Drevený gréckokatolícky chrám sv. biskupa Mikuláša v Bodružali bol postavený zrejme v roku 1658. Datovaný je podľa typických dobových architektonických prvkov, ale aj podľa nápisu na tráme vstupného otvoru, ktorý je síce novodobý, ale predstavuje s najväčšou pravdepodobnosťou prepis pôvodného nápisu. Najstarší záznam o kostole a fare pochádza z roku 1726, keď sa miestny farár G. Leferovič zúčastnil zhromaždenia dekanátu v Kurove. V polovici 18.storočia bol chrám v dôsledku biedneho stavu prebudovaný. Následne bol opravovaný v rokoch 1902, 1934 a v rokoch 2004-05 prešiel kompletnou rekonštrukciou. V roku 2008 bol chrám zaradený do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Objekt kostola vznikol ako trojdielna trojvežová stavba lemkovského typu s najvyššou vežou nad babincom na západnej strane, kvadratickou loďou a rovno uzavretou štvorcovou svätyňou na východnej strane. Nachádza sa v areáli vymedzenom drevenou zrubovou ohradou s bránou na severnej strane. Fasády sú členené kamennou podmurovkou, nad ktorou sa nachádza zvislý obklad dosiek, ktorých styk kryjú lišty. Na lodi je po obvode fasáda prerušená drobnou pultovou strieškou. Fasáda veže je na úrovni medzi 2. a 3. podlažím zdobená pílkovým ukončením. Jedinú os západného priečelia tvorí pravouhlý vstupný otvor. Južná fasáda je členená pravouhlými oknami s lištovými orámovaniami, jedným na svätyni a dvojicou združených na lodi. Na veži sa nachádza drobný ozvučnicový otvor ukončený oblúkom. Rovnaký sa nachádza aj na severnej strane, ktorá je inak bez okien. Vo východne orientovanom ukončení svätyne je umiestnené štvorcové okno. Do chrámu sa vstupuje cez podvežie tvorené úzkou predsieňou a babincom. Obe sú kryté rovnými stropmi a spája ich pravouhlý dverný otvor. Babinec sa otvára po celej šírke priamo do lode. Tá je krytá kupolou s kvadratickým základom. Priečne je staticky zabezpečená dvomi trámami, naviazanými na obvodové konštrukcie. Na severnej stene lode sa nachádza nástenná maľba z konca 18.storočia, na južnej dvojica okien. So svätyňou je prepojená tromi vstupnými otvormi v ikonostase. Svätyňa je krytá štvorcovou kupolou, zabezpečená priečnym trámom a z juhu a východu presvetlená oknami. Hlavná veža, vyrastajúca z pultových striech nad babincom a predsieňou, má stanovú strechu, ukončenú cibuľou s kužeľovým nadstavcom a krížom. Loď a svätyňa majú strechy stanové, trojstupňové, ukončené dvojicou kužeľových nadstavcov s cibuľou uprostred a s krížom na vrchole. Strešnú krytinu tvorí štiepaný šindeľ. (Okkel Samuel, PÚSR)