Drevený artikulárny kostol evanjelickej a.v. cirkvi je situovaný južne od historického centra mesta Kežmarok. Prvý kostol tu bol postavený v roku 1687 podľa artikúl Šopronského snemu, teda mimo mestských hradieb, z dreva a bez základov a veže, jeho podoba však nie je známa. V roku 1717 sa pristúpilo k jeho prestavbe do dnešnej formy, viedol ju popradský staviteľ Juraj Müttermann, rezbárske práce vykonával kežmarský majster Ján Lerch. Veľkolepá drevená architektúra vznikla pod priamym vplyvom severských protestantských sakrálnych stavieb. V roku 1798 bol renovovaný, odvtedy sa do súčasnosti zachoval takmer v nezmenenej podobe. Výraznejšími zásahmi bolo statické zabezpečenie vykonané v roku 1932, kedy všetky nové pomocné konštrukcie v interiéri obložili drevom a na fasádach prekryli omietkou a v roku 1950 boli odstránené následky 2. svetovej vojny. Chrám predstavuje drevenú zrubovú stavbu centrálnej dispozície na pôdoryse gréckeho kríža. Interiér zväčšujú rohové prístavby obdĺžnikového pôdorysu. Na juhovýchodnej strane prilieha nízka jednopodlažná murovaná kamenná omietnutá stavba bývalého hostinca, neskôr latinskej školy a nakoniec sakristie, v pôdorysnom tvare L. Fasády kostola sú hladko omietnuté, na hlavných hmotách horizontálne členené drevenou profilovanou korunnou a maľovaným pásom s geometrickým vzorom v pozícií kordónovej rímsy. Kruhové okenné otvory sú dekorované maľovanými paspartami vo výraze kvádrovania. Hlavný vstup je centrálne umiestnený na západnej fasáde, na severnej a južnej sú bočné. Z vnútornej strany je konštrukcia odebnená drevenými doskami. Priestor je zaklenutý dvomi valenými, navzájom prekríženými klenbami, ktorú podopierajú štyri masívne rezbársky dekorované stĺpy. Vo všetkých štyroch ramenách stavby sú vytvorené drevené empory, ktorých parapety sú bohato zdobené maliarskou a rezbárskou dekoráciou, východná oltárna empora je zospodu doplnená o maľovanú dekoratívnu stenu s biblickými výjavmi. Maľovaná výzdoba klenby je pripisovaná neznámemu levočskému maliarovi Mayerovi, neskôr doplnená J. G. Kramerom tiež z Levoče. Predstavuje modrú oblohu s oblakmi, nad oltárom sa nachádza obraz sv. Trojice, po obvode sú v pravidelných rozostupoch postavy apoštolov. Pred mohutným barokovým oltárom s výjavom Kalvárie stojí renesančná krstiteľnica a po boku bohato zdobená baroková kazateľnica. Navonok jednoducho pôsobiaca stavba ukrýva veľkolepý barokový vnútorný priestor s početnou maliarskou a rezbárskou výzdobou. Patrí do osobitnej skupiny sakrálnych stavieb, ktoré napriek úzko obmedzujúcim podmienkam artikúl, svojou obsahovou a formálnou jednotou, dokonalým zvládnutím stavebného materiálu a konštrukcií vytvárajú architektonicky významnú skupinu drevených ľudových stavieb. (Okkel Samuel, PÚSR)