ Košice); B. Šutáková (Via Cassa o.z.)
