Drevený gréckokatolícky chrám sv. Michala v Ladomirovej bol postavený v roku 1742. Najstarší záznam o ňom sa nachádza vo vizitácii z roku 1746. Rozsiahlej opravy sa dočkal v roku 1946 po vážnom poškodení pri prechode vojnového frontu na prelome rokov 1944-45. Následne v roku 1958 musela byť opravená veža narušená búrkou v predchádzajúcom roku. Odvtedy je konštrukcia štvorpodlažnej veže vychýlená zo zvislej osi. Ďalšie opravy boli realizované v 80. a 90. rokoch 20.storočia, posledná komplexná rekonštrukcia bola ukončená v roku 2009. Od roku 2008 je chrám zapísaný v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Stavba je lemkovského typu s trojpriestorovým členením, orientovaná v smere východ-západ s najvyššou vežou nad babincom na západnej strane, štvorcovou loďou a štvorcovou svätyňou s rovným uzáverom na východnej strane. Nachádza sa v areáli vymedzenom drevenou zrubovou ohradou krytou šindľovou strieškou s bránou na západnej strane. Južne od kostola, v jeho areáli, sa nachádza hranolovitá drevená zvonica. Fasády kostola sú členené kamennou podmurovkou ukončenou krátkym doskovým odkvapom a nad ním vertikálnym obkladom dosiek, v styku krytých lištami. Na hlavnej, západnej, fasáde sú lišty ukončené oblúkmi. Je členená pravouhlým vstupom krytým krátkou pultovou strieškou a trojicou drobných ozvučnicových otvorov na veži. Rovnaké otvory sú aj na zvyšných stranách veže. Južná aj severná fasáda lode je členená párom pravouhlých okien, pričom obe sú kryté jednou pultovou strieškou a po stranách majú vyrezávané ozdobné lišty. Na všetkých troch obvodových stenách svätyne je umiestnené okno s rovnakým orámovaním ako na oknách na lodi. Podvežie, ktoré tvorí vstupný priestor chrámu, pozostáva z predsiene s bočnými priestormi a babinca. Oddelené sú stenou s pravouhlým dverným otvorom, v nadpraží ktorého sa nachádza nápis s datovaním výstavby kostola. Babinec je krytý rovným trámový stropom a spojený s loďou širokým otvorom. K západnej stene lode prilieha empora. Loď je krytá osembokou kupolou. Loď je presvetlená dvojicami okien po bokoch. So svätyňou ju spájajú tri vstupné otvory ukončené polkruhom v stene ikonostasu. Svätyňa je krytá štvorcovou kupolou a z juhu, severu a východu presvetlená obdĺžnikovými oknami. Hlavná veža, vyrastá z pultových striech nad predsieňou a bočných priestorov. Smerom hore sa výrazne zužuje, prekrýva ju stanová strecha s viacstupňovým cibuľovým zakončením. Na štvorcovú hmotu lode dosadá horná osemboká časť. Tieto pôdorysy rešpektuje aj trojstupňová pultová strecha. Strecha svätyne je dvojstupňová, dolná tvorená pultovými strieškami a horná valbová. Strecha lode a svätyne je ukončená podobne ako veža viacstupňovými cibuľami. Strešnú krytinu tvorí štiepaný šindeľ. (Okkel Samuel, PÚSR)