Poznáme laureátov Výročných cien revue Pamiatky a múzeá za rok 2025
V stredu 14. októbra 2026 sa v Zimnej jazdiarni Bratislavského hradu uskutočnilo slávnostné odovzdávanie Výročných cien časopisu Pamiatky a múzeá. Udelili sa už po tridsiaty piaty raz významným počinom z oblasti poznávania, ochrany a prezentácie kultúrneho dedičstva Slovenska. Podujatie sa nieslo aj v duchu ďalšieho významného výročia – 75 rokov vydávania revue Pamiatky a múzeá (zal. 1952).
OBJAV – NÁLEZ – AKVIZÍCIA
VÝROČNÁ CENA
Nález prípravných kresieb Kornela Špánika pre výzdobu Mestského divadla v Bratislave
Patrícia Ballx, Kristína Mišechová, Galéria mesta Bratislavy a Jana Laslavíková, Historický ústav Slovenskej akadémie vied, v. v. i.
Revízia zbierkového fondu Galérie mesta Bratislavy viedla k objavu troch veľkorozmerných kresbových predlôh prešporského akademického maliara Kornela Špánika (Spányik, 1858 – 1943) z roku 1886. Keďže pôvodné fresky boli počas generálnej rekonštrukcie v roku 1972 zamaľované, tieto kresby predstavujú prioritný vizuálny prameň pre potenciálnu pamiatkovú obnovu a reštaurovanie výzdoby. V súčasnosti prebieha ich odborné reštaurovanie v ateliéroch Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave.
EXPOZÍCIA – VÝSTAVA
VÝROČNÁ CENA
Výstava Karol Plicka: Obrazy zeme
Daša Ferklová, Dušan Veverka, Barbora Krejčová, Dominika Szabová a Slovenské národné múzeum v Martine, Veverka, s. r. o.
Dlhodobá výstava Karol Plicka: Obrazy zeme je zatiaľ najväčšou a najkomplexnejšou prezentáciou diela významného fotografa a filmára, ale aj režiséra, kameramana a folkloristu, ktorý bol vďaka mnohým talentom označovaný za majstra devätoro remesiel. Jeho práca výrazne prispela k dokumentovaniu a uchovávaniu tradičnej ľudovej kultúry, krajiny i architektúry. Autori výstavy vytvorili premyslenú selekciu predmetov a informácií, ktorá vystihuje podstatu jeho diela a zároveň návštevníkom umožňuje orientovať sa v ňom bez pocitu zahltenia.
PUBLIKÁCIA
VÝROČNÁ CENA
ÚĽUV 1945 – 1989. Remeslo so značkou
Zuzana Dedík Šidlíková, kolektív autorov, Pavol Bálik a ÚĽUV, Slovart
Publikácia vyšla pri príležitosti 80. výročia vzniku Ústredia ľudovej umeleckej výroby. Približuje československú éru fungovania ÚĽUV (1945 – 1989) pred jeho neskoršou transformáciou na Slovensku a zánikom v ČR. Kapitoly pokrývajú históriu inštitucionalizácie remesla a ľudovej výroby do roku 1945, materiálovú produkciu ÚĽUV podľa výrobných materiálov, profily dizajnérov, informácie o terénnych výskumoch a výstavách. Publikáciu vytvoril kolektív odborníkov zo Slovenska a Česka, čo umožňuje komparáciu vývoja v oboch krajinách. Texty sprevádza bohatá fotografická príloha a rozhovory s pamätníkmi.
OBNOVA – ADAPTÁCIA
VÝROČNÁ CENA
Kaštieľ Kasíno v Liptovskom Jáne
Anton Hrnko, Peter Gandi, spoločnosť Homestead, Peter Krušinský, Michal Pleidel, Andrej Krchňák, Tomáš Kružlík, Restau.Art, s. r. o., Vladimír Majtan a Krajský pamiatkový úrad Žilina
Z Liptovského Jána si odvodzuje svoj predikát významný šľachtický rod Sentivániovcov (Szentiványi). Medzi najstaršie a najvýznamnejšie patrí rodový kaštieľ uprostred obce, tzv. Kasíno. Jeho najstaršie časti vznikli v stredoveku, súčasnú podobu získal minimálne dvomi renesančnými prestavbami. Bol miestom zasadania členov rodu – komposesorov – pri dôležitých obchodných alebo spoločenských udalostiach. Obnova a reštaurovanie prinavrátili kaštieľu jeho dlho nepoznanú historickú podobu. Stavba, ktorá stála na hranici zániku, je dnes jedinečnou dominantou obce.
REŠTAUROVANIE
VÝROČNÁ CENA
Hlavný Oltár sv. Štefana kráľa v Kostole sv. Štefana kráľa v Bzovíku
Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Bzovík, Opátstvo sv. Michala vo Farnborough (St Michael’s Abbey, Farnborough), Dušan Hagara, Miroslav Šurin, Katarína Urbanová, Jozef Mintál, Ján Škvarka, Ivona Pecníková, Jozef Žiak, Janka Valovičová, Silvia Kováčiková, Marián Piatrov a Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica
Hlavný Oltár sv. Štefana kráľa v rímskokatolíckom Kostole sv. Štefana v Bzovíku patrí medzi najvýznamnejšie zachované sakrálne mobiliáre regiónu Hont. Monumentálna architektúra, bohatá sochárska a kvalitná maliarska výzdoba sú cennými dokladmi barokového umenia 18. storočia. V rokoch 2023 – 2025 prebiehali komplexné reštaurátorské práce. Projekt sa realizoval aj vďaka finančnej podpore benediktínskeho Opátstva sv. Michala vo Farnborough, Veľká Británia. Rekonštrukcia chýbajúcich častí rezbárskej výzdoby sa odvíjala od zachovaných originálov, rekonštrukcia zlátenia, striebrenia a farebná retuš scelili bohatú výzdobu oltára. Autorstvo oltárneho obrazu sv. Štefana na reverze potvrdzuje signatúra C. W. Brandt, pinxit Tyrn[aviae] 1741. Odstránenie premalieb, stmavnutých lakov a zreštaurovanie poškodených častí plátna a maľby vrátili obrazu pôvodný výtvarný výraz.
PODUJATIE
VÝROČNÁ CENA
Víkend otvorených parkov a záhrad
Michaela Kubíková, Tamara Reháčková, Jana Fedurcová, Zuzana Sabolčíková, Maroš Kubík a kolektív neziskovej organizácie Národný Trust v spolupráci s partnermi a dobrovoľníkmi
Kultúrno-vzdelávacie podujatie Víkend otvorených parkov a záhrad je významnou celoslovenskou platformou prepájajúcou ochranu kultúrneho a prírodného dedičstva. Už takmer dve desaťročia vytvára jedinečný priestor, v ktorom sa prirodzene prepája odborné poznanie s aktívnym zapojením verejnosti a dobrovoľníctvo s praktickou starostlivosťou o historickú krajinu. Každoročne sa do podujatia zapájajú desiatky historických parkov, botanických záhrad, mestských parkov, ukážkových prírodných, školských či komunitných záhrad i ďalších hodnotných lokalít z celého Slovenska. Mnohé z nich bývajú počas roka pre verejnosť neprístupné alebo sú otvorené len výnimočne.
AUDIOVÍZIA – MULTIMÉDIÁ
VÝROČNÁ CENA
Osudy, ktoré písalo 20. storočie
Soňa Gyarfašová, Pavol Prelovský a Slovenská televízia a rozhlas za rozhlasový seriál
Relácia Osudy, ktoré písalo dvadsiate storočie, dlhodobo vysielaná v éteri slovenského rozhlasu, ponúkala pohľad kľúčové udalosti našich dejín optikou tých, ktorí ich prerozprávali v autentickej výpovedi.
Zhromažďovanie živých svedectiev o udalostiach minulosti v rozhlasových projektoch je jedinečným prostriedkom uchovávania historickej pamäte. Reflektujú ľudské tragédie, väčšie či menšie hrdinstvá, ktoré sa odohrávali v ich pozadí. Autorka relácie Soňa Gyarfašová mapovala pohnuté osudy tých, ktorí prežili holokaust, bojovali v Slovenskom národnom povstaní, alebo sa stali politickými väzňami po udalostiach februára 1948. V epizódach rezonovali aj osudy viacerých slovenských signatárov Charty 77. Rozhovory s pamätníkmi boli spracované kvalitne a podrobne, vedené citlivo a s rešpektom k respondentom. Svedčia o tom aj záznamy v bohatom rozhlasovom archíve. Relácia sa vysielala do marca 2026.
